Dvojica amerických evolučných biológov spochybnila názor, že život v skupinách prispieva k evolúcii väčšieho mozgu.
BRATISLAVA. Mnohých bádateľov pri pozorovaní spoločensky žijúcich zvierat upútala ich očividná mentálna vyspelosť. Neváhali pre ňu použiť výraz inteligencia.
Z týchto skúseností vzišli poukazy na priamu úmeru medzi inteligenciou sociálnych zvierat a veľkosťou ich mozgu.
Zdalo sa, že to je tak: svorky afrických divých psov, skupiny paviánov alebo stáda antilop tejto úmere vyhovovali.
Lenže od začiatku boli známe dôležité výnimky.
Trebárs medvede, ktoré po väčšinu času (dospelé jedince) žijú osamelo, ale majú pomerne veľké mozgy. A na druhej strane sú nesporne vysoko sociálne juhoafrické šelmičky surikaty - s malým mozgom.
Podrobná analýza všetkých dostupných údajov teraz spomenutú priamu úmeru medzi mierou spoločenskosti a veľkosťou mozgu vylúčila prinajmenšom v prípade zástupcov radu mäsožravcov čiže šeliem (Carnivora). Celkovo ide o 289 žijúcich a vymretých druhov.
Hypotéza „spoločenského mozgu" určite neplatí pri mäsožravcoch univerzálne. V rôznych skupinách tohto radu mal vzrast mozgu odlišné príčiny. Hypotéze z mäsožravcov najlepšie vyhovujú psovité šelmy. Lepšie je odôvodnená pri kopytníkoch a primátoch.
V Proceedings of the National Academy of Sciences USA to napísali John Finarelli z Michiganskej univerzity a John Flynn z Amerického prírodovedného múzea v New Yorku.
