LONDÝN. Vyplýva to z novej štúdie britských lekárov.
Bádatelia z londýnskej King's College analyzovali údaje vyše 1300 ľudí trpiacich na demenciu a zaujímali sa o súvis ukazovateľov ako vzdelanie, zamestnanie a odchod do dôchodku s Alzheimerovou chorobou. Zistili, že ľudia, ktorí odišli do dôchodku neskôr, boli schopní čeliť ničivým príznakom Alzheimerovej choroby dlhšie než tí, ktorí prestali pracovať skôr.
Každý rok práce navyše znamená približne šesťmesačné oddialenie nástupu silnejúcej demencie, uvádzajú vedci v štúdii, ktorú zverejnil odborný časopis International Journal of Geriatric Psychiatry.
"Intelektuálne podnety, ktoré starší ľudia získavajú v práci, zabraňujú v úpadku ich duševných schopností a oni sú potom schopní držať nástup demencie dlhšie pod kontrolou," uviedol jeden zo spoluautorov výskumu Simon Lovestone.
Vedci však priznali, že stále presne nevedia, ako zabrániť nástupu demencie. Predošlé štúdie naznačili, že vzdelanie môže znížiť riziko ochorenia.
"Môže existovať množstvo dôvodov, prečo neskorší odchod do penzie znamená neskorší nástup demencie," povedala na margo výsledkov bádateľov Suzanne Sorensenová, vedúca výskumu britskej Spoločnosti pre výskum Alzheimerovej choroby, ktorá do nového výskumu nebola zainteresovaná.
Upozornila, že ľudia, ktorí odišli do dôchodku predčasne, mohli trpieť inými chorobami (napríklad vysokým krvným tlakom či cukrovkou), čo zároveň zvyšuje riziko ochorenia na Alzheimerovu chorobu.
"Ale mohlo by to byť aj tým, že práca celkovo pomáha človeku udržať si duševné aj telesné zdravie dlhšie," dodala Sorensenová.
Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie, ktorá postihuje jedného z 20 ľudí nad 65 rokov.
