BRATISLAVA. História objavu dosiaľ najstaršej Venuše sa začala 8. až 15. septembra 2008 v jaskyni Hohle Fels v švábskom pohorí Jura v juhozápadnom Nemecku, kde vtedy vykopali šesť fragmentov vyrezávanej mamutoviny.
Vedci si význam objavu uvedomili už na druhý deň, keď sa im dostal do rúk hlavný fragment, väčšina torza.
Svedectvo o Homo sapiens?
Fragmenty pochádzajú zo základne približne jeden meter hrubého súvrstvia, obsahujúceho stopy aurignacienskej kultúry. Odborníci ju zhodne priraďujú prvým príslušníkom nášho druhu Homo sapiens, ktorí prišli z Afriky cez Blízky východ do Európy.
Stále však nie je vylúčené, že niektoré aurignacienské artefakty zhotovili pôvodní Európania, neandertálci. Problémom je, že kultúrne artefakty veľakrát nesprevádzajú kostrové nálezy, ani v Hohle Fels.
Ozdoba, možno aj na krk
Základňu aurignacienu v Hohe Fels datovali na najmenej 35-tisíc rokov. To robí lanský nález jednou z najstarších známych ukážok figuratívneho umenia všeobecne a vôbec najstarším známym spodobnením ženskej postavy v štýle Venuše. Niektoré podrobnosti naznačujú, že figúrku nosili ako prívesok, alebo bývala zavesená.
Ostatné dosiaľ objavené Venuše, ako slávne nálezy z rakúskeho Willendorfu, moravských Věstoníc, slovenských Moravian či ruských Kosteniek, sú mladšie aspoň o päťtisíc rokov. Aj tie najstaršie pochádzajú až z nasledujúcej kultúry, gravettienskej.
Šesťcentimetrový unikát
Venuša z Hohle Fels je vysoká šesť centimetrov. Figúrky z mamutoviny sú po dlhom uložení v hornine krehké (v Švábskej Jure sa predtým našli iba spodobnenia zvierat a polozvierat-poloľudí).
Venuša sa však zachovala dobre, chýbajú iba ľavá ruka a rameno. Keďže miesto nálezu leží na okraji vykopávok, azda odhalia aj zvyšok figúrky.
Vedľa fragmentov ležali mnohé stopy opracovávania kameňa a kostí.
Spálené zvyšky kostí a kúsky drevného uhlia umožnili datovať nálezovú vrstvu - hoci jednotlivé merania poskytujú rozpätie dôb pred 30-tisíc až 40-tisíc rokmi.
Miesto nálezu Venuše však spadá skôr do obdobia začiatku aurignacienu, teda k hornej hranici tohto rozpätia.
Spodobnenia ľudí v štýle Venuše tak vznikli už v aurignaciene.
Nejasné začiatky
Počiatky figuratívneho umenia a výtvarného umenia všeobecne obklopujú nejasnosti. Najstaršie konkrétne prejavy sú z aurignacienu, abstraktné (zárezy na kusoch okru z juhu Afriky) majú 75-tisíc rokov. Medzi nálezmi sú značné medzery.
Korene umenia sú určite oveľa staršie, ako dokladá napríklad stále sporný - ale veľmi sugestívny - artefakt z Berekhat Ram na Golanských výšinách v Izraeli. Tamojšia 3,5-centimetrová soška, ktorá očividne predstavuje ženu (aj s hlavou), je vyrobená z červeného tufu. Má okolo 250-tisíc rokov. Autori? Praľudia druhu Homo erectus.
Unikátny objav z Hohle Fels opísal v dnešnom čísle časopisu Nature Nicholas Conard z Tübingenskej univerzity v Nemecku.
Pohľady na Venušu z Hohle Fels s mikrofotografiami, ktoré približujú zárezy na figúrke a postup jej zhotovovania.⋌FOTO - H. JENSEN, B. LIGOUIS/UNIVERSITÄT TÜBINGEN
