SME

Neubližujte vtákom. Nájdu si vás

Drozdy počas experimentu presne rozpoznali ľudí, ktorí sa predtým nebezpečne priblížili k ich hniezdu. Keď to títo ľudia zopakovali, nalietavali na nich vtáky ako hĺbkové bombardéry.

Drozdec mnohohlasý v kampuse Floridskej univerzity v Gainesville (USA): pozor na nás, vidíme a poznáme, kto je kto!Drozdec mnohohlasý v kampuse Floridskej univerzity v Gainesville (USA): pozor na nás, vidíme a poznáme, kto je kto! (Zdroj: Louis Guillette)

Jednoduchý experiment uskutočnený v areáli americkej univerzity ukázal prekvapivú schopnosť tamojších drozdcov. Presne rozpoznali ľudí, ktorí sa predtým nebezpečne priblížili k ich hniezdu. Keď to títo ľudia zopakovali, nalietavali na nich ako hĺbkové bombardéry.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vtáky sa pozerajú. Vedia, kto ste. A zaútočia... Takto štýlovo v duchu klasického filmového hororu Alfreda Hitchcocka z roku 1963 sa začína komuniké o výskume, ktorý poodhalil pozoruhodné a bádateľmi v podstate neočakávané schopnosti nenápadného vtáčieho druhu.

SkryťVypnúť reklamu

Hoci nie až tak tuctového - americké drozdce mnohohlasé (Mimus polyglottos) bežne napodobňujú spev až pätnástich iných vtákov, takže ľudia môžu žiť v presvedčení, že okolo domu majú ornitologické panoptikum, hoci v skutočnosti ide o párik z jediného druhu.

drozdce2.jpg

Sfarbením pomerne nenápadný vták...

Foto: Louis Guilette

Vedecké dobrodružstvo v kampuse

Horor-nehoror, výskum to bol síce jednoduchý, ale vykonaný prísne podľa zásad vedeckej metódy. Prebehol vlani na jar a v lete počas obdobia, kedy drozdce hniezdia. Tieto neveľké dominantne bielo-sivo-čierne vtáky patria medzi druhy organizmov, ktoré sú bežnými obyvateľmi ľudských sídiel.

Veľmi hojné sú aj v areáli - kampuse - Floridskej univerzity v Gainesville (USA), kde si budujú hniezda na stromoch a kroch v pomerne neveľkej výške nad zemou. Osemčlenný tím Douglasa Leveya prostredníctvom študentských dobrovoľníkov hľdal odpoveď na otázku, aké sú vlastné poznávacie schopnosti týchto vtákov, možný kľúč k ich vysokej prispôsobivosti na život v mestách a dedinách - síce na slobode, ale v tesnom susedstve ľudí.

SkryťVypnúť reklamu

Desať študentov najmenej päťkrát urobilo skúšobné úkony pri celkove 24 hniezdach drozdcov. Prišli až tesne k hniezdu, natiahli sa cez lístie a jemne dotkli okraja hniezda. Potom odišli. Zopakovali to druhý deň a potom ešte v dvoch ďalších dňoch. Piaty deň to už však urobil iný študent.

Tretí a štvrtý deň drozdce vždy prudko vylietali z hniezd, len čo zbadali, že sa blížia známi študenti. Aj keď prichádzali z odlišných smerov a boli inak oblečení. Vtáky tiež vydávali viac poplašných škrekov a každý ďalší deň nalietavali na študentov viackrát a agresívnejšie. Niektoré jedince dokonca neváhali otrieť sa o hlavy študentov. Čo síce viac vyzeralo nebezpečne, ako naozaj bolo, ale pôsobilo nepríjemne, najmä na dievčatá. Rušivý bol zvlášť fakt, že vtáky sa pri takých „náletoch" neomylne zameriavali na to isté miesto hlavy.

SkryťVypnúť reklamu

drozdce4.jpg

Drozdec vydáva po prieniku študenta k hniezdu poplašné škreky.

Foto: Louis Guilette

drozdce5.jpg

Drozdec sa spúšťa na votrelkyňu akoby živý hĺbkový bombardér...

Foto: Louis Guilette

drozdce6.jpg

...aby pri inej ukážke tohto správania v poslednej chvíli zabrzdil...

Foto: University of Florida

drozdce7.jpg

...ako ukazuje aj pohľad z inej strany...

Foto: University of Florida

drozdce8.jpg

...a napokon sa nohami obtrel o hlavu študentky - nie nebezpečne, ale nepríjemne, v očividnej snahe vyľakať ju, aby od hniezda odišla.

