Zo severu na juh treťohorným Novým svetom

Vykopávky na ostrove Ellesmere v kanadskej Arktíde ukázali, že tam v treťohorách vyžili veľké cicavce aj počas polárnej zimy. Vedci v Kalifornii odmýtizovali „masaker" pravekých zvierat pri meste Bakersfield.

Zub treťohorného žraloka z druhu Carcharocles megalodon. V nálezisku pri kalifornskom Bakersfielde tieto zuby nepochádzali iba z mŕtvych zvierat - megalodonovi sa totiž tak ako jeho dnešnému príbuznému, žralokovi modrému, menili zuby počas života.(Zdroj: Nick Pyenson/University of British Columbia)

A fragment čeľuste pravekého trojprstého koňa z Panamy potvrdil jeho prítomnosť až tak ďaleko na juhu.

Žijeme v dobe veľkých zmien. Civilizačných, ak pominieme politicko-ekonomický šum, ale najmä rastúceho rozsahu našich vplyvov na prírodné prostredie, priamych i sprostredkovaných globálnym otepľovaním, na ktorom takmer určite máme svoj podiel. Využívaním fosílnych palív i premenou čoraz väčšej plochy súše.

Ako zareagujú živočíchy a rastliny? Mnoho sa dá zistiť ich pozorovaním v reálnom čase, či experimentami - napríklad s vývojom rastlín pod stanmi v umelej atmosfére so zvýšeným obsahom oxidu uhličitého. Zvlášť dôležitým kľúčom k poznaniu budúceho vývoja sú ale analógie, predstavované tým, čo sa skutočne odohralo v minulosti.

Ponúka ich paleontologický výskum v kombinácii s paleoklimatologickým. Výsledkom sú odborne podložené prehistorické momentky: kde kedy v akej klíme žili aké zvieratá a aké rastliny. V podstate nimi nazeráme do dávnych „experimentov", ktoré urobila samotná príroda a vymedzovali priestor toho, čo je možné na Zemi.

Prežúvanie pod polnočným slnkom

Jaelyn Eberleová z Coloradskej univerzity v Boulderi (USA) a z Múzea prírodnej histórie pri tejto univerzite hľadala so svojím tímo fosílie dávnych cicavcov za polárnym kruhom. Konkrétne na kanadskom ostrove Ellesmere, ktorý leží približne na 80. stupni severnej šírky oproti severnému Grónsku.

Skúmali tam predovšetkým geologické vrstvy staré 53 miliónov rokov, z treťohorného oddelenia eocén. Svet bol vtedy oveľa teplejší ako dnes aj za polárnym kruhom, najmä v dôsledku väčšieho množstva vzdušného oxidu uhličitého. No aj tak ich prekvapil celoročný tep života. Napísali o tom v časopise Geology.

Efekt striedania polárneho dňa a polárnej noci totiž samozrejme pôsobil aj vtedy. Arktické bylinožravce sa museli vysporiadať so šiestimi mesiacmi temnoty. Napriek tomu sa tam v bujných bažinatých lesoch vynikajúco darilo až 400-kilogramovým predkom dnešných tapírov a príbuzným dnešných hrochov a nosorožcov.

Cez polárne leto sa živili ako zvyčajne - kvitnúcimi rastlinami, lístím stromov a vodnými rastlinami. Cez polárnu zimu zmenili stravovanie na konáriky, spadané lístie, ihličie a huby.

Preukázala to analýza pomerov izotopov uhlíka a kyslíka vo vzorkách zo zubov troch typov treťohorných cicavcov, obývajúcich Ellesmere. Prvým bol Coryphodon, tvor podobný hrochovi, ktorý žil napoly vo vode, druhým predok dnešného tapíra a tretím Brontotherium, tvor pripomínajúci nosorožca.

tretohory_novysvet2.jpg

Umelecká vízia hrochovitého cicavca Coryphodon-a, ako si pred 53 miliónmi rokov počas polárnej noci hľadá potravu v lese na arktickom ostrove Ellesmere.
Ilustrácia: American Museum of Natural History/D. Finnin

Ani jedno z týchto zvierat nemigrovalo. Ani jedno neriešilo polárnu zimu dlhodobým spánkom, hibernáciou. Za polárnym kruhom žili celoročne, iba v zime pri zháňaní potravy prešli na „núdzový režim". Dlhé sezónne migrácie podľa bádateľského tímu vylučujú aj nálezy kostí veľmi mladých jedincov.

