je nové a otestovali horúce modely z pultov predajní. Je sa na čo tešiť.
Na jednoduchosti záleží
Fotografovanie bez experimentovania s nič nehovoriacimi nastaveniami. Tak je možné v krátkosti charakterizovať smer, ktorým sa všetko posúva. Výrobcovia necítia potrebu podsúvať spotrebiteľom desiatky nastavení a funkcií, ktoré i tak takmer nikto nepoužíval. Práve naopak. Foťáky sú čoraz inteligentnejšie a ani vášnivým fotonadšencom nie je proti srsti, ak z aparátu na jediné cvaknutie vylezie snímka, s ktorou netreba už nič robiť.
Z menu výrazne ubúdajú motívové režimy, ktorých ešte pred rokom bolo ako húb po daždi, fotoaparáty samé volia režim snímania podľa toho, čo rozoznajú na scéne. Firmvér skrýva nedostatky čipov a objektívov, snímky sú „retušované“ tak, aby vyzerali skutočne dobre. Nie, nemusíte sa obávať, že by detailné nastavenia mizli. Iba boli odsunuté akosi bokom, aby vás neotravovali tam, kde ich nepotrebujete. To čo bolo pred rokom-dvoma kritizované je dnes „in“. Tí čo najviac kričali, dnes už majú zrkadlovky.
Úsmev prosím, mejkap prosím
O tom, že fotíme viac svojich blízkych ako nemú architektúru niet pochýb. Dnes už sa žiadny model nezaobíde bez ostrenia s prioritou na tvár – zvláštne je, že na žiadnom prístroji táto funkcia nefunguje dolu hlavou. Automatika rozozná nielen to, že ste živým tvorom, ale uprednostní pri zaostrovaní deti pred dospelými, vyčká dokonca na moment, kedy bude na scéne dostatok úsmevov a otvorených očí. Je to už raz tak – sme leniví a spoliehame sa na automatiku.
Komfort v obývačke
Tiež ste to po prvom pokuse pripojiť fotoaparát k telke vzdali? Áno, rozmazané obrázky z kompozitného výstupu na CRT televízore boli horšie, ako náhľady na malom displeji. Ak dnes máte plochú telku s HDMI vstupom, môžete si to vychutnať úplne inak - v HD rozlíšení. A ak si foťák s telkou rozumie, s diaľkovým ovládačom v ruke máte všetko pod kontrolou. Jednoducho si to užijete.
Technológia včerajška s tvárou dneška
Po konštrukčnej stránke sa prístroje výraznejšie nezmenili, iba procesory sú akési rýchlejšie. Museli sa poddať tlaku čoraz zložitejších softvérov, ktoré v aparátoch bežia. Aj výraznejšie technické nedostatky sa dajú vyžehliť softvérovo bez toho, aby bola práca na pleciach fotonadšenca. Sme predsa tí, čo to robia pre radosť a nie grafici. Všetko sa vracia späť do éry digitálneho boomu. Nenastavuj, nerozmýšľaj, stačí iba cvaknúť. A to sa skutočne cení. Firmy konečne prišli, ako na to.
Tri modely do pohody i nepohody
Keďže nás zaujímalo, ako si nové modely poradia v praxi v rukách skúsenejších i tých čo s fotením iba začínajú, siahli sme po troch zaujímavých modeloch z aktuálnej ponuky predajcov. Našej pozornosti neunikla Gé-jednička od Panasonicu s výmennými objektívmi, štedro vybavený ultrazoom Há-ix-jedna od Sony a šikula do vrecka mjú 900 od Olympusu. Stoja za to? Čítajte ďalej.
Panasonic G1 – skladačka pre náročných
Je malý, ľahký a vďaka veľkému čipu a výmenným objektívom formátu Micro 4/3 môže všestrannosťou súperiť s najlacnejšími zrkadlovkami. 
Opticky stabilizovaný setový objektív s rozsahom ohnísk od 28 do 90 síce žiadny väčší zoom neponúkne, zato môžete k väčšine funkcií pristupovať bez toho, aby ste vstupovali do menu. Očaril nás zaostrovací asistent pri manuále. S rozmazanými makrami je koniec. S páčkami, kolieskom a dostatkom tlačidiel, akoby sa ovládanie vracalo do éry analógu. Pravdupovediac, je to komfortné. Len hlavný navigačný blok nemusel byť na úkor displeja až toľko zmenšený.
Veľký výklopný displej je alfou a omegou komfortu - je to namotávka, ktorá stojí za to. O to viac sklame pohľad do elektronického hľadáčika. Automatické prepínanie medzi displejom a hľadáčikom v štýle Konica Minolta sa môže zdať byť atraktívne, ak sa však pozriete dnu, máte po radosti. Mizerná kvalita zobrazenia, dúhové efekty na kontrastoch a slabá svetelnosť sú absolútne mimo. 
