SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Sila a slabiny vírusu prasacej chrípky

Vedci odhalili jednu z príčin, prečo vírus chrípky A podkmeňa H1N1 (aktér súčasnej pandemickej hrozby) ľahko prekonáva obranu imunitného systému - spočíva v znečistení životného prostredia, najmä pitnej vody, arzénom. Iní bádatelia zasa našli látku, ktorá

Vírusy chrípky A podkmeňa H1N1 A/CA/4/09 (prasacia chrípka) na snímke získanej transmisným elektrónovým mikroskopom.Vírusy chrípky A podkmeňa H1N1 A/CA/4/09 (prasacia chrípka) na snímke získanej transmisným elektrónovým mikroskopom. (Zdroj: CDC/C. S. Goldsmith & A. Balish)

unikátne napáda dve citlivé miesta tohto vírusu naraz.

Chrípkovému vírusu H1N1 sa v poslednom čase venovalo veľa pozornosti - odbornej i mediálnej. Spôsobuje tzv. prasaciu (prasačiu) či mexickú chrípku.

Na jednej strane je pozornosť médií a verejnosti neúmerná: veď každý deň zomiera oveľa viac ľudí na mnohé iné choroby, vrátane infekčných a pomerne ľahko liečiteľných, len keby bolo dosť financií na nevyhnutné lieky a liečebné opatrenia, a verejnosť voči tomu akosi otrnula, mnohí to berú viac-menej ako prirodzenú sčasť diania.

Skryť Vypnúť reklamu

(Napríklad aj na samotnú „bežnú" chrípku A zomrie ročne celosvetovo okolo 36-tisíc ľudí, pokým na prasaciu to po vylúčení sporných prípadov dosiaľ nebolo ani 100.)

Na druhej strane je podľa lekárov globálna pandémia chrípky iba otázkou času. Preto je lepšie neprestajne upozorňovať na riziká, ako sa zmieriť s rastúcou spoločenskou pasivitou. Treba burcovať povedomie najširšej verejnosti - veď ako jednotlivci dobre vieme, že naozaj začíname vnímať, až keď sa sami cítime ohrození.

No hoci budúci vývoj ťažko predvídať, opakovanie hrôz španielskej chrípky z rokov 1918 - 19, ktorá si vyžiadala azda až vyše 50 miliónov ľudských životov, nie je pravdepodobné. Medicína, hygiena a spoločensko-ekonomická situácia sú dnes celkom iné, zvlášť v rozvinutých krajinách, účinne však možno konať aj v rozvojových.

Skryť Vypnúť reklamu

Arzénová brána do organizmu

Úspech ale predpokladá spoznať do všetkých podrobností rizikové vírusy. H1N1 skúmali aj bádatelia z Laboratória morskej biológie vo Woods Hole v štáte Massachusetts a Dartmouthského kolégia v štáte New Hampshire na čele s Joshuom Hamiltonom. V časopise Environmental Health Perspectives uviedli zaujímavé zistenie.

(Dartmouthské kolégium je u nás menej známy člen prestížnej Ivy League čiže Brečtanovej ligy historických univerzít v USA, patria k nej o.i. Harvardova, Yaleova a Princetonská.)

Na mikrobiálnu infekciu, či už je aktérom baktéria, iný bunkový organizmus, alebo vírus, normálne reaguje náš imunitný systém - výnimkou nie je ani atak chrípky. Okamžitosť a intenzitu tejto reakcie ale v prípade H1N1 ovplyvňuje vystavenie predmetného organizmu aj pomerne nízkej dávke arzénu v životnom prostredí.

Skryť Vypnúť reklamu

Pokusy na myšiach, ktoré päť týždňov dostávali vodu so 100-miliardtinami arzénu, ukázali, že ich imunitná reakcia na chrípku bola spočiatku anomálne slabá. Keď sa napokon po niekoľkých dňoch rozvinula, bola príliš silná a už oneskorená. Nával imunitných buniek do pľúc a silný zápal viedli ku krvácaniu a poškodeniu pľúcneho tkaniva.

Výsledok: úmrtnosť „arzénovaných" myší na chrípku bola oveľa vyššia ako úmrtnosť myší, ktoré dostávali nekontaminovanú vodu. Môže to vysvetľovať, prečo prasacia chrípka prepukla práve v Mexiku - obsahy arzénu v pitnej vode tam bývajú vysoké, vrátane miest s najväčšou koncentráciou prípadov tohto ochorenia.

V USA sa považuje za bezpečnú dávka 10 miliardtín arzénu v pitnej vode, no v oblastiach, kde je v horninách viac arzénu, ako sú Nové Anglicko, Florida, Stredný západ, Juhozápad a Skalnaté hory, sa vo vodovodoch a studniach pomerne často vyskytuje spomenutá dávka 100 miliardtín alebo dokonca ešte vyššia.

