SME
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Ak Vatikán niečo zničí, nebude to antihmota

Časticoví fyzici využili šancu na popularizáciu svojej vedy, ktorú im ponúkol Hollywood. Mohla by antihmota ukradnutá z laboratória zničiť Vatikán?

Tom Hanks zachraňuje s nasadením života Vatikán pred nebezpečenstvom, ktoré mu nehrozí.Tom Hanks zachraňuje s nasadením života Vatikán pred nebezpečenstvom, ktoré mu nehrozí. (Zdroj: www.outnow.ch)

Triler presviedča, že áno, podľa vedcov však môže spávať pápež pokojne. Množstvo antihmoty potrebné na zničenie Ríma by fyzici dokázali vyrobiť najskôr za sto miliónov rokov.

BRATISLAVA. Nový americký film Anjeli a démoni podľa knihy Dana Browna s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe stvárňuje staronovú tému osudového rozporu medzi náboženstvom a vedou. V tomto prípade ide síce skôr o pseudovedu, ako ju dokáže ukázať iba Hollywood - plnú intríg a zveličeného nebezpečenstva.

Mnohí fyzici sa môžu cítiť filmom urazení, iní pobavení, no mnohí ho pochopili ako priam diabolskú výzvu, ako verejnosti osobne povedať, čo v skutočnosti skúma časticová fyzika.

Podľa vzoru Saturnina

Čo je antihmota
  • Jej existenciu predpovedal Paul Dirac v roku 1928.
  • Pozitrón, antičasticu elektrónu, prvý raz pozoroval Carl D. Anderson v roku 1932.
  • Prvým laboratóriom, kde vytvorili antihmotu umelo, bol v roku 1995 CERN.
  • Pri Big Bangu malo vzniknúť rovnaké množstvo hmoty a antihmoty, ktoré se vyrušilo, takže nie je jasné, prečo
  • nakoniec prevážila hmota.
  • Uchovávať antihmotu je veľmi zložité, určite to nejde tak ľahko ako vo filme Anjeli a démoni

Český spisovateľ Zdeněk Jirotka vymyslel v románe Saturnin kanceláriu, ktorá vysvetľuje, ako sa v skutočnosti odohrali románové príbehy.

Cestu, po ktorej sa kedysi vybral Saturnin, teraz zvolili vedci z vyše tridsiatich vysokých škôl, univerzít a laboratórií v USA a Kanade. V sérii stretnutí s verejnosťou vysvetľujú podstatu antihmoty, približujú prácu LHC (Veľkého hadrónového zrážača v Európskom stredisku jadrového výskumu - CERN - pri Ženeve, kde sa Anjeli a démoni čiastočne odohrávajú), a rozprávajú o výskume najmenších čiastočiek hmoty.

Výskum základov vesmíru je skutočne vzrušujúci. Ale určite nie preto, že by pri ňom fyzici hľadali cesty, ako čosi zničiť. Ich cieľom je nazrieť do tajomstiev hmoty, ktoré ešte nepoznáme.

Príliš veľa antihmoty

Vo filme sa podarí ukradnúť z CERN-u 0,25 gramu antihmoty ukrytej v malom kontajneri napriek tomu, že v skutočnosti antihmotu, ktorá vzniká urýchlením častíc a ich zrážkou, takto jednoducho prenášať nemožno.

Ďalej vedci upozorňujú, že vytvorenie zdanlivo malého množstva antihmoty by bolo v skutočnosti gigantickou úlohou. Momentálne je najväčším producentom antihmoty americký Fermilab, ktorý vyrobí asi dva nanogramy antiprotónov za rok. Pri tejto rýchlosti by teoreticky trvala príprava 0,25 gramu antihmoty sto miliónov rokov.

Keby bolo možné zhromaždiť všetku antihmotu, ktorá doteraz vznikla v CERN-e a docieliť jej anihiláciu s hmotou, fyzici by získali energiu, ktorá by postačila na niekoľkominútové rozsvietenie jedinej žiarovky.

Antihmota teda nepredstavuje reálne nebezpečenstvo ako nástroj ničenia, pretože jej príprava vyžaduje viac energie, než sa pri anihilácii uvoľní. To je aj dôvod, prečo s ňou ani v budúcnosti nemožno rátať ako so zdrojom energie.

Zničený svetlom

Keď hovorí Tom Hanks, že Vatikán môže byť „zničený svetlom", aspoň v tom má pravdu. Jediný rozdiel medzi časticou a antičasticou spočíva v tom, že majú opačný elektrický náboj, takže pri stretnutí hmoty a antihmoty sa tieto dve zložky vyrušia (anihilujú), pričom sa zmenia na dva fotóny.

Pravda je aj to, že 0,25 gramu antihmoty by teoreticky stačilo na zničenie veľkého mesta, v tomto prípade Ríma.

Podľa Einsteinovej rovnice o ekvivalencii hmoty a energie má 0,25 gramu antihmoty energiu okolo 10 kiloton TNT, čo sa blíži 14 kilotonám TNT (atómová bomba s takou silou zasiahla v roku 1945 Hirošimu). No tvorcovia filmu asi zabudli zarátať energiu získanú z hmoty a tak im vyšla sila „iba" 5 kiloton TNT.

Podobných zádrhov je vo filme viac. CERN napríklad nie je tajná organizácia, ale moderné laboratórium časticovej fyziky, otvorené tisíckam fyzikov z celého sveta.

Hlavný zdroj: PhysOrg.com

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Mads Mikkelsen pre SME: Som slávny, som úspešný, ale toto som chcel?

Slávny dánsky herec priznáva, že mu niekedy pomôže pohár vína.

Dánsky herec Mads Mikkelsen.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Sám si už Fico nepomôže

Špekulatívne štiepenie Smeru je obyčajná konšpirácia.

Peter Tkačenko

Prieskum: Z konfliktu SaS a OĽaNO ťaží Sulík, rastie aj Pellegriniho Hlas

Kollárova Sme rodina padala už pred kauzou nemocnica.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Český semafor začal úradovať. Dívajme sa

PES a jeho diery.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.