SME
Piatok, 2. december, 2022 | Meniny má Bibiána

Zo severu na juh treťohorným Novým svetom

Vykopávky na ostrove Ellesmere v kanadskej Arktíde ukázali, že tam v treťohorách vyžili veľké cicavce aj počas polárnej zimy. Vedci v Kalifornii odmýtizovali „masaker" pravekých zvierat pri meste Bakersfield.

Zub treťohorného žraloka z druhu Carcharocles megalodon. V nálezisku pri kalifornskom Bakersfielde tieto zuby nepochádzali iba z mŕtvych zvierat - megalodonovi sa totiž tak ako jeho dnešnému príbuznému, žralokovi modrému, menili zuby počas života.Zub treťohorného žraloka z druhu Carcharocles megalodon. V nálezisku pri kalifornskom Bakersfielde tieto zuby nepochádzali iba z mŕtvych zvierat - megalodonovi sa totiž tak ako jeho dnešnému príbuznému, žralokovi modrému, menili zuby počas života. (Zdroj: Nick Pyenson/University of British Columbia)

A fragment čeľuste pravekého trojprstého koňa z Panamy potvrdil jeho prítomnosť až tak ďaleko na juhu.

Žijeme v dobe veľkých zmien. Civilizačných, ak pominieme politicko-ekonomický šum, ale najmä rastúceho rozsahu našich vplyvov na prírodné prostredie, priamych i sprostredkovaných globálnym otepľovaním, na ktorom takmer určite máme svoj podiel. Využívaním fosílnych palív i premenou čoraz väčšej plochy súše.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako zareagujú živočíchy a rastliny? Mnoho sa dá zistiť ich pozorovaním v reálnom čase, či experimentami - napríklad s vývojom rastlín pod stanmi v umelej atmosfére so zvýšeným obsahom oxidu uhličitého. Zvlášť dôležitým kľúčom k poznaniu budúceho vývoja sú ale analógie, predstavované tým, čo sa skutočne odohralo v minulosti.

SkryťVypnúť reklamu

Ponúka ich paleontologický výskum v kombinácii s paleoklimatologickým. Výsledkom sú odborne podložené prehistorické momentky: kde kedy v akej klíme žili aké zvieratá a aké rastliny. V podstate nimi nazeráme do dávnych „experimentov", ktoré urobila samotná príroda a vymedzovali priestor toho, čo je možné na Zemi.

Prežúvanie pod polnočným slnkom

Jaelyn Eberleová z Coloradskej univerzity v Boulderi (USA) a z Múzea prírodnej histórie pri tejto univerzite hľadala so svojím tímo fosílie dávnych cicavcov za polárnym kruhom. Konkrétne na kanadskom ostrove Ellesmere, ktorý leží približne na 80. stupni severnej šírky oproti severnému Grónsku.

Skúmali tam predovšetkým geologické vrstvy staré 53 miliónov rokov, z treťohorného oddelenia eocén. Svet bol vtedy oveľa teplejší ako dnes aj za polárnym kruhom, najmä v dôsledku väčšieho množstva vzdušného oxidu uhličitého. No aj tak ich prekvapil celoročný tep života. Napísali o tom v časopise Geology.

SkryťVypnúť reklamu

Efekt striedania polárneho dňa a polárnej noci totiž samozrejme pôsobil aj vtedy. Arktické bylinožravce sa museli vysporiadať so šiestimi mesiacmi temnoty. Napriek tomu sa tam v bujných bažinatých lesoch vynikajúco darilo až 400-kilogramovým predkom dnešných tapírov a príbuzným dnešných hrochov a nosorožcov.

Cez polárne leto sa živili ako zvyčajne - kvitnúcimi rastlinami, lístím stromov a vodnými rastlinami. Cez polárnu zimu zmenili stravovanie na konáriky, spadané lístie, ihličie a huby.

Preukázala to analýza pomerov izotopov uhlíka a kyslíka vo vzorkách zo zubov troch typov treťohorných cicavcov, obývajúcich Ellesmere. Prvým bol Coryphodon, tvor podobný hrochovi, ktorý žil napoly vo vode, druhým predok dnešného tapíra a tretím Brontotherium, tvor pripomínajúci nosorožca.