Skryť Vypnúť reklamu

Arzén sa našťastie v tele nehromadí ako toxické kovy olovo, kadmium či ortuť, viac-menej ním prechádza, ako trebárs soľ. Dlhodobé každodenné vystavenie aj nízkym dávkam arzénu, ktoré nevyvolávajú priamu otravu, čo sa deje pri kontaminácii pitnej vody, však vážne poškodzuje zdravie - nielen imunitu, ale aj hormonálny systém.

V druhom prípade je vplyv arzénu osobitne nebezpečný. Väčšina škodlivých chemických látok pôsobí na jeden hormón, no arzén narúša biochemické dráhy receptorov všetkých piatich steroidných hormónov - estrogénu, testosterónu, prgesterónu, glukortikoidov a mineralokrotikoidov - a navyše aj niekoľkých ďalších hormónov.

To zaiste zohráva veľkú úlohu aj v takých chronických ochoreniach, ako sú rakovina, diabetes a srdcové, reprodukčné a vývojové poruchy.

Skryť Vypnúť reklamu

Dvojitý zásah

Vírus H1N1 sa zatiaľ prejavil ako zvládnuteľný antivirotikami. Čo ale, ak nebezpečne zmutuje? Nový prostriedok, ktorým by sa tomu dalo čeliť, vyvinuli vedci z Rensselaerovho polytechnického inštitútu v Troy (štát New York, USA) na čele s Robertom Linhardtom. Na rozdiel od doterajších antivirotík totiž útočí na dve miesta vírusu.

Jednotlivé podkmene vírusu chrípky A bývajú zatrieďované podľa podrobností molekulovej stavby dvoch bielkovín vo vonkajšom obale vírusu, kapside - hemaglutinínu (H) a neuraminidázy (N). Z toho potom vznikajú označenia podkmeňov ako H5N1 (vtáčia chrípka) a H1N1 (prasacia chrípka).

Antivirotiká, ktorú sú momentálne na trhu, sa zameriavajú iba na neuraminidázu. V konečnom dôsledku bránia vírusu opustiť infikovanú bunku, aby napadol ďalšie, dosiaľ zdravé bunky. Nový prostriedok sa však viaže na hemaglutinínovú zložku, pričom súbežne pôsobí aj na neuraminidázovú tak účinne ako doterajšie.

Skryť Vypnúť reklamu

chripka_h1n1_2.jpg

Látka vyvinutá tímom Roberta Linhardta (zelené ovály) sa viaže ako na neuraminidázové (ružové výbežky), tak na hemaglutinínové (modré výbežky) časti chrípkového vírusu.
Ilustrácia: Melissa Kemp/Rensselaer Polytechnic Institute

Navyše sa dá upraviť tak, aby pôsobil buď na hemaglutinín, alebo na neuraminidázu, prípadne možno ponechať účinok na obe bielkoviny - ako si to vyžiada konkrétna mutácia vírusu.

Prostriedok je odvodený z kyseliny sialovej, hojnej zložke napríklad našich slín. Vírus si ho zamieňa s kyselinou sialovou na povrchu buniek a „osudovým omylom" sa viaže k nemu, čo blokuje jeho hemaglutínové a neuraminidázové spojenia potrebné pre počiatočnú infekciu a jej šírenie po tele.

Hlavné zdroje: Environmental Health Perspectives z mája 2009; European Journal of Organic Chemistry z júna 2009; Komuniké Marine Biological laboratory z 20. mája 2009; Komuniké Rensselaer Polytechnic Institute z 19. mája 2009.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie na nový koronavírus.

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Moniku Jankovskú odvážajú z NAKA v Nitre.
Boris Kollár leží po autonehode s obručou okolo hlavy v Nemocnici sv. Michala v Bratislave.
Petra Vlhová počas paralelného obrovského slalomu v Sestriere.
Cynická obluda

Aktuálne Ficove možnosti

Po 12 rokoch premierovania to Robert Fico dotiahol až do stavu, kde stoja pred ním tieto dve možnosti.

Neprehliadnite tiež

Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.

Európska noc výskumníkov bude tento rok online

Čo zaujímavé je pripravené pre mladých a čo pre všetkých nadšencov vedy?

Európska noc výskumníkov bude prebiehať online

Inzercia - Tlačové správy

  1. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  2. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  5. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  6. Aj matematika sa dá skrotiť
  7. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  8. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  1. Už tretí rok mení dm "Black Friday" na "Giving Friday"
  2. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  3. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  4. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  5. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  6. Nová služba v Pezinku – bezplatný zber elektroodpadu
  7. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  8. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  9. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 27 169
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 22 435
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 13 270
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 11 868
  5. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 610
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 486
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 062
  8. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 7 841
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 808
  10. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 707