Ropa zvlášť nezmení trhové pomery. Plyn áno - a nachádza sa prevažne na území Ruska.
V dnešnom čísle časopisu Science to napísal Donald Gautier zo strediska Geologickej služby USA (U.S. Geological Survey, USGS) v kalifornskom Menlo Park s kolegami.
V štrnásťčlennom tíme dominovali Američania - pracovníci tohto a iných stredísk USGS, aktuálne nezávislý prieskumník a zamestnanec komerčnej štatistickej firmy. Doplnil ich jediný Dán, pracovník ústredia Dánsko-grónskej geologickej služby v Kodani.
Podobné odhady tvoria základ kľúčových ekonomických prognóz. Majú obrovský význam pre technické plánovanie ťažiarskych firiem i zabezpečovanie finančného krytia. A tiež geopolitický: nijaká krajina neponecháva energetický sektor celkom voľnému vývoju.
Ľadová ríša ako horúce politikum
Arktída - väčšinou zamrznutým morom zaliate priestory okolo severného pólu - je rozdelená na sektory piatich krajín: Ruska, Kanady, USA, Nórska a Dánska. Ide o „koláčové" výseky, dané líniami, smerujúcimi z krajných bodov ich najsevernejšieho územia k severnému pólu.
Samotný severný pól a oblasť, ktorá ho bezprostredne obklopuje, sa podľa medzinárodného práva považujú za exteritoriálne. Ekonomické práva jednotlivých krajín siahajú podľa Konvencie OSN o morskom práve z roku 1982 nanajvýš 200 námorných míľ (asi 370 kilometrov) od pobrežia. Vlastné výsostné vody sú menšie.
Nad týmito sektormi si jednotlivé arktické krajiny v rôznom stupni osobujú politické a ekonomické práva. Sektory a rozsah práv v nich nie sú definitívne medzinárodne vymedzené, čo vedie k demonštračným akciám, ako bolo umiestnenie ruskej zástavy na oceánske dno pod severným pólom v auguste 2007.
Pohľad smerom na západ pozdĺž oblasti Van Keulenfjorden na juhozápade nórskeho súostrovia Špicbergy. Blízko týchto ostrovov sa nachádza viaceré ložiská ropy a zemného plynu, ktoré pravdepodobne predĺžia aktuálnu éru hojnosti Nórska (založenú na rope a zemnom plyne zo Severného mora), v minulosti pomerne chudobnej krajiny.
Foto: David W. Houseknecht, U.S. Geological Survey
Kam až zasahujú šelfy?
Vo výslednej medzinárodnej dišpute sa využívajú aj objektívne kritériá, ako rozsah kontinentálneho šelfu, ktorý sa považuje za integrálne pokračovanie priľahlej krajiny. (Takto napríklad nedávno prišla k ekonomickým právam na veľkej ploche oceánskeho dna Austrália.) Šelfom ako pokračovaním svojho územia až k pólu argumentuje i Rusko.
V kocke platí, že prístup Ruska, Kanady, Nórska a Dánska je „národnejší", čo sa týka najmä prielivov, ktorých dopravno-ekonomický význam po ďalšom topení arktického ľadu účinkom otepľovania stúpne. Tieto krajiny takéto vodné cesty považujú za vnútroštátne vody. No USA a väčšia časť EÚ i ostatných krajín za medzinárodné.
O rastúcom význame Arktídy svedčia množiace sa politické akty ako Ilulissatská deklarácia arktických krajín z mája 2008 a direktívy vlády USA z januára 2009 i vlády Ruska z marca 2009. Nezaostávajú ani nearktické krajiny, o čom svedčia rezolúcia Európskeho parlamentu z októbra 2008 a vyhlásenie Európskej komisie z novembra 2008.
Situáciu odráža rozširovanie a modernizácia plavidiel schopných plniť prieskumné a vojenské úlohy v Arktíde vo flotilách Ruska, USA a Kanady. Záujem prejavilo NATO. V pozadí sú - ako takmer vždy - prínosy kontroly nad novými vodnými cestami (skrátia ekonomicky kľúčové lodné trasy) a ťažby surovín. Najmä ropy a zemného plynu.
