A jeho vymretý príbuzný bol zrejme najväčšie jedovaté zviera v dejinách života.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to predbežne online oznámil Bryan Fry z Melbournskej univerzity v Parkville (Austrália) s 27 kolegami z vlastnej krajiny, Holandska, Čile, Švajčiarska, Belgicka, Veľkej Británie, Singapuru, Číny, Izraela a USA.
Varana komodského (Varanus komodoensis) v angličtine volajú Komodo dragon, komodský drak. Dospelé samce bývajú dlhé až vyše troch metrov (priemer 2-3 metre) a dosahujú hmotnosť vyše 100 kilogramov (priemer 70 kilogramov). Overené rekordné hodnoty sú 3,13 metra a 166 kilogramov. Je to dnes najväčší jašter.
Obýva stredoindonézske ostrovy Komodo (odtiaľ meno, kvôli nemu tam zriadili aj národný park), Rinca, Flores (tam je najpočetnejšia populácia), Gili Motang a Gili Dasami. Vedci, teda aspoň západní, ho napriek stáročiam holandskej kolonizácie Indonézie poznajú až od roku 1910.
Prekvapivý lovec
Varany komodské sa hojne živia zdochlinami. Súčasne ale ide o až nečakane zdatných lovcov. Prudkými výpadmi z úkrytu sa zmocňujú najrozličnejšej koristi, od drobných bezstavovcov až po vtáky a cicavce. Vrátane pomerne veľkých zvierat, ako sú diviaky a jelene, ba aj byvoly.
V divočine dosiaľ žije 4 až 5 tisíc varanov komodských. Nemajú prirodzených nepriateľov, a ani domorodci ich nelovia. Nelegálny obchod s nimi sa vcelku darí obmedzovať. Varanom ale ľudia škodia nepriamo zmenšovaním ich areálu a decimovaním varanej koristi. Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN) ich vyhlásila za ohrozené.
Varany sú ako takmer všetky veľké mäsožravce potenciálne nebezpečné človeku. Domorodci hovoria o mnohých prípadoch, keď zabili ľudí, zvlášť deti. (Aj tohto roku sa už stali najmenej dva, obete vykrvácali.) Na druhej strane varany berú ako prevtelených príslušníkov kmeňa, čo vysvetľuje, prečo tieto jaštery nechávajú na pokoji.
Varan komodský nad uloveným diviakom.
Foto: Chris Kegelman
Občas si ale trúfne aj na byvola, hoci v tomto prípade si ho nevšíma.
Foto: Chris Kegelman
Udri a čakaj
Lovecký postup varanov komodských spočíva v tom, že korisť uhryznú a pustia, nech krváca. Zranené zviera veľmi rýchlo upadá do šoku, anomálne znehybnie a stíchne, až kým ho napokon varan zabije a zožerie. Lenže prečo?
Samotný uhryznutím sotva, hoci aj to môže spôsobiť šok. Varan komodský má cca 60 ostrých pílovitých zubov, ktoré sa mu počas života nahrádzajú. Dokážu nimi spôsobiť hlboké tržné rany, iba na vykrvácanie koristi by sa však varan podľa všetkého v prírode nemohol spoliehať.
Tento spôsob lovu má každopádne očividný cieľ: minimalizovať dobu kontaktu varana s napadnutou korisťou, aby sa znížilo riziko jeho vlastného poranenia. Varan takto dokáže uloviť aj preň potenciálne nebezpečné zvieratá, ktoré ho presahujú telesnými rozmermi.
Zuby varana komodského sú v prípade niektorých jedincoch - ako tohto - celkom nenápadné, ale tvoria funkčný systém, schopný spôsobiť hlboké rany. Sčasti ich prekrýva ďasnové tkanivo, ktoré sa poruší pri love i konzumácii koristi, sliny varana vtedy obsahujú pomerne veľa jeho vlastnej krvi.
Foto: Chris Kegelman
Slabé čeľuste
Vedci z tímu Bryana Frya teraz počítačovým modelovaním preskúmali rozloženie síl vo varaních čeľustiach pri základných pohyboch, a tým aj silu varanieho zahryznutia. Zistili, že je približne šesťapolkrát slabšie ako zahryznutie podobne veľkého jedinca krokodíla morského (Crocodylus porosus).
Príčinou sú ľahšia stavba lebky a slabšie čeľustné svaly varana komodského, ktorý preto dlhší čas neudrží živú korisť, zvlášť veľkú, ktorá sa zmieta. Pri trhaní mŕtvej koristi, ako aj pri spätnom pohybe po zahryznutí, aby spôsobil čo najväčšiu krvácajúcu ranu, mu však účinne pomáhajú špeciálne prispôsobené šijové svaly.
Pripomína to lovecké postupy niektorých žralokov a vymretých šabľozubých mačkovitých šeliem, takisto zabíjajúcich voči nim veľkú korisť, hoci majú či mali pomerne slabé zahryznutie.
