Vojenské námorníctvo a Námorná pechota USA zavádzajú alternatívne energie do netradičnej oblasti. Vyvíjajú totiž bezpilotné prieskumné lietadlá, ktorých pohonom sú vodíkové palivové články. Vďaka tomu zbierajú informácie efektívnejšie a nenápadnejšie.
Lietadlá z kategórie UAV (Unmanned Aerial Vehicle, Bezpilotný vzdušný dopravný prostriedok) využívajú armády mnohých krajín, v súčasnosti najviac USA, Veľká Británia a Izrael. Nasadenie je dvojaké: prieskum a bombardovanie či ostreľovanie raketami.
Zatiaľ ide o ľahké a stredné konštrukcie. Odráža to však širší trend, o ktorom sa verejne vie málo: na bojiskách majú zasiahnuť plnoformátové pozemné systémy typu tankov a obrnených vozidiel aj vzdušné typu stíhačiek a stíhacích i výškových bombardérov bez ľudskej posádky.
Vojenské víťazstvo. Ale ekonomické?
Riadené robotmi, ktoré budú úplne alebo vo vysokej miere autonómne, aby čo najrýchlejšie reagovali na vývoj taktickej situácie. Ľudia si zachovajú diaľkovú kontrolu a možnosť systém deaktivovať, keby sa „zbláznil", ako bolo námetom už toľkých knižných či filmových trilerov.
Hlavnou motiváciou je úsilie obmedziť vlastné ľudské straty vo vojne, ktoré verejnosť osobitne v ekonomicky rozvinutých krajinách prijíma stále horšie, hoci občania zväčša chápu, že sa im nedá zabrániť. Kritici ale poukázali na odvrátenú stránku: ide o technicky mimoriadne náročné systémy, čomu zodpovedajú vysoké náklady, pričom výsledky nie vždy bývajú úmerné.
Tak napríklad križujúca strela stojí milióny dolárov a napriek všetkej sofistikovanosti neraz zasiahne iný ako plánovaný cieľ a zabije civilov. Gerilový bojovník vybavený dýkou, kalašnikovom, raketovým granátometom a výbušninami za pár dolárov býva „adresnejší". Ale kto vlastne v konečnom dôsledku vyhráva ekonomicky?
Od áut k lietadlám
Námorné výskumné laboratórium (NRL, Naval Research Laboratory) oznámilo úspešný vývoj UAV určeného predovšetkým pre taktický prieskum, ktorý využíva nový spôsob pohonu: jeho konštruktéri prvý raz použili technológiu vodíkových palivových článkov.
V zásade ju prevzali od výrobcov automobilov. Príslušníci Námornej pechoty USA využívajú podobné vodíkové palivové články v motorových vozidlách vyrobených firmou General Motors, s ktorými aktuálne cvičia na základni Camp Pendleton v južnej Kalifornii. Majú byť čoskoro nasadené v expedičných jednotkách.
Pracovníci NRL používajú pre pohon UAV palivové články s pomerne malým výkonom, 500 wattov. Upravili ich však, „lebo kým pre výrobcov automobilov je kľúčový objem, všetko chcú mať čo najkompaktnejšie, naším prvým, druhým aj tretím hlavným kritériom je hmotnosť," povedala Karen Swiderová-Lyonsová, hlavná výskumníčka.
Výsledkom je zo zemského povrchu mimoriadne obťažne zachytiteľné ľahké UAV s malými rozmermi, zníženou hlučnosťou, malým tepelným „podpisom", takže uniká drvivej väčšine infračervených senzorov, a s prakticky nulovými emisiami (vodík a kyslík sa v palivovom článku zlučujú na vodu).
Lietajúci tiger
Nový model nazvali Ion Tiger (Iónový tiger). Doletí ďalej a unesie väčší náklad, ako všetky doterajšie z tejto kategórie UAV, využívajúce akumulátory. Pohon na základe palivových článkov má tiež asi dvakrát vyššiu účinnosť ako motor s vnútorným spaľovaním, pričom beží tichšie a zaručuje dlhší dolet.
Pohľad na Ion Tiger z väčšej perspektívy.
Foto: The U.S. Office of Naval Research
Vývojári z NRL v dohľadnej dobe predpokladajú sedemnásobne dlhšie lety, než aké zvládli všetky doterajšie ľahké UAV. Znamená to možnosť 24-hodinového vytrvalostného letu s nákladom dvoch kilogramov elektronických detektorov, ktorých napájanie takisto zabezpečí palivový článok.
„To ešte s takýmto UAV nik nedokázal," povedala Michele Andersonová, manažérka programu. „Sľubuje to veľmi produktívne prieskumné misie s nízkymi nákladmi pri pomerne malom lietadle a dostatočnom náklade vysokocitlivej elektroniky," doplnila ju Karen Swiderová-Lyonsová.
Námorníctvo a Námorná pechota USA rátajú s využitím vodíkových palivových článkov pre najrôznejšie účely - od osobných energetických systémov čiže de facto elektrární jednotlivých vojakov cez pohon áut a iných pozemných vozidiel a dokonca aj vojenských lodí až po prieskumné UAV ako Ion Tiger a neskôr i bojové UAV. Očakáva sa, že rad takto vyvinutých aplikácií nájde uplatnenie v civilnej sfére, čo je pri high-tech vojenskom výskume pravidlo.
Hlavný zdroj: Komuniké Naval Research Laboratory z 30. marca a The U.S. Office of Naval Research zo 17. apríla 2009.