Národné sektory v Arktíde, založené na priebehu hraníc po oceánskom dne (hore), s vyšrafovanými spornými oblasťami. Nároky viacerých krajín zasahujú do aktuálne medzinárodnej zóny okolo severného pólu. Arktická oblasť lepšie vyniká pri „zaplavení" (dole) - tmavomodro je vyznačená medzinárodná zóna, svetlomodro (bez národného rozlíšenia) výlučné ekonomické zóny arktických krajín.
Ilustrácia: International Boundaries Research Unit, University of Durham (horný obrázok); Canadian Polar Commission (predloha dolného obrázku).
Teplejšia budúcnosť
Čo je v stávke? Severný polárny kruh v sebe uzatvára asi 6 percent rozlohy zemegule. Dá sa to rozdeliť na tri zhruba rovnaké časti: súš, šelf v hĺbkach menších ako 500 metrov a hlbší oceán, donedávna celoročne zaľadnený, ktorý sa s otepľovaním sezónne sčasti otvára.
Podľa stavu v roku 2007 sa na súši v arktickej oblasti ťažilo na vyše 400 ropných a plynových poliach, ktorých doložená kapacita sa odhaduje na 40 miliárd barelov ropy a 1136 biliónov kubických stôp (v branži používaná jednotka, 1 stopa = cca 0,3 metra). Najmä zo Západosibírskej panvy v Rusku a severnej Aljašky v USA putovalo na trh 8 miliárd barelov skvapalneného plynu.
Čo sa týka ropy, hlbší oceán je v tomto ohľade zanedbateľný. Ide predovšetkým o arktické šelfy, v ktorých sa skrývajú jedny z najsľubnejších dosiaľ neobjavených či nepreskúmaných ložísk. Drsná klíma zatiaľ bránila rozvoju ťažby na inak veľmi sľubných ložiskách objavených v delte rieky Mackenzie a inde na severe Kanady, v Barentsovom mori pri Rusku a Nórsku a v Beaufortovom pri Aljaške.
Otepľovanie to mení. USGS preto vypracovala nové kvalifikované odhady. Skúmané územia boli rozdelené do 69 hodnotených jednotiek, obsahujúcich vyše 3 kilometre hrubé súvrstvie sedimentárnych hornín, poukazujúce na možnú prítomnosť ropy. A kde je ropa, spravidla býva i plyn.
Ropa - je za čím ísť
USGS vyšla z vlastných i zverejnených informácií partnerských organizácií v Nemecku, Kanade, Dánsku a Grónsku a Nórsku. S údajmi a analýzou pomohli aj jednotliví geológovia, z ropných firiem i nezávislí. Za výsledné čísla ale zodpovedá iba USGS.
Analýza USGS kombinovala pravdepodobnostné postupy a modelovanie na základe analógií s celkom 246 hodnotenými geologickými jednotkami v rôznych častiach sveta. Tie dokopy predstavujú vyše 95 percent známych zásob ropy a zemného plynu mimo územia USA.
Hoci sa dospelo k záveru, že ropný potenciál Arktídy vykazuje voči zvyšku sveta špecifické geologické prvky, výsledný odhad je skutočne kvalifikovaný a má váhu. Z 69 hodnotených jednotiek sa napokon pri 49 podarilo dospieť k podloženým konkrétnym číslam.
K doloženým arktickým zásobám možno s vyše 95-percentnou pravdepodobnosťou pridať dosiaľ neobjavených vyše 44 miliárd barelov ropy, s 50-percentnou vyše 83 miliárd barelov a s 5-percentnou až 157 miliárd barelov. (Posledná pravdepodobnosť sa môže javiť nízka, ale ropné firmy s takou pri prieskumoch bežne pracujú.)
Hodnotené jednotky v Arktíde - farebná škála vpravo dole ukazuje odhadované objemy neobjavenej ropy v miliardách barelov. Tmavosivo (druhá farba zdola) sú vyznačené jednotky, kde sa nedospelo k číslam, bielo oblasti s nízkym ropným potenciálom.
Ilustrácia: D. L. Gautier et al./Science
Arktída verzus svet
To viac ako zdvojnásobuje doložené ropné zásoby v Arktíde. Celosvetové dosahovali podľa poznatkov z roku 2007 1238 miliárd barelov, pričom to nezohľadňuje niektoré špecifické zdroje ako kanadské ropné piesky. Aktuálne sa ťaží približne 30 miliárd barelov ročne.
