BRATISLAVA. Uplynuli už dve generácie, odkedy človek vstúpil na prvé mimozemské teleso.
Astronaut z misie Apolla 11 Neil Armstrong otvoril 21. júla 1969 novú éru slovami: „Je to malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo."
Hľadanie vlastnej tváre
Zvyšok projektu Apollo musel ustúpiť výdavkom na vietnamskú vojnu a neskôr zmeneným prioritám reaganovskej administratívy. Napriek všetkým úspechom sa NASA odvtedy, bez ohľadu na konkrétnu garnitúru pri moci, akoby potácala a hľadala vlastnú tvár.
Určite to malo podiel aj na dvoch tragédiách raketoplánov a množstve ďalších neúspechov, pri ktorých vyšetrovacie komisie, aj keď si plne uvedomovali omylnosť ľudského faktora, žasli nad trápnosťou príčin.
Aj z oficiálnych dokumentov niekedy cítiť názor, že v „starej" NASA, predchnutej entuziazmom, ale aj dôkladnosťou a profesionalitou, by sa to nestalo.
Dlhé prechodné obdobie sa zrejme skončilo administratívou Georgea W. Busha. NASA však ešte dlho budú brzdiť dôsledky posledných desaťročí - od nedobudovanej technickej infraštruktúry až po jednotlivé misie, ktoré zlyhali alebo boli zrušené.
NASA však stále zosobňuje predvoj ľudstva vo vesmíre. Programy Ruska, Európskej únie, Číny, Indie a ďalších krajín ešte aspoň desaťročie budú tvoriť druhú líniu, hoci náskok USA sa rýchlo zmenšuje.
Vesmírna dvojkombinácia
O niekoľko týždňov NASA plánuje vypustiť pomocou rakety Atlas V Centaur dvojkombináciu sond k Mesiacu.
Hoci prirodzený satelit Zeme skúmalo niekoľko sond aj v nedávnom období, až tieto nové misie znamenajú skutočný návrat, súčasť prípravy, ktorá má viesť k vybudovaniu základní na Mesiaci a jeho mnohostrannému vedeckému aj hospodárskemu využitiu.
Popravde ide o projekt z vízie výskumu vesmíru, ohlásenej prezidentom Bushom mladším, ktorá zahŕňa aj návrat ľudí na Mesiac.
Obe sondy dorazia s posledným stupňom rakety približne za štyri dni k Mesiacu. Hlavná je LRO (Lunar Reconnaissance Orbiter, Orbitálny prieskumník Mesiaca).
Prvá preskúma povrch
Keď LRO zaujme nízku obežnú dráhu vo výške 50 kilometrov s prechodom nad pólmi, má aspoň jeden rok komplexne skúmať mesačný povrch s dôrazom na polárne oblasti.
V trvale zatienených oblastiach sa mohla zachovať zmrznutá voda, ktorú na Mesiac priniesli kométy, ako nasvedčujú niektoré merania zo sond Clementine a Lunar Prospector.
Podľa všetkého nemožno na Mesiaci očakávať nijaké ľadové masívy, skôr drobné kryštáliky roztrúsené v pôde, tzv. regolite. (Väčšinu povrchu Mesiaca pokrýva hrubá vrstva regolitu - vznikol rozdrvením povrchových hornín pri dopadoch vesmírnych telies, ktoré vytvorili krátery.)
LRO napríklad vytvorí tepelnú mapu povrchu, založí presnejšiu geodetickú sieť, získa farebné snímky s vysokým rozlíšením a všade určí mieru odrazivosti ultrafialového žiarenia Slnka od povrchu.
Približne po ročnej prieskumnej fáze nastúpia podrobnejšie a dlhodobejšie merania sadou prístrojov. Cieľom je stanoviť, čo všetko môžu očakávať na Mesiaci budúci astronauti.
Druhá do Mesiaca vrazí
„Spolucestujúcim" LRO bude LCROSS (Lunar CRater Observation and Sensing Satellite, Satelit pre pozorovanie a sondovanie mesačného krátera).
Táto sonda preverí obsah vodného ľadu v pôde zatienenej časti istého krátera pri južnom póle Mesiaca. A to priamou kolíziou.
Najskôr doň narazí posledný stupeň rakety, ten zvíri mesačný materiál, ktorý o štyri minúty neskôr pred vlastným nárazom do iného úseku krátera preskúma LCROSS.
Oblaky z oboch nárazov by mali byť pozorovateľné aj zo Zeme ďalekohľadmi už od priemeru objektívu 25 centimetrov.
Vízia sondy LRO na obežnej dráhe nad mesačným povrchom.
