Triler presviedča, že áno, podľa vedcov však môže spávať pápež pokojne. Množstvo antihmoty potrebné na zničenie Ríma by fyzici dokázali vyrobiť najskôr za sto miliónov rokov.
BRATISLAVA. Nový americký film Anjeli a démoni podľa knihy Dana Browna s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe stvárňuje staronovú tému osudového rozporu medzi náboženstvom a vedou. V tomto prípade ide síce skôr o pseudovedu, ako ju dokáže ukázať iba Hollywood - plnú intríg a zveličeného nebezpečenstva.
Mnohí fyzici sa môžu cítiť filmom urazení, iní pobavení, no mnohí ho pochopili ako priam diabolskú výzvu, ako verejnosti osobne povedať, čo v skutočnosti skúma časticová fyzika.
Podľa vzoru SaturninaČo je antihmotaJej existenciu predpovedal Paul Dirac v roku 1928.Pozitrón, antičasticu elektrónu, prvý raz pozoroval Carl D. Anderson v roku 1932.Prvým laboratóriom, kde vytvorili antihmotu umelo, bol v roku 1995 CERN.Pri Big Bangu malo vzniknúť rovnaké množstvo hmoty a antihmoty, ktoré se vyrušilo, takže nie je jasné, prečonakoniec prevážila hmota.Uchovávať antihmotu je veľmi zložité, určite to nejde tak ľahko ako vo filme Anjeli a démoni
Český spisovateľ Zdeněk Jirotka vymyslel v románe Saturnin kanceláriu, ktorá vysvetľuje, ako sa v skutočnosti odohrali románové príbehy.
Cestu, po ktorej sa kedysi vybral Saturnin, teraz zvolili vedci z vyše tridsiatich vysokých škôl, univerzít a laboratórií v USA a Kanade. V sérii stretnutí s verejnosťou vysvetľujú podstatu antihmoty, približujú prácu LHC (Veľkého hadrónového zrážača v Európskom stredisku jadrového výskumu - CERN - pri Ženeve, kde sa Anjeli a démoni čiastočne odohrávajú), a rozprávajú o výskume najmenších čiastočiek hmoty.
Výskum základov vesmíru je skutočne vzrušujúci. Ale určite nie preto, že by pri ňom fyzici hľadali cesty, ako čosi zničiť. Ich cieľom je nazrieť do tajomstiev hmoty, ktoré ešte nepoznáme.
Príliš veľa antihmotyVo filme sa podarí ukradnúť z CERN-u 0,25 gramu antihmoty ukrytej v malom kontajneri napriek tomu, že v skutočnosti antihmotu, ktorá vzniká urýchlením častíc a ich zrážkou, takto jednoducho prenášať nemožno.
Ďalej vedci upozorňujú, že vytvorenie zdanlivo malého množstva antihmoty by bolo v skutočnosti gigantickou úlohou. Momentálne je najväčším producentom antihmoty americký Fermilab, ktorý vyrobí asi dva nanogramy antiprotónov za rok. Pri tejto rýchlosti by teoreticky trvala príprava 0,25 gramu antihmoty sto miliónov rokov.
Keby bolo možné zhromaždiť všetku antihmotu, ktorá doteraz vznikla v CERN-e a docieliť jej anihiláciu s hmotou, fyzici by získali energiu, ktorá by postačila na niekoľkominútové rozsvietenie jedinej žiarovky.
Antihmota teda nepredstavuje reálne nebezpečenstvo ako nástroj ničenia, pretože jej príprava vyžaduje viac energie, než sa pri anihilácii uvoľní. To je aj dôvod, prečo s ňou ani v budúcnosti nemožno rátať ako so zdrojom energie.
Zničený svetlomKeď hovorí Tom Hanks, že Vatikán môže byť „zničený svetlom", aspoň v tom má pravdu. Jediný rozdiel medzi časticou a antičasticou spočíva v tom, že majú opačný elektrický náboj, takže pri stretnutí hmoty a antihmoty sa tieto dve zložky vyrušia (anihilujú), pričom sa zmenia na dva fotóny.
Pravda je aj to, že 0,25 gramu antihmoty by teoreticky stačilo na zničenie veľkého mesta, v tomto prípade Ríma.
Podľa Einsteinovej rovnice o ekvivalencii hmoty a energie má 0,25 gramu antihmoty energiu okolo 10 kiloton TNT, čo sa blíži 14 kilotonám TNT (atómová bomba s takou silou zasiahla v roku 1945 Hirošimu). No tvorcovia filmu asi zabudli zarátať energiu získanú z hmoty a tak im vyšla sila „iba" 5 kiloton TNT.
Podobných zádrhov je vo filme viac. CERN napríklad nie je tajná organizácia, ale moderné laboratórium časticovej fyziky, otvorené tisíckam fyzikov z celého sveta.
Hlavný zdroj: PhysOrg.com
