BRATISLAVA. Hľadáme planéty podobné Zemi, na Marse sa snažíme nájsť stopy po živote. Ale čo všetko sa nachádza v najväčších hĺbkach pozemských oceánov, to stále presne nevieme.
Kým astronómovia sa pozerajú nahor, morskí oceánografi sa rozhodli radšej hľadieť do hlbín. Teraz na to majú nový prístroj, robotickú ponorku Nereus. V nedeľu sa dotkla dna Mariánskej priekopy a strávila tam desať hodín.
Hlbšie a najhlbšie
Challenger je súčasťou Mariánskej priekopy a je najhlbším miestom na našej planéte.
V hĺbke skoro 11-tisíc metrov sa nachádza tlak asi tisíckrát väčší, ako na povrchu. Napriek tomu by sa v ňom mohol nachádzať život. Aký, presne nepoznáme. Zmeniť by to mohol nový americký robot - ponorka.
Dostať sa do takejto hĺbky nie je jednoduché. Dodnes sa to podarilo iba dvom strojom. A teraz tretiemu, Nereusu, čo za osem miliónov dolárov postavil americký oceánografický inštitút Woods Hole. „Priekopy nie sú poriadne preskúmané,“ povedal BBC Andy Bowen, manažér projektu. „Som si však istý, že Nereus prinesie nové objavy. Verím, že odštartuje novú éru morských objavov.“
Trieste.
V Januári 1960 sa dna najhlbšieho miesta na Zemi jediný raz „dotkol“ človek. Nie priamo, sedel v slávnom batiskafe Trieste. Ten mal na palube Jacqua Picarda a Dona Walsha, ktorí na dne priekopy strávili 20 minút. Namerali vtedy hĺbku 10 916 metrov.
Po nich sa už človek na dno neodvážil. O tridsaťpäť rokov neskôr sa rovnakým smerom vydalo „len“ japonské robotické plavidlo Kaiko. Z hĺbky prinieslo zábery i vzorky rozbahnenej pôdy. V roku 2003 sa však táto ponorka stratila, pretrhol sa totiž kábel, ktorý ju spájal s operátormi na palube lode.
Nerus je sám
Nerus je v súčasnosti azda jediným prístrojom na svete, ktorý sa dokáže ponoriť až do takýchto extrémnych hĺbok. Môžu ho riadiť ľudia z paluby lode Kilo Moana, no na rozdiel od Kaika dokáže fungovať aj sám.
Nereus na dne Mariánskej priekopy.
Napríklad v prípade, že sa pod vodou niečo stane. Vtedy jeho palubný systém preberie kontrolu nad loďou, ktorá dokáže sama vykonávať výskumné úlohy a vrátiť sa späť na hladinu. Konštruktéri ponorky teraz tvrdia, že vďaka takému systému dokáže Nereus preskúmať čokoľvek v oceáne.
Aby vedci predišli nešťastiu s Kaikom, použili aj nové technológie. Klasické, oceľou vystužené medené káble by pri ponoroch na najhlbšie dná oceánov neuniesli svoju vlastnú hmotnosť. Trojtonový Nereus preto používa 46-kilometrový kábel z optických vlákien. Vďaka nemu dokáže lepšie manévrovať a priniesť na hladinu vzorky z hĺbok: bahno, kamene, ale aj raritné živočíchy.