Toto všetko zodpovedalo už vlani v časopise Journal of Anatomy uverejnenej analýze stavby varanej lebky, ktorú urobili sčasti tí istí vedci. Tím preto začal hľadať dodatočné vysvetlenie postupu, ktorý varan komodský využíva počas lovu. Viedlo ich základné pozorovanie, že uhryznutia varanov - aj menšie - veľmi krvácajú.
Modely lebiek varana komodského (vľavo) a krokodíla morského zostavené na základe počítačovej tomografie pre analýzu ich mechanických vlastností.
Ilustrácia: Bryan G. Fry et al./PNAS
Drak na magnetickej rezonancii
A skutočne. Zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie (MRI) odhalilo v preparovanej varanej hlave najzložitejší systém jedových žliaz, aký sa dosiaľ podarilo nájsť v prípade akéhokoľvek plaza. Na zuboch varana nie sú žliabky, ktorými do rany steká jed, ako na zuboch menších jedovatých jašterov, hoci sú sčasti ryhované. Majú však tvar a usporiadanie, ktoré umožňuje mimoriadne hlboký prienik jedu do tkaniva.
Bádatelia následne smrteľne chorému jedincovi varana komodského zo singapurskej zoo vyoperovali jedové žľazy, aby mohli určiť - hmotnostnou spektroskopiou - zloženie jedu a - analýzou DNA - konkrétne gény, ktoré sú aktívne v jedových žľazách. Zistili, že jed varana komodského má podobné účinky ako jedy amerického jaštera kôrnatca jedovatého resp. gila (Heloderma suspectum) a mnohých hadov.
Tak ako ony spôsobuje prudký pokles krvného tlaku rozšírením ciev, čo vysvetľuje vznik šoku a pasivitu varanej koristi. Navyše obsahuje zložky, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi a tak predlžujú krvácanie, až po vykrvácanie.
Objav jedových žliaz varana komodského vyvracia názor niektorých iných vedcov, že korisť zabíja rýchla otrava krvi toxínmi, ktoré vylučujú baktérie z jeho papule. Zaiste, tento faktor zvyšuje rizikovosť uhryznutia všetkých zvierat, zvlášť mäsožravcov. No v prípade najväčšieho varana sa to nepotvrdilo.
MRI snímka preparovanej hlavy varana komodského (A). C1 až C6 sú jedové žľazy (možno ich však považovať aj za oddelenia jednej), L je žľaza vylučujúca hlen. Na menších snímkach dole sú detaily jedového systému - zvlášť zaujímavé sú dve vyústenia z jedových žliaz medzi zuby (čierne ovály) na B a najväčšia jedová žľaza na C.
Ilustrácia: Bryan G. Fry et al.(PNAS)
Zuby jedovatých jašterov cez skenujúci elektrónový mikroskop. (A) zuby kôrnatca jedovatého resp. gila s jedovými drážkami; (B) zub varana komodského, na hornom výreze je jeho pílovitá hrana, vďaka ktorej ľahšie preniká do tkaniva koristi; (C) zuby vymretého obrieho druhu Varanus (Megalania) prisca.
Ilustrácia: Brian G. Fry et al./PNAS
Jedovatý obrí prajašter
Na záver tím Bryana Frya porovnal anatómiu varana komodského s fosílnymi kosťami jeho vymretého blízkeho príbuzného, obrovského jaštera z rodu Megalania, označovaného tiež ako druh Varanus prisca či Varanus megalania (nomenklatúra, ako v toľkých ďalších prípadoch v zoológii, dosiaľ nie je definitívna).
Skonštatovali, že stavba lebky tohto pravarana zodpovedá podobnému systému jedových žliaz a špeciálne tvarovaného a usporiadaného chrupu ako pri varanovi komodskom.
Jedince pravarana Megalania bývali dlhé až sedem metrov a dosahovali hmotnosť azda až 2 tony. To by z nich podľa všetkých doterajších nálezov robilo najväčšie jedovaté jaštery, aké kedy žili na Zemi. Priamych predkov varana komodského možno vysledovať do doby pred zhruba 100 miliónmi rokov v druhohornom útvare krieda.
Varany komodské zrejme vďačia za svoje veľké rozmery tzv. ostrovnému gigantizmu - na ich domovských ostrovoch nežijú mäsožravé cicavce a tak varany zaplnili voľnú niku vrcholového predátora. Iné varany sú menšie. No pri niekoľkých druhoch sa už skôr zistila jedovatosť. Zjavne je to vloha celej čeľade varanovitých (Varanidae).
(Ostrovný gigantizmus je opak ostrovného zakrpatievania - to postihuje novopríchodzie tvory, odkázané na obmedzenú základnú biologickú produktivitu územia s menšou rozlohou, akým bývajú mnohé ostrovy; môže vysvetľovať aj nízku, iba čosi vyše jednometrovú, postavu tzv. hobita, pračloveka z ostrova Flores.)
Hlavné zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 18. mája 2009; Komuniké University of Melbourne z 18. mája 2009; Journal of Anatomy z apríla 2008; Komuniké University of New South Wales z 12. apríla 2008 a 18. mája 2009.