Na Ellesmere sa v tom čase teplota počas roka pohybovala od bodu tesne nad bodom mrazu po takmer 21 stupňov Celzia. Letá boli pomerne teplé a vlhké, zimy mierne.

Dnes sa tam teploty menia od mínus 38 stupňov Celzia v zime po asi 9 stupňov Celzia v lete.

O bujnej treťohornej vegetácii na Ellesmere dodnes svedčia pahýľe stromov, aké v súčasnosti rastú v bažinatých cyprišových lesoch na juhovýchode USA.

Jaelyn Eberleová s kolegami sa domnievajú, že získané výsledky naznačujú, čo sa asi dá v pomerne blízkej budúcnosti za polárnym kruhom čakať pri terajšom tempe globálneho otepľovania. V Arktíde sa navyše otepľuje dvakrát rýchlejšie ako inde. Od roku 1991 o asi 4 stupne Celzia.

tretohory_novysvet3.jpg

Jaelyn Eberleová (vľavo) pri hľadaní cicavčích fosílií na Ellesmere.
Foto: University of Colorado

Odmasakrovanie kalifornskej kostnice

Krajina, ktorá sa tiahne severovýchodne od okraja mesta Bakersfield v južnej Kalifornii, je už od polovice 19. storočia známa ako veľkoplošné (desiatky kilometrov štvorcových) nálezisko množstva pozostatkov treťohorných zvierat. Žili pred približne 15 miliónmi rokov.

Dominujú na ňom kosti vymretých druhov tuleňov, veľrýb, delfínov, rýb a obrích korytnačiek, trikrát väčších ako dnešná rekordmanka, morská kožatka veľká (Dermochelys coriacea) - a žralokov. No nie hocakých žralokov. Išlo o druh Carcharocles megalodon, predka dnešného žraloka modrého, Carcharodon carcharias.

Ten je známy aj pod ľudovým názvom veľký biely žralok, prevzatým z angličtiny. No megalodon ho zatieňuje. Veru nie náhodou sa bakersfieldské nálezisko volá Sharktooth Hill, Vrch žraločích zubov. Predmetné zuby sú veľké ako ľudská dlaň, dosahujú hmotnosť až takmer pol kilogramu a patrili dvanásť metrov dlhému tvorovi!

Bakersfieldské nálezisko sa vyznačuje pomerne malým zastúpením sedimentov. Vedci ho preto dlho považovali za miesto akéhosi sezónneho masakru spomenutých zvierat na ich obľúbených rozmnožovacích lokalitách žralokmi, ktorý navyše azda sprevádzala prírodná katastrofa, sopečný výbuch, alebo invázia morských rias.

Americko-kanadský tím na čele s Nicholasom Pyensonom z Univerzity Britskej Kolumbie vo Vancouveri však teraz v časopise Geology z opätovného preskúmania náleziska odvodil miernejšie vysvetlenie. Sharktooth Hill nie je záznamom krátkodobého masakru, ale kontinuálneho, približne 700-tisícročného vývoja.

Anomálny deficit sedimentov vyplynul z nezvyčajných klimatických podmienok, ktoré v tom čase prevládali. Nálezisko vzniklo pred 15,9 až 15,2 miliónmi rokov. Klíma sa otepľovala, hladina svetových oceánov vrcholila.

A aj pri Bakersfielde sa rozkladalo more. Vedci ho nazývajú Temblorské, podľa pohoria na juhozápade kalifornského údolia San Joaquin. Líniu pobrežia vtedy tvorilo vznikajúce pohorie Sierra Nevada. Nálezisko bolo šelfom vo veľkej plytkej zátoke a ležalo práve oproti širokému vstupu zo zátoky do spomenutého mora.

Nahromadeniu sedimentov medzi kosťami zabránili pomerne silné prúdy v zátoke. Kosti sa ukladali vedľa seba a na seba, kým ich napokon - po opätovnej zmene klímy - predsa len neprekryli sedimenty.

Vedci tiež na kostiach zistili málo stôp po žraločích zuboch. V nálezisku sa našli aj kosti suchozemských zvierat, ako tapírov a koní, ktoré do zátoky očividne priniesli riekya potoky. Kosti mladých jedincov sú pomerne vzácne, čiže nešlo o rozmnožovacie miesto trebárs tuleňov. A niet ani stôp po prírodnej katastrofe.