SkryťVypnúť reklamu

tretohory_novysvet2.jpg

Umelecká vízia hrochovitého cicavca Coryphodon-a, ako si pred 53 miliónmi rokov počas polárnej noci hľadá potravu v lese na arktickom ostrove Ellesmere.
Ilustrácia: American Museum of Natural History/D. Finnin

Ani jedno z týchto zvierat nemigrovalo. Ani jedno neriešilo polárnu zimu dlhodobým spánkom, hibernáciou. Za polárnym kruhom žili celoročne, iba v zime pri zháňaní potravy prešli na „núdzový režim". Dlhé sezónne migrácie podľa bádateľského tímu vylučujú aj nálezy kostí veľmi mladých jedincov.

Na Ellesmere sa v tom čase teplota počas roka pohybovala od bodu tesne nad bodom mrazu po takmer 21 stupňov Celzia. Letá boli pomerne teplé a vlhké, zimy mierne.

Dnes sa tam teploty menia od mínus 38 stupňov Celzia v zime po asi 9 stupňov Celzia v lete.

SkryťVypnúť reklamu

O bujnej treťohornej vegetácii na Ellesmere dodnes svedčia pahýľe stromov, aké v súčasnosti rastú v bažinatých cyprišových lesoch na juhovýchode USA.

Jaelyn Eberleová s kolegami sa domnievajú, že získané výsledky naznačujú, čo sa asi dá v pomerne blízkej budúcnosti za polárnym kruhom čakať pri terajšom tempe globálneho otepľovania. V Arktíde sa navyše otepľuje dvakrát rýchlejšie ako inde. Od roku 1991 o asi 4 stupne Celzia.

tretohory_novysvet3.jpg

Jaelyn Eberleová (vľavo) pri hľadaní cicavčích fosílií na Ellesmere.
Foto: University of Colorado

Odmasakrovanie kalifornskej kostnice

Krajina, ktorá sa tiahne severovýchodne od okraja mesta Bakersfield v južnej Kalifornii, je už od polovice 19. storočia známa ako veľkoplošné (desiatky kilometrov štvorcových) nálezisko množstva pozostatkov treťohorných zvierat. Žili pred približne 15 miliónmi rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Dominujú na ňom kosti vymretých druhov tuleňov, veľrýb, delfínov, rýb a obrích korytnačiek, trikrát väčších ako dnešná rekordmanka, morská kožatka veľká (Dermochelys coriacea) - a žralokov. No nie hocakých žralokov. Išlo o druh Carcharocles megalodon, predka dnešného žraloka modrého, Carcharodon carcharias.

Ten je známy aj pod ľudovým názvom veľký biely žralok, prevzatým z angličtiny. No megalodon ho zatieňuje. Veru nie náhodou sa bakersfieldské nálezisko volá Sharktooth Hill, Vrch žraločích zubov. Predmetné zuby sú veľké ako ľudská dlaň, dosahujú hmotnosť až takmer pol kilogramu a patrili dvanásť metrov dlhému tvorovi!

Bakersfieldské nálezisko sa vyznačuje pomerne malým zastúpením sedimentov. Vedci ho preto dlho považovali za miesto akéhosi sezónneho masakru spomenutých zvierat na ich obľúbených rozmnožovacích lokalitách žralokmi, ktorý navyše azda sprevádzala prírodná katastrofa, sopečný výbuch, alebo invázia morských rias.

SkryťVypnúť reklamu

Americko-kanadský tím na čele s Nicholasom Pyensonom z Univerzity Britskej Kolumbie vo Vancouveri však teraz v časopise Geology z opätovného preskúmania náleziska odvodil miernejšie vysvetlenie. Sharktooth Hill nie je záznamom krátkodobého masakru, ale kontinuálneho, približne 700-tisícročného vývoja.

Anomálny deficit sedimentov vyplynul z nezvyčajných klimatických podmienok, ktoré v tom čase prevládali. Nálezisko vzniklo pred 15,9 až 15,2 miliónmi rokov. Klíma sa otepľovala, hladina svetových oceánov vrcholila.

A aj pri Bakersfielde sa rozkladalo more. Vedci ho nazývajú Temblorské, podľa pohoria na juhozápade kalifornského údolia San Joaquin. Líniu pobrežia vtedy tvorilo vznikajúce pohorie Sierra Nevada. Nálezisko bolo šelfom vo veľkej plytkej zátoke a ležalo práve oproti širokému vstupu zo zátoky do spomenutého mora.

SkryťVypnúť reklamu

Nahromadeniu sedimentov medzi kosťami zabránili pomerne silné prúdy v zátoke. Kosti sa ukladali vedľa seba a na seba, kým ich napokon - po opätovnej zmene klímy - predsa len neprekryli sedimenty.

