BRATISLAVA. Jeho riešitelia ho prezentovali dnes na tlačovej konferencii.
"Našli sme spôsob ako ohrievanie supravodiča pri prenose striedavého prúdu znížiť tak, že z hľadiska tejto energetickej bilancie je oveľa výhodnejší ako klasický vodič. Čiže je tam možnosť usporiť energiu, ktorá sa stráca pri prenose," vysvetlil TASR zodpovedný riešiteľ projektu a podpredseda SAV Fedor Gömöry.
Na projekte úspory energie pomocou využitia supravodičov, ktoré sú schopné viesť jednosmerný elektrický prúd bez odporu, teda bez strát energie, pracoval v Elektrotechnickom ústave SAV medzinárodný tím mladých vedcov zo Slovenska, Španielska, Turecka, Ukrajiny a Fínska.
Tím experimentálne potvrdil možnosť znížiť striedavé straty až desaťnásobne vďaka vhodnému usporiadaniu pásikových vodičov pokrytých tenkou vrstvičkou (jeden mikrometer) tzv. vysokoteplotného supravodiča YBCO. Pásikové vodiče majú byť alternatívou ku klasickým - hrubším medeným.
"V momente, ako zlepšíme niekoľkonásobne úžitkové vlastnosti supravodičov, už to začína byť zaujímavé aj pre priemysel, teda by sa to dalo využiť aj v praxi," priblížil jeden z riešiteľov, mladý doktorand SAV Michal Vojenčiak, ktorý ešte za svoju diplomovú prácu venovanú návrhu transformátora zo supravodivého vodiča získal ocenenie.
Ako povedal Gömöry, supravodiče možno v súčasnosti nájsť hlavne v medicíne, v computerovej tomografii nazývaných aj "CT-čká". Na svete je potom len niekoľko miest, kde sú kúsky supravodivých káblov. Využíva ich aj fyzika vysokých energií - urýchľovače elementárnych častí v USA, Japonsku, či Nemecku, ale aj švajčiarsky Cern (Európska organizácia pre jadrový výskum).
Podľa Gömöryho sú tieto supravodiče nákladné a bežne sa nedajú využívať. "Musia sa ochladzovať, to znamená vyššiu cenu než klasické vodiče a znamená to aj istú technickú komplikáciu," zdôvodnil. Širokému uplatneniu supravodičov bráni napríklad aj to, že pri prenášaní striedavého prúdu v nich vznikajú malé straty energie (tzv. striedavé straty).
Praktické využitie supravodičov na Slovensku je zložitejšie, podľa Gömöryho nie nemožné. Priznal, že v SR zatiaľ nenašiel žiaden výrobca, ktorý by "trhal z rúk" takéto riešenie. "Ale zhodou okolností je teraz návrh jedného spoločného európskeho projektu aj priemyselných partnerov z Nemecka a Francúzska, ktorý predpokladá, že by sa isté zariadenie testovalo na Slovensku jeden rok a ja si myslím, že práve pre takéto zariadenie by bolo toto naše riešenie veľmi vhodné," prezradil pre TASR s tým, že tak môže byť o dva roky, ale aj nemusí.
"Je to dlhá cesta, tam sa môžu ešte ukázať isté komplikácie," pripustil. Tím zatiaľ overil svoje poznatky na modeli. Teraz jeho členovia rozmýšľajú, akú musí mať supravodivý kábel konštrukciu.
Sčasti európsky tím predbehli Američania, priznal Gömöry. "Keď sme tento výsledok dosiahli a v takej surovej podobe sme ho chceli publikovať, tak sme zistili, že už je pripravená veľmi podobná publikácia, ktorú spravili americkí kolegovia. Nie je to presne to isté, ale ten princíp je tam využitý ten istý," vysvetlil s tým, že aj preto sa jeho tím rozhodol prácu doplniť a zdokonaliť.
Účastníci medzinárodného projektu Nanotechnologicky upravené supravodiče pre aplikácie v elektrotechnike (NESPA) pracujú okrem SAV aj vo Viedni, Barcelone, Wroclawi, Hannoveri, Cambridgi, či Janove. Koordinátor sídli v Drážďanoch.
Na projekt vyčlenila Európska komisia v rámci Rámcového programu balík vo výške 3,5 milióna eur (105,4 milióna Sk). Pracovisko SAV čerpá približne 400.000 eur (12,1 milióna Sk) na štyri roky. Projekt umožňuje zároveň financovať dlhodobé pobyty mladým vedcom zo zahraničia.
Viac informácií o medzinárodnom projekte možno nájsť na internetovej stránke www. nespa.eu.