Takže: nijaká kostnica po rýchlom masakri. Sharktooth Hill by si však aj tak zaslúžil lepšiu starostlivosť - za chránený prírodný výtvor bola zatiaľ - v roku 1976 - vyhlásená iba jeho malá časť.

tretohory_novysvet4.jpg

Zostavená kostra treťohorného tuleňa z rodu Allodesmus. Pochádza z náleziska Sharktooth Hill a vystavená je v Múzeu prírodnej histórie v San Diegu.
Foto: Nick Pyenson/University of British Columbia

Poklady v hline

Paleontológom a geológom sa rozširovaním Panamského prieplavu, najmä pre supertankery na prepravu ropy a skvapalneného zemného plynu, splnil sen. Desať miliónov metrov kubických doteraz premiestnenej zeminy im už prinieslo rad cenných nálezov, dokladajúcich význam Panamskej šije ako suchozemského mosta pre organizmy.

tretohory_novysvet5.jpg

Geológovia a paleontológovia hľadajú v zemine odkrytej pri rozširovaní prieplavu. V pozadí je novovybudovaný most.
Foto: STRI

Najnovší sa týka treťohorného koňa Anchitherium clarencei spred 15 až 18 miliónov rokov. Veľký fragment čeľuste so zubmi opísal v časopise Journal of Paleontology Bruce MacFadden z Floridskej univerzity a Floridského múzea prírodnej histórie v Gainesville (USA).

Z podrobností zubov i celkovej stavby čeľuste vyplýva, že tento prakôň sa neživil spásaním trávy, ale okusovaním vetvičiek krovísk a stromov, ako dnes trebárs žirafy a mnohé antilopy.

tretohory_novysvet6.jpg

Fosília treťohorného koňa Anchitherium clarencei, ktorá sa našla pri Panamskom prieplave...
Foto: Aldo Rincon

tretohory_novysvet7.jpg

...a jej šťastný nálezca Aldo Rincon. V Smithsonovskom ústave tropického výskumu v Paname je na internom pracovnom pobyte.
Foto: STRI

Fosília potvrdzuje dosiaľ nejasnú južnejšiu prítomnosť tohto koňa, známeho predovšetkým z nálezov v Severnej Amerike, konkrétne na Floride, v Nebraske a v Južnej Dakote v USA.

A tiež názor Brucea MacFaddena, že v treťohorách bola v Paname mozaika pomerne hustého lesa a otvorenejšej krajiny s ostrovčekmi lesa. Popri väčšom Anchitheriu tam vtedy žil aj trpasličí kôň z rodu Archaeohippus.

Dnes pozdĺž prieplavu rastie najmä dažďový prales, čo bráni hľadaniu fosílií - napokon aj ich zachovávaniu. Práce pri jeho rozširovaní ponúkajú v trópoch vzácnu príležitosť, aby boli vedci okamžite na mieste pri čerstvých odkryvoch, kým ich „spláchnu" prívalové dažde alebo prekryje rýchlo rastúca vegetácia.

Hlavné zdroje: Geology z júna 2009; Komuniké University of Colorado at Boulder z 1. júna 2009; Komuniké University of California at Berkeley z 8. júna 2009; Komuniké Smithsonian Tropical Research Institute z 8. júna 2009.


Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ako sa pije a žije v banskom kraji, keď bane miznú

Tak ich tu vnímajú. Ako náletové buriny, ktoré sa uchytili v pustnúcom baníckom kraji.

Rozhovor

Riaditeľ Stella centra: Diaľnica medzi Bratislavou a Trnavou? Vodiči sú horší ako stavbári

Vodiči si nepriznajú, že dispečer má lepší odhad, hovorí Brtáň.

Neprehliadnite tiež

Návod, ako môžete pozorovať Medzinárodnú vesmírnu stanicu zo Slovenska

Medzinárodná vesmírna stanica môže pripomínať hviezdy. Ľahko ju však odlíšite.

Páči sa mu, keď stromy umierajú. Fúzač alpský do nich kladie vajíčka

Vytínanie lesov ho teda neohrozuje. Ďalšie priemyselné spracovanie dreva už áno.

Test: Vyskúšali sme Nokie s Androidom, zaujmú hlavne cenou

Znovuzrodená značka začína opatrne, modely Nokia 3 a 5 patria do rúk menej náročným.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 8 922
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 8 273
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 308
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 187
  5. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 2 327
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 128
  7. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 630
  8. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 199
  9. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 977
  10. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa 927