Výrobca sa vôbec nemusel obťažovať. Čo ho k tomu viedlo? Snaha poskytnúť energeticky úspornejšiu alternatívu k večne hladnému displeju. Nie však jediná. Objavili sme viacero múch, ktoré mali byť vychytané pred uvedením na trh. Jas displeja sa mení tak, aby sa upravil s intenzitou okolitého osvetlenia. Nie je tu však žiadny samostatný senzor, používa sa to, čo nameria elektronika za objektívom. Otvoríte menu, pootočíte sa a displej tmavne, zosvetlie, opäť stmavne – nuž nič moc.
Inteligentná automatika vie, čo snímate. Možno aj preto sa plejáda scénických režimov scvrkla na niekoľko málo možností, ktoré spočítate na prstoch jednej ruky. Nastavovanie parametrov je fajn, avšak začala sa strácať prehľadnosť, pre ktorú si Panasonic získal obľubu. Niektoré nastavenia nám pripadali byť zbytočné a až príliš komplikované. Je fajn, keď si môžete dokonca vyrábať aj svoje vlastné profily, avšak kto po nich siahne? 
Jeden človek z desiatich tisícok? Chcelo by to funkciu, ktorá by z menu skryla všetok balast. Zamrzelo nás, že fotoaparát nedokáže snímať panorámy, dokonca netočí ani videá. To možno považovať za značný hendikep.
Precízne prekreslené detaily, živé tóny farieb a svieži look snímok si nás získal, takže sme mu rýchlo odpustili nedostatky, na ktoré sme narazili. Je to, akoby ste snímku z tri roky starého foťáku otvorili v grafickom softvéri, aby ste jej dodali „šťavu“ úpravami. Tu je to všetko automatické. Zariadi to firmvér a vy sa nemusíte o nič starať. Výtlačky vyzerajú rovnako sviežo, ako ich náhľady, takže môžeme iba odporúčať. Najviac nás oslovili portréty a figurálne snímky, veľmi dobrá je kvalita snímania v interiéri, pri krajinkách a architektúrach to však chce iný objektív.
HDMI výstup nesmie chýbať, avšak nie všetko je také jednoduché, ako sa môže zdať. Výstup je vo formáte miniHDMI, takže investícii do špeciálneho kábla sa nevyhnete. A že je 35 eur zaň priveľa? Nuž pri cene 749 eur za nami testovaný set to budete musieť prehltnúť.
Sony HX1 – expert na všetko
Pevne stanovená výbava tohto modelu je koncipovaná skutočne štedro. 20 násobný zoom s kvalitnou optickou stabilizáciou a širokým 28 milimetrovým ohniskom, natáčanie videa v HD formáte so stereofónnym ozvučením a štandardizovaný, i keď redukciou riešený HDMI výstup prináša potešenie pre tých, čo si chcú skutočne užívať. S istotou môžeme povedať, že takto nejako si predstavujeme dobre navrhnutý foťák.
Výklopný displej už berieme pri tomto formáte ako akýsi kvalitnejší štandard, predsa len musíme ho spomenúť v súvislosti so snímaním z kreatívnych uhlov. Pri širokom rozsahu ohnísk sme ho využívali často a neraz sme boli prekvapení tým, že sme do snímok dostali pohľady rovnako atraktívne ako profesionáli. Dobrá čitateľnosť na slnku sa cení a dokáže zastrieť aj skutočnosť, že hľadáčik nie je až takou veľkou výhrou. Dokáže však poslúžiť, ak chcete šetriť energiu. V porovnaní s Lumixom G1 má však stále navrch.
Zabudli ste už na čaro panorám? Nuž s há-ix-jednotkou je to ako malý zázrak. Stlačíte spúšť, otáčate objektívom do strany ako kamerou a snímka sa uloží akoby bola nasnímaná na jeden krát. Žiadne prelínanie hrán, žiadne rozdiely v intenzite svetiel, proste nádhera. 
Ak sme sa trafili horizontom do stredu objektívu, všetko vyzeralo prirodzene, celistvo, akoby vystrihnuté z veľkého formátu. Ak sme experimentovali s jeho posunom nahor, či nadol, vznikali vypuklé, kreácie zdôrazňujúce hĺbku a priestor. Len škoda, že fotoapapiere tohto formátu sú stále drahšie, ako sa patrí.
Inteligencia i v tomto prípade hrá prvé husle. Prepínače typu makro, portrét, krajina sa stali zbytočnosťou. Automatika zlomok sekundy porozmýšľa a následne zvolí režim, ktorý je pre snímanie najvhodnejší. Oslovila nás neomylnosť a skúsenosť systému. Zdá sa, že výrobca testoval dostatočne dlho, kým prišiel s riešením na trh. Nuž a keď začal systém rozoznávať deti od rodičov a bral si na mušku pri ostrení práve tie, pravdupovediac dostalo nás to. 
Obzvlášť preto, že pri 10 snímkach za sekundu dokážete s takýmto ostrením zachytiť momenty, na ktoré si môže brúsiť zuby iba rýchla zrkadlovka.
