Medzinárodný výbor odborníkov zverejnil desiatku organizmov, ktoré považuje za najpozoruhodnejšie biologické druhy objavené počas minulého roka.
Členmi výboru boli taxonómovia čiže špecialisti na skúmanie rozmanitosti foriem pozemského života a ich zatrieďovania a pomenovávania. Vyhodnocovali nominácie z tisícov v roku 2008 objavených druhov, ktoré prišli z odbornej i všeobecnej verejnosti, okrem iného cez webstránku species.asu.edu.
Vychádzali z unikátnych anatomických či fyziologických vlastností predmetných tvorov, ale zohľadňovali i to, či spadajú do kategórie prírodných rekordmanov respektíve kuriozít. Napríklad že ide o veľmi malý, dlhý, starý, alebo čudne tvarovaný druh. A okrem toho aj to, či má „farbisté" meno.
Štrnásťčlenný výbor viedla Janine Cairaová z Connecticutskej univerzity. Celú akciu zastrešoval Medzinárodný ústav pre výskum biologických druhov (IISE) pri Arizonskej štátnej univerzite v Tempe. Popri USA boli vo výbore zastúpené Francúzsko, Nemecko, Dánsko, Veľká Británia, Austrália, Juhoafrická republika a Nový Zéland.
Od morského minikoníka k sprejovej baktérii
Desiatku otvára drobučký morský koník. Dlhý býva iba 13,8 milimetra a vysoký 11,5 milimetra. Objavený bol pri ostrove Derawan blízko indonézskeho Kalimantanu. Dostal meno Hippocampus satomiae. Druhá časť mena, druhová, je po Satomi Onišiovej, potápačskej inštruktorke a sprievodkyni, ktorá nazbierala prototypové exempláre.
Morské koníky druhu Hippocampus satomiae.
Foto: Rudie Kuiter/Museum Victoria
Z nového rodu a druhu obrovskej palmy Tahina spectabilis poznáme ani nie sto jedincov, ktoré rastú výlučne v malej oblasti na severozápade Madagaskaru. Palma produkuje početné veľké súkvetia, doslova sa „ukvitne k smrti". Keď zarodí, odumrie a zrúti sa. Na jej záchranu sa rozbehol predaj semien. Aj tým sa z nej stala cenená ozdoba.
Novoobjavená madagaskarská palma Tahina spectabilis z odstupu...
Foto: John Dransfield/Kew Gardens
...a zblízka.
Foto: John Dransfield/Kew Gardens
Coffea charrieriana z Kamerunu predstavuje prvý prípad bezkofeínového kávovníka zo strednej Afriky. Meno dostal po Andréovi Charrierovi, ktorý v troch posledných dekádach 20. storočia koordinoval výskum a šľachtenie kávovníka v rámci ekonomicky i environmentálne optimálnej rozvojovej pomoci Francúzska prevažne africkým krajinám.
Bezkofeínový kávovník Coffea charrierana vypestovaný z odrezkov divých rastlín.
Foto: François Anthony/Université de Montpellier II
Detail na listy.
Foto: François Anthony/Université de Montpellier II
Skutočnú kuriozitu predstavuje extrémofilná - prosperujúca v prostredí s nezvyčajnými fyzikálnymi či chemickými podmienkami - baktéria Microbacterium hatanonis. Objavená bola v spreji na vlasy. Nesie meno kľúčového bádateľa, Kazunoria Hatanoa z Japonska.
Objavy voľakedy možno urobiť aj v celkom nečakanom prostredí.
Ilustračné foto: Erik Holsinger/Arizona State University
Najdlhší, najkratší, prízračný a zakrútený
Späť k živočíchom. Phobaeticus chani je najdlhším hmyzom na svete. Hlavná časť jeho tela meria 36,6 centimetra, celkove je to však až vyše pol metra, presne 56,7 centimetra! Výzorom pripomína konár či palicu. Objavený bol v malajskej časti ostrova Borneo.
Phobaeticus chani - najdlhší známy hmyz, s tykadlami meria vyše pol metra.
Foto: Phil Bragg/Phasmid Study Group
A detail hlavy.
Foto: Phil Bragg/Phasmid Study Group
Naopak miniatúrnosťou vyniká najkratší známy had na svete Leptotyphlops carlae. Meria iba 104 milimetrov. Objavený bol v St. Joseph Parish na karibskom ostrove Barbados.
