Japonskí vedci vytvorili transgénové primáty vložením génu iného organizmu. Gén bol aktívny aj v potomkoch jedného samca. Ide o dôležitý krok k vytvoreniu vernejších zvieracích modelov zatiaľ neliečiteľných ľudských chorôb.
BRATISLAVA. Japoncom sa ako prvým podarilo preniesť vložený gén na potomkov primáta brazílskej opičky kosmáča bieločelého (Callithrix jacchus), dobre známej aj z našich zoo.
Transgénové zvieratá sa hojne využívajú v biologickom výskume. Osobitne v medicínskom na testovanie funkcie určitého génu či biochemickej dráhy v organizme, ak existuje podozrenie, že prispievajú ku vzniku choroby.
Dosiaľ na to slúžili najmä hlodavce ako myši a potkany. Napriek podobnosti cicavčej anatómie, fyziológie, biochémie a genetiky však pribúdali hlasy spochybňujúce platnosť záverov odvodených z týchto zvierat pre človeka.
Modelový primát
Dôležité bolo vytvoriť typového laboratórneho primáta. Pokusy na opiciach a ľudoopoch sú časté a viac-menej štandardné, no niečo celkom iné by bolo mať skutočnú primátiu paralelu myší a potkanov. (Aj pri rešpekte k našim najbližším príbuzným treba odobriť nedávne rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý odmietol obmedzenie pokusov na primátoch.)
Problém je akútny už dávno. V Japonsku ho od 70. rokov riešil Ústredný ústav pre laboratórne zvieratá v Kawasaki pri Tokiu.
Japonci však v tomto ohľade nie sú nijakí „ukrutníci". Veď ako v jednej z mála krajín neváhali vyjadriť vďačnosť laboratórnym zvieratám pomníkmi. Za modelového primáta vybrali kosmáča bieločelého.
Využili prácu nobelistov
Kosmáč je v zásade najmenší a tak najľahšie skúmateľný primát. Navyše sa vyznačuje vysokou plodnosťou.
Jedna japonská výskumná skupina dosiahla s jeho pomocou značný pokrok v liečbe poranení chrbtice. Iná sa venovala neurodegeneratívnym chorobám. Práve z jej práce vzišiel primátí genetický prielom.
Pomocou vírusov vložili do kosmačích embryí gén pochádzajúci z medúzy, ktorý kóduje takzvanú zelenú svetielkujúcu bielkovinu GFP. Vlani za jej objav a rozvoj aplikácií získali traja vedci Nobelovu cenu za chémiu.
Potom vedci preniesli embryá do materníc náhradných kosmačích matiek. Z tých, čo sa ujali, vzišli štyri gravidity a päť potomkov (v jednom prípade dvojičky).
Všetky sčasti pri vhodnom osvetlení svetielkovali. Gén GFP sa navyše dostal do pohlavných buniek dvoch z nich - jednému transgénovému kosmáčovi sa narodili mláďatá takisto s GFP.
GFP naviazaná na skúmané látky či gén produkujúci predmetné látky plní v biomedicínskom výskume mimoriadne dôležitú signalizačnú funkciu. Odhaľuje totiž procesy, ktoré by sa inak pozorovali veľmi ťažko, alebo by zostali ako celok úplne skryté.
Zbraň na parkinsona?
Japonskí vedci si od svetielkujúcich kosmáčov sľubujú objasnenie mechanizmov takých závažných chorôb, ako sú Parkinsonova choroba alebo amyotropná laterálna skleróza. Ich zámerom je vytvoriť transgénové primáty, skúmateľné rovnako ľahko ako trebárs transgénové myši.
Samozrejme, zatiaľ nie je jasné, nakoľko budú výsledky z pokusov s kosmáčmi použiteľné vo výskume ľudských chorôb. Rozhodne však budú oproti hlodavcom modely presnejšie.
V dnešnom čísle časopisu Nature to oznámil dvadsaťtričlenný tím Eriky Sasakiovej z Ústredného ústavu pre experimentálne zvieratá a Hidejukia Okanoa zo spolupracujúcej Univerzity Keio v Tokiu.
Vo výrezoch hore je vždy vľavo noha divého kosmáča, vpravo transgénového so svetielkujúcim chodidlom.
FOTO - CENTRÁLNY ÚSTAV PRE EXPERIMENTÁLNE ZVIERATÁ
