Obaja zasvätili život vede. Francúz Pierre Curie a Poľka Marie Sklodowska ukázali svetu, že špičkový výskum môže vzniknúť aj v chudobných podmienkach. Hrdé priezvisko Curie je synonymom vedeckej geniality, na pôde nukleárnej fyziky ho ich potomkovia reprezentujú dodnes. Pierre Curie sa narodil pred 150 rokmi.
Pierre Curie
Narodil sa 15. mája 1859.
V roku 1903 dostal spolu so svojou ženou Nobelovu cenu za fyziku.
Zomrel 19. apríla 1906 pod kolesami konskej železnice.
Pierre Curie pochádzal z rodiny parížskeho lekára. Jeho otec, humanista, ako jeden z mála lekárov ostal počas cholerovej epidémie v roku 1848 v Paríži, neskôr vybudoval nemocnicu. Svoje deti nakazil láskou k prírodným vedám.
Mladý Pierre bol často zamyslený a ťažšie komunikoval s okolím. Iba ťažko sa prispôsoboval formálnemu školskému systému a neskôr sám priznal istú pomalosť v myslení. Vzdelanie mu nakoniec poskytla rodina, od štrnástich rokov mal súkromného učiteľa.
Samouk bez rešpektuFrancúzske vedecké kruhy neskôr s problémami akceptovali Pierrov neobvyklý systém výučby, napriek tomu, že jeho znalosti z fyziky a matematiky mu zabezpečili už ako šestnásťročnému titul bakalára vied. O dva roky neskôr získal svoju prvú vedeckú hodnosť, licenciát na Fakulte vied na parížskej Sorbonne.
Nastúpil na miesto skromne plateného laboranta a zasvätil svoju vedeckú prácu kryštálom. To ho doviedlo k objavu piezoelektrického javu. Bratia Curieovci pozorovali, že pôsobenie tlaku na určité druhy kryštálov alebo ich deformácia vyvoláva elektrické napätie. Curieho prvý objav pomohol na svet mikrofónu, kryštálovým hodinám, cigaretovým zapaľovačom, ale aj využitiu ultrazvuku v lekárskej diagnostike.
Ďalšou z Curieho pionierskych oblastí fyziky sa stal magnetizmus. Objavil teplotný bod, pri ktorom magnet stráca svoje magnetické vlastnosti a sformuloval Curieho zákon.
Osudová Poľka a chudobaNa jar v roku 1894 stretol tridsaťpäťročný vedec poľskú kolegyňu Marie Sklodowskú. Predstavu spojenia ich životov vyjadril v jednom z listov ako „túžbu prejsť životom spolu, hypnotizovaní v našich snoch: sne o tvojej krajine, našom sne o humanite, našom sne o vede“.
Spoločný život začali takmer bez peňazí a chudobní zostali aj po svetových úspechoch. Bývali na predmestí Paríža Bourg La Reine, niekoľko míľ od mesta. Aby ušetrili na cestovnom, do malého laboratória Rue Lhomond v meste dochádzali každý deň na bicykli.
Miestom experimentov, ktoré priniesli prevrat do fyziky aj medicíny, sa stala vlhká tmavá kôlňa bez riadneho vybavenia. Vedeckú dráhu manželov výrazne ovplyvnil Röntgenov objav neviditeľného X žiarenia. Keď o rok neskôr Henri Becquerel spozoroval nový druh žiarenia, ktorý vysielajú uránove soli, bolo jasné, ktorým smerom sa vydajú. Marie sa pustila do výskumu podstaty tohto žiarenia a spolu s manželom pokusmi so smolincom, ktorý pravdepodobne pochádzal z českého Jáchymova, objavili najprv polónium a neskôr rádium.
Nobelova cenaV roku 1903 boli spolu s Becquerelom ocenení Nobelovou cenou Švédskej akadémie vied. „Profesor Curie povedal, že skúmanie prítomnosti rádioaktívneho prvku v takom nepatrnom množstve si vyžadovalo asi päťtisíc spektroskopických pozorovaní. Bol často nútený na tri až štyri hodiny prerušiť testovanie pre pôsobenie uranínu,“ opisoval s nadšením prínos Curieovcov dobový New York Times.
Časom však Pierrov rešpekt k rádioaktívnym rudám oslabol. Keď sa Marie z ôsmich ton smolnicovej rudy pokúšala extrahovať rádium, jej manžel testoval účinky rádioaktivity na vlastnej koži. Rana, ktorú si spôsobil chloridom barnatoradnatým, sa hojila 52 dní. Účinky žiarenia, ktoré neskôr spôsobili Mariinu leukémiu, našli uplatnenie v liečbe rakovinových nádorov. Jeden z druhov radioterapie bol na ich počesť pomenovaný curieterapiou.
Manželia nestáli o pocty prejavované zo strany vedeckej obce. Objav mohol priniesť nemajetným manželom milióny, oni sa zriekli ziskov z objavu a odmietli ho patentovať. Od Francúzskej akadémie vied dostali dva roky po objave 10-tisíc frankov a zakrátko po udelení Nobelovej ceny 60-tisíc frankov ako súčasť Francúzskej Osirisovej ceny za prínos vo vede.
Pierre Curie vždy ignoroval politiku a lichôtky, ktoré sprevádzali parížskych profesorov. V roku 1904 odmietol jedno z francúzskych ocenení Légion d'honneur slovami: „Som presvedčený, že túžba po získaní vyznamenaní nie je potrebná ako motív na činy oddanosti a odvahy.“
V roku 1904 po mnohých prieťahoch sa stal profesorom na Sorbonne a členom Francúzskej akadémie vied, ktorá však nikdy neprijala medzi seba jeho ženu Marie a neskôr ani dcéru Irene, obe nostiteľky Nobelovej ceny.
Smrť zastihla Curieho na parížskej ulici. Kolesá konskej železnice mu rozbili lebku.
Autor: Katarína Tesárová