Najmenší had sveta žije v Karibiku. Jeho telesné rozmery znázorňuje americký štvrťdolár.
Foto: S. Blair Hedges/Pennsylvania State University
Slimák Selenochlamys ysbryda prekvapil nielen prízračným vzhľadom, ale aj faktom, že ho objavili na mieste považovanom za dokonale preskúmané, v husto zaľudnenej oblasti waleskej metropoly Cardiff.
Selenochlamys ysbryda sa našiel tam, kde už hľadali mnohí.
Foto: Ben Rowson/National Museum of Wales
Má ako britva ostré zuby, dlhé asi pol milimetra.
Foto: Ben Rowson/National Museum of Wales
Jeho vzdialený príbuzný z vápencovej pahorkatiny v Malajsku, pomenovaný Opisthostoma vermiculum, zasa vyniká unikátnou geometriou ulity - zakrútenej okolo štyroch osí!
Geometrické čudo z malajského krasu.
Foto: Reuben Clements/World Wildlife Fund for Nature-Malaysia
Príbuzný Nema a rybia pramatka
Nádherne sfarbená modrá koralová ryba Chromis abyssus z čeľade Pomacentridae je príbuznou hlavnej postavičky z animovaného filmu Hľadá sa Nemo. Zosobňuje prvý akt taxonomického pomenovania v roku 2008 a prvý zaregistrovaný v novej databáze Zoobank, vlani patrila k druhom, ktorým zoológovia venovali najviac pozornosti.
Nemov príbuzný vo svojom koralovom prostredí - aj objav tejto napriek pomerne nápadnému vzhľadu dosiaľ neznámej ryby prezrádza, koľko toho ešte o ekosystéme koralových útesov nevieme.
Foto: John Earle/Bishop Museum
Detail v modrom.
Foto: Richard Pyle/Bishop Museum
Desiatku uzatvára tiež ryba, ale dnes už nežijúca - Materpiscis attenboroughi. Prvá časť mena, rodová (v lat. „rybia matka") odráža fakt, že ide o najstaršieho známeho živorodého stavovca spred asi 380 miliónov rokov. Druhové meno dostala po svetoznámom autorovi kníh a autorovi i moderátorovi televíznych dokumentov o prírode Davidovi Attenboroughovi, mimochodom bratovi herca a režiséra Richarda Attenborougha (zahral si aj v Jurskom parku).
Fosília Materpiscis attenboroughi s vyznačením znakov embrya - zhora nadol horná a dolná čeľusť, rekryštalizovaný žĺtkový váčok, pupočník a kosti.
Foto: John A. Long/Museum Victoria
Umelecká vízia Materpiscis attenboroughi tesne po narodení mláďaťa.
Foto: John A. Long/Museum Victoria
Darwin, Linné a SOS
Tento rok patrí výročiam Charlesa Darwina - 200. jeho narodenia a 150. vydania jeho kľúčového diela O pôvode druhov. Roky 2007 a 2008 sa niesli v znamení švédskeho prírodovedca Karla Linnéa (Carolus Linnaeus), ktorý založil novodobý dvojmenný systém nomenklatúry organizmov, založený na rodovom a druhovom mene - 300. jeho narodenia a 250. zahájenia prác na tomto systéme. Jednom z Darwinových východísk.
Vedci dodnes skatalogizovali a opísali približne 1,8 milióna druhov organizmov - prevažne ide o živočíchy a z nich prevažne o hmyz. Odhady celkového počtu druhov, žijúcich na Zemi, siahajú od 2 do 100 miliónov, hoci odhady nad 30 miliónov sa už považujú za extrémne. Väčšina odborníkov sa prikláňa k číslu okolo 10 miliónov.
V úvode spomenutý arizonský ústav IISE každoročne vydáva aj správu SOS, State of Observed Species čiže Stav pozorovaných druhov. Bilancia novoobjavených za 2008 ešte nie je uzavretá, ale za 2007 to bolo 18 516 opísaných a pomenovaných. Z toho 75,6 percenta bezstavovcov, 11,1 percenta cievnatých rastlín a 7,6 percenta stavovcov.
Hlavný zdroj: Komuniké Arizona State University z 22. mája 2009.