So videozáznamom, ktorý dokáže CyberShot HX1 uložiť na pamäťovú kartu sa dá začať uvažovať o tom, že tento rok zostane videokamera doma a na dovolenku postačí zobrať jeden stroj. Plné HD rozlíšenie, priestorový zvuk a kvalita nad úrovňou najlacnejších videokamier je na nezaplatenie. Obzvlášť v spojení s optickou stabilizáciou. Dokonca sa dá s odvahou povedať, že obmedzená kapacita pamäťovej karty je bonusom. Žiadny Jose na pláži, žiadne nudné nakrútky, proste si so sebou donesiete to najdôležitejšie.
Ak sa hovorí o snímaní v prítmí, vždy je kameňom úrazu vysoký šum. Pomerne účinný liek má Sony vo forme skladania výslednej snímky z viacerých obrázkoch nasnímaných tesne po sebe. Nejde o žiadny zázrak na recept, ale bez statívu sa dá z voľnej ruky zachytiť v akceptovateľnej kvalite to, čo sa ešte pred tromi rokmi nedalo. Firmvér však čaruje aj inde. Snímate makro, nachvíľu sa objaví deformovaný súdok a o chvíľu je všetko vyžehlené, ako sa patrí. 
Všetko je v moci manuálnych nastavení, ktoré na prehľadnosti nestratili. Azda aj preto, že tlačidiel s priamym prístupom k funkciám je málo. Preto sme ocenili koliesko – i ke´d jediné.
Kvalitná stavba tela, dobré vyváženie a husto prekreslené 9 megapixelové snímky určené pre priamu tlač. Nie, nečakajte podporu RAWu a experimentovanie v počítači. Opäť je všetko pripravené pre priame použitie bez úprav. My to schvaľujeme a môžeme povedať asi toľko, že ak budete v elektropredajni, rozhodne si ho vyskúšajte. Ponúka viac, ako by mohol fádny dizajn napovedať. Nuž a cena? Počítajte s výdavkom vo výške 535 eur. HDMI kábel si prikúpite za rovné 4 eurá.
Olympus mju: 9000 – šikula do vrecka
Tenký, štíhly a nie veľmi ťažký spoločník vo vrecku neprekáža. Aj keď to nemusí byť na prvý pohľad zrejmé, nejde o nejaké „béčko“ pre masy, ktoré nemá nič ponúknuť. Naopak – objektív so širokým 28 milimetrovým ohniskom, 10 násobný zoom a zvýšená odolnosť voči prachu a vlhkosti sú ne nezaplatenie. Obzvlášť vtedy, ak patríte medzi tých, čo dokumentujú všetko okolo seba a snímky sypú na internet a svoj blog.
Možno ste si povedali – ó, ďalší Olympus s drahými pamäťovými kartami xD Picture. Tentokrát vás možno prekvapí, že si hravo poradí aj s kartami microSD. Pri ich nízkej cene a požiadavkách pre ukladania 12 megapixelových snímok je to rozhodne výhra.
Čo sa rozhodne nedá prehliadnuť je veľmi dobre čitateľný, ba priam až príliš kontrastný displej, ktorý na svojej čitateľnosti na slnku nestráca. Ak oko neprehliadne ani extrémne jednoduché ovládanie so zopár tlačidlami, takže je jasné, že opäť kráčame za pohodlím, kde na seba všetko zložité preberá firmvér. Špeciálny režim na fotografovanie portrétov akoby pracoval s mejkapom. 
Nielenže ostrí na oči, nech sú kdekoľvek v políčku, ale dokáže nastaviť pleťovky a odstrániť jemné defekty tak, že sú všetci akýsi krajší. Tí čo si myslia že na snímkach vyzerajú hrozne, tu budú so sebou zaručene spokojní.
Režim plnej automatiky má dokonalú predstavu o čom čo fotografujete. Žiadne motívové zmeny, žiadne dolaďovanie. Ide to akosi samé od seba. A ak by aj náhodou nie, je tu zaujímavý režim nastavenia, kedy sa obrazovka rozdelí na štyri časti. V každej z nich je aktuálny záber so zmenenou expozíciou, farebnosťou, či ohniskom, takže si stačí vybrať a kliknúť na spúšť. Niekedy keď chýba predstavivosť, je to veľké plus. Čosi podobné sme zatiaľ inde nevideli.
Nie všetko je však úplne nové. Videá zapisované vo VGA rozlíšení a skladanie panorám lícovaním okrajov snímok príliš neoslovia. Sú akýmsi vedľajším doplnkom, ktorého funkčnosť nikto už roky neaktualizoval. Ktovie, možno priaznivci tejto značky viac nepýtajú.
Kvalitu snímok môžeme hodnotiť vďaka dobrej optike a spracovaniu veľmi pozitívne. Dokonca môžeme povedať, že výtlačky dokážu súperiť s predchádzajúcimi dvoma modelmi. Áno, v niektorých situáciách sa automatika prikloní k preexponovaniu obrázkov, ale to je skôr výnimka. Sýte farby, svieži look, a nádych atmosféry hovoria za seba a voľba tohto modelu rozhodne nie je krokom vedľa. Cena je rovnako priaznivá. Zaplatíte zaň 279 eur.