Arktída môže skrývať približne 13 percent neobjavených pozemských ropných zdrojov, ktoré sa odhadujú na 618 miliárd barelov. Ale možno iba 4 percentá bežne vyťažiteľných, ak sa potvrdia podložené odhady, že známe ložiská obsahujú ďalších vyše 400 miliárd barelov.
Neobjavená ropa je zrejme vo všetkých 49 číselne hodnotených jednotkách, no 60 percent jej objemu iba v šiestich: pri Aljaške (skoro tretina), pri ústí Mackenzie, v severnom Barentsovom mori, v oblasti Jenisej-Chatanga a severozápadne i severovýchodne od Grónska.
Hoci arktická ropa predstavuje pomerne malý podiel svetových zásob a tak jej ťažba priveľmi nezmení pomery na trhoch, sprístupnenie a využitie ložísk určite odôvodňuje maximálne úsilie.
Rozhodujúci plyn
Celkom iná je však situácia s arktickým zemným plynom. Odhady jeho tamojších ložísk vychádzali z početnými pozorovaniami prevereného pravidla, že vyjadrené v energetickom ekvivalente, neobjavený plyn zväčša predstavuje vyše trojnásobok neobjavenej ropy.
V energetickom ekvivalente by najväčšie neobjavené nahromadenie zemného plynu v Arktíde malo prevyšovať najväčšie neobjavené nahromadenie ropy takmer osemkrát, 22,5 miliardy ekvivalentných barelov voči 2,9 miliardy barelov. Plynové ložiská by tak boli z ekonomického i technického hľadiska zaujímavejšie.
S vyše 95-percentnou pravdepodobnosťou možno v Arktíde k doloženým zásobám pridať vyše 770 biliónov kubických stôp plynu, s 50-percentnou 1547 a s 5-percentnou až 2990. Na svete sa dnes spotrebuje takmer 110 biliónov kubických stôp plynu ročne. Aj stredný odhad presahuje arktické doložené zásoby. Ide o asi 30 percent neobjavených svetových. To už veru má potenciál výrazne ovplyvniť, ba úplne zmeniť globálne trhové pomery.
Hodnotené jednotky v Arktíde - farebná škála vpravo dole ukazuje odhadované objemy
neobjaveného zemného plynu v biliónoch kubických stôp. Tmavosivo sú vyznačené jednotky,
kde sa nedospelo k číslam, bielo oblasti s nízkym plynovým potenciálom.
Ilustrácia: D. L. Gautier et al./Science
Russia rulez?
Objemovo je potenciálny plyn rozložený veľmi nerovnomerne - dve tretiny sa ho nachádzajú iba v 4 hodnotených jednotkách: na juhu Karského mora, na juhu Barentsovho, na severe Barentsovho a pri Aljaške. Samotné predĺženie Západosibírskej panvy do Karského mora obsahuje takmer 39 percent neobjaveného arktického plynu.
Podľa Donalda Gautiera s kolegami ide o najperspektívnejšiu oblasť ťažby uhľovodíkových fosílnych palív v celej Arktíde. Stále síce nemožno vylúčiť, že pri Aljaške, Kanade a Grónsku budú objavené veľké ložiská plynu, no väčšina sa ho podľa všetkých doterajších poznatkov nachádza na ruskom území.
Využitie týchto zdrojov ďalej posilní strategické postavenie Ruska. Na otepľovaní klímy „zarobí" veľa krajín mierneho a subpolárneho pásma. Ale najviac Rusko, ak - čo môže byť veľké ak - zvládne sprievodné komplikácie, ako sezónne suchá inde v krajine (riziká lesných požiarov a neúrody) a technické a finančné nároky ťažby.
Gautierov tím na záver upozorňuje, že ide o kvalifikované, ale stále odhady - realita ich môže posunúť, či už nahor, alebo nadol. Otázne je, aká časť v budúcnosti preukázaných ložísk v Arktíde sa bude dať vyťažiť. Závisi to od vývoja trhu, technologickej inovácie a potvrdených zásob. Nejasné sú zatiaľ i viaceré prvky arktickej geológie.
Hlavné zdroje: Science z 29. mája 2009 (nové odhady USGS); Science zo 17. apríla 2009 (rozbor geopolitických a environmentálnych zreteľov arktickej problematiky)