Foto: University of Florida

Spoznajú nás

Keď sa piaty deň ku každému hniezdu priblížili iní študenti ako predtým, predmetné drozdce sa neobťažovali ani s čeperením. Z hniezda odleteli až v poslednom okamihu, keď už študent stál celkom pri ňom. Vydávali tiež menej poplašných škrekov a následne útočili na nového votrelca menej ako v predchádzajúcich dňoch na „známych".

SkryťVypnúť reklamu

„Máme sklon pozerať sa na všetky drozdce ako tie isté, ale oni nám to nevracajú rovnakou mierou," povedal Douglas Levey. „Drozdcom sa určite nejavia všetci ľudia rovnakí."

Konštatoval, že nový výskum, uverejnený v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA, je de facto prvá vedecká publikácia, ktorá systematicky ukázala, že divé živočíchy vo svojom prirodzenom prostredí rozpoznávajú konkrétnych jedincov iného druhu.

V kampuse, kde sa konal výskum, prechádza každý deň v týždni vrátane víkendov povedľa hniezd množstvo študentov. (Floridská univerzita ich má vyše 51 tisíc.) Typicky ich jedno hniezdo míňajú tisíce. A drozdce napriek tomu rozpoznajú a zapamätajú si niekoľko málo osôb, s ktorými mali počas dvoch dní nepríjemné stretnutie.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa Douglasa Leveya to kontrastuje s laboratórnymi pokusmi, pri ktorých holuby dokázali rozpoznať ľudí až po rozsiahlom výcviku. „Drozdcom stačilo šesťdesiat sekúnd (2 x 30 sekúnd) vystavenia prítomnosti konkrétneho človeka, aby ho potom dokázali identifikovať spomedzi všetkých ostatných študentov v kampuse."

Prečo?

Ako túto schopnosť získali? Drvivá väčšina ľudí sa o hniezda drozdcov nestará, takže ju sotva možno vysvetliť nacvičenou obrannou reakciou. Douglas Levey sa domnieva, že ide o prejav širšej adaptability a inovatívnosti, ktorá drozdcom umožňuje na rozdiel od mnohých iných druhov, ktoré po príchode ľudí utiekli, uleteli, alebo vymreli, prosperovať v urbanizovanom prostredí - od husto zaľudnených mestských centier po predmestia.

SkryťVypnúť reklamu

Rozpoznávanie jedincov iných druhov sa im mohlo vyvinúť v reakcii na predátory - aj dnes sa im zíde poznatok o tom, ktorá mačka už asi vie o ich hniezde a ktorá sa len tak túla. „Nie sme presvedčení o tom, že drozdcom sa vyvinula schopnosť rozlišovať ľudí. Na to drozdce a ľudia blízko nespolunažívali dostatočne dlho. Miesto toho si myslíme, že naše experimenty preukázali ich základnú schopnosť priam neuveriteľnej vnímavosti voči všetkému okolo a vhodne reagovať v situácii, keď sú stávky vysoké," povedal Douglas Levey.

Pozor na nich!

Autor týchto riadkov žije v meste, kde obecná samospráva dlho rieši problém s početnými kŕdľami havranov, ktoré obsadili stromy vo viacerých parkoch, osobitne pri železničnej stanici. Vtáky počas doby hniezdenia silne znečisťujú park a trus už spôsobil nezanedbateľné škody na oblečení mnohým prechádzajúcim ľuďom, zvlášť ženám. (Mesto to napokon vzdalo a v súčasnosti cez park buduje koridor zastrešený priehľadným skloplastom.)

SkryťVypnúť reklamu

Havranovité vtáky sú všeobecne povestné vysokou inteligenciou. Preto sa v kontexte nového výskumu drozdcov človek ťažko ubráni pomysleniu, či havrany voľačo nepodnikali proti konkrétnym zamestnancom mesta, ktorí ich opakovane - aj drsne, ale legálne - vyháňali z hniezdiska. Pravdaže, analógia nie je dokonalá. Havranie hniezda bývajú na rozdiel od hniezd drozdcov vysoko na stromoch a ľudskí „protivníci" konali prevažne z diaľky.

No autor aj tak dúfa, že prípadná reakcia havranov sa obmedzí na tú, ktorej následky tak pôsobivo zachytil Dominik Skutecký (1849-1921) na obraze Pekné nadelenie: starý pán farár si čistí klobúk a s pobaveným úsmevom, odrážajúcim harmóniu v duši, vzhliada k „vinníkovi" medzi holubmi na rímse. Scéna, vyžarujúca dobrotu a životnú múdrosť. Azda to nik nebude považovať za skrytú reklamu - originál obrazu je v liptovskomikulášskej galérii.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavné zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 18. mája 2009; Komuniké University of Florida z 18. mája 2009.


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 430
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 549
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 11 249
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 031
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 778
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 569
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 073
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 193
SkryťZatvoriť reklamu