Vedci tiež na kostiach zistili málo stôp po žraločích zuboch. V nálezisku sa našli aj kosti suchozemských zvierat, ako tapírov a koní, ktoré do zátoky očividne priniesli riekya potoky. Kosti mladých jedincov sú pomerne vzácne, čiže nešlo o rozmnožovacie miesto trebárs tuleňov. A niet ani stôp po prírodnej katastrofe.

Takže: nijaká kostnica po rýchlom masakri. Sharktooth Hill by si však aj tak zaslúžil lepšiu starostlivosť - za chránený prírodný výtvor bola zatiaľ - v roku 1976 - vyhlásená iba jeho malá časť.

tretohory_novysvet4.jpg

Zostavená kostra treťohorného tuleňa z rodu Allodesmus. Pochádza z náleziska Sharktooth Hill a vystavená je v Múzeu prírodnej histórie v San Diegu.
Foto: Nick Pyenson/University of British Columbia

SkryťVypnúť reklamu

Poklady v hline

Paleontológom a geológom sa rozširovaním Panamského prieplavu, najmä pre supertankery na prepravu ropy a skvapalneného zemného plynu, splnil sen. Desať miliónov metrov kubických doteraz premiestnenej zeminy im už prinieslo rad cenných nálezov, dokladajúcich význam Panamskej šije ako suchozemského mosta pre organizmy.

tretohory_novysvet5.jpg

Geológovia a paleontológovia hľadajú v zemine odkrytej pri rozširovaní prieplavu. V pozadí je novovybudovaný most.
Foto: STRI

Najnovší sa týka treťohorného koňa Anchitherium clarencei spred 15 až 18 miliónov rokov. Veľký fragment čeľuste so zubmi opísal v časopise Journal of Paleontology Bruce MacFadden z Floridskej univerzity a Floridského múzea prírodnej histórie v Gainesville (USA).

Z podrobností zubov i celkovej stavby čeľuste vyplýva, že tento prakôň sa neživil spásaním trávy, ale okusovaním vetvičiek krovísk a stromov, ako dnes trebárs žirafy a mnohé antilopy.

SkryťVypnúť reklamu

tretohory_novysvet6.jpg

Fosília treťohorného koňa Anchitherium clarencei, ktorá sa našla pri Panamskom prieplave...
Foto: Aldo Rincon

tretohory_novysvet7.jpg

...a jej šťastný nálezca Aldo Rincon. V Smithsonovskom ústave tropického výskumu v Paname je na internom pracovnom pobyte.
Foto: STRI

Fosília potvrdzuje dosiaľ nejasnú južnejšiu prítomnosť tohto koňa, známeho predovšetkým z nálezov v Severnej Amerike, konkrétne na Floride, v Nebraske a v Južnej Dakote v USA.

A tiež názor Brucea MacFaddena, že v treťohorách bola v Paname mozaika pomerne hustého lesa a otvorenejšej krajiny s ostrovčekmi lesa. Popri väčšom Anchitheriu tam vtedy žil aj trpasličí kôň z rodu Archaeohippus.

Dnes pozdĺž prieplavu rastie najmä dažďový prales, čo bráni hľadaniu fosílií - napokon aj ich zachovávaniu. Práce pri jeho rozširovaní ponúkajú v trópoch vzácnu príležitosť, aby boli vedci okamžite na mieste pri čerstvých odkryvoch, kým ich „spláchnu" prívalové dažde alebo prekryje rýchlo rastúca vegetácia.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavné zdroje: Geology z júna 2009; Komuniké University of Colorado at Boulder z 1. júna 2009; Komuniké University of California at Berkeley z 8. júna 2009; Komuniké Smithsonian Tropical Research Institute z 8. júna 2009.


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ruský prezident Vladimir Putin.

Rusko chcelo dobyť Ukrajinu do 10 dní.


34m

Ak niekto hovorí, že Žilinka nadužíva 363, zavádza.


a 1 ďalší 44m
Ilustračné foto.

Nezniesli odpor či rozvod.


1. dec
Strelec portugalského gólu Ricardo Horta (vľavo).

Južná Kórea dnes zdolala Portugalčanov v zápase MS vo futbale 2022, pozrite si priebeh a konečný výsledok.


TASR 22m

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zimná ríša divov Maďarska
  2. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  3. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  4. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  5. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  6. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  7. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  8. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  1. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu umiera čoraz viac ľudí
  2. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  3. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  5. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  6. Zimná ríša divov Maďarska
  7. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  8. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 11 938
  2. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 4 375
  3. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 3 767
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 3 426
  5. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 3 192
  6. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 881
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 1 437
  8. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj 1 437
SkryťZatvoriť reklamu