Za výrazných škodcov, pokiaľ ide o produkciu skleníkových plynov, sa všeobecne považujú lietadlá. Americkí vedci v novej štúdii tvrdia, že pri komplexnejšom pohľade sa môžu názory meniť.
BRATISLAVA. Keď chcú Američania prejsť cez Boston a pritom spôsobiť čo najnižšiu škodu životnému prostrediu, mali by si vybrať radšej tryskové lietadlo než prímestskú elektrickú rýchlodráhu. Aj preto, že 82 percent elektriny v Massachusetts, kde Boston leží, sa vyrába z fosílnych palív.
Vedci porovnali kompletné emisie oxidu uhličitého, ktoré vyprodukuje 11 druhov prepravy v USA. Na rozdiel od štúdií, ktoré sa zaoberajú najmä „výfukovými“ emisiami, Mikhail Chester a Arpad Horvath z Kalifornskej univerzity v Berkeley sa pozreli na vec komplexnejšie. Všímajú si aj emisie, ktoré sa neprejavia priamo pri doprave.
Rôzna doprava, jednotné kritériá
Odborníčka na dopravu Abigail Bristow z univerzity v britskom Loughboroughu, ktorá sa zaoberá problematikou uhlíkovej ekonomiky, pre New Scientist hovorí, že ide o hodnotnú prácu, ktorá sa pokúša porovnať rôzne druhy dopravy na základe rovnakých kritérií. Sama na štúdii nespolupracovala.
Autori vypočítavajú, koľko cestujúcich a na akú vzdialenosť prepraví vlak, lietadlo, autobus alebo auto a akú infraštruktúru na to počas svojej životnosti potrebujú. Na to museli odhadnúť, koľko pasažierov a na akú vzdialenosť prepravia počas svojej životnosti.
Odhad zahŕňal aj množstvo fosílnych palív spotrebovaných na vybudovanie infraštruktúry, spojenej s každým druhom dopravy. Teda napríklad na výstavbu koľajníc alebo prevádzku letísk či staníc.
Emisie vznikajú aj pri stavbe ciest
Ak sa zarátajú dodatočné zdroje oxidu uhličitého napríklad vo vlakovej doprave, zdvojnásobí to jej produkciu skleníkových plynov. Keď sa zoberie do úvahy budovanie ciest a diaľníc, emisie z automobilovej dopravy stúpnu takmer o tretinu.
V porovnaní s automobilmi a vlakmi potrebujú lietadlá oveľa jednoduchšiu infraštruktúru. Pri takýchto počtoch sa dosť nečakane ukázalo, že kompletné emisie spojené s používaním leteckej dopravy stúpnu oproti „výfukovým“ iba o 10 až 20 percent.
V porovnaní s inými druhmi dopravy produkujú najviac oxidu uhličitého autá. Výnimkou k horšiemu sú autobusy chodiace mimo špičky, ktoré často vezú málo pasažierov.
Čo spôsobia prázdne sedadlá
Cesta v takmer prázdnom autobuse mimo špičky prináša až osemnásobne vyššie emisie na pasažiera, ako keď ten istý autobus prepravuje ľudí v špičke.
Autobusy sú teda na úroveň obsadenosti najcitlivejšie; ak vezú iba päť cestujúcich, sú menej efektívne ako autá, dokonca aj ako nákladiak alebo ako veľké športové úžitkové vozidlá, ktoré sú pre mnohých symbolom plytvania materiálom a pohonnými látkami.
Aj keď je teda hromadná doprava všeobecne vnímaná ako energeticky úspornejšia, nemusí to platiť automaticky.
„Úroveň obsadenosti dopravného prostriedku je dôležitý, no často prehliadaný faktor,“ povedal pre New Scientist Mikhail Chester.
Ponaučenie? Úbytok linkových autobusov síce znižuje pohodlie cestujúcich, ale aj škody na životnom prostredí.
