BRATISLAVA. Pri príležitosti dnešného 150. výročia narodenia Aurela Stodolu to uviedol na tlačovej konferencii v Bratislave Milan Petráš z Materiálovotechnickej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave.
Zároveň zdôraznil, že Stodola je pre SR významný z viacerých dôvodov. Nielen vďaka jeho práci a prínosu do sveta vedy a techniky, ale aj preto, že prešiel veľmi tvrdou prípravou, pochodil špičkové školské zariadenia, hovoril rôznymi jazykmi, a napriek tomu zostal Slovákom. "V cudzom svete dosiahol medzinárodnú akceptáciu a ľudia ho brali, ako keby bol roduverný Švajčiar alebo Nemec," poznamenal Petráš. Dodal, že Slovensko navyše "nemá iného technika a ani mať nebude, ktorý by mal 13 vzájomných listov s Einsteinom".
Ako ďalej pre TASR uviedol, keby mal Aurel Stodola niečo odkázať dnešným študentom, povedal by: "Učte sa, tvrdo pracujte, málo pite, veľmi málo jedzte, venujte sa hudbe a výsledky tu budú."
Na slávnostnom zhromaždení, ktorým si dnes Stodolovu pamiatku pripomenuli viaceré významné osobnosti Slovenska a Švajčiarska, sa zúčastnil aj podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. "Môžeme byť na neho hrdí. Jeho meno každý pozná a musia si ho zapamätať aj budúci absolventi univerzity," vyhlásil.
Pri príležitosti dnešného výročia vyhlásila STU rok 2009 Rokom Aurela Stodolu.
Národná banka Slovenska vydala v tejto súvislosti historicky prvú zberateľskú euromincu SR s podobizňou slovenského vedca svetového mena. "Nominálna hodnota striebornej mince je 10 eur," doplnil guvernér NBS Ivan Šramko. Minca má štatút zákonného platidla, ale iba v SR.
Výročiu slovenského fyzika Aurela Stodolu je venovaná aj poštová známka v emisnom rade "osobnosti", ktorú vydala Slovenská pošta, a.s. Známka má nominálnu hodnotu 0,33 eura (9,94 Sk) a bola vydaná v náklade dva milióny kusov. Spolu s ňou sa vydáva aj obálka prvého dňa vydania s prítlačou vo forme ocelorytiny. Obálka bola vytlačená v náklade 3200 kusov.
Univerzitný profesor, konštruktér a vynálezca Aurel Stodola, vedec svetového významu, sa narodil 10. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši. V technickom svete sa preslávil v oblasti teórie automatickej regulácie a vo vedeckých základoch navrhovania a konštrukcie parných a spaľovacích turbín. Bol autoritou v termodynamike, v teórii a stavbe parných a plynových turbín. Rozpracoval podmienky pre stabilnú reguláciu, nové výpočtové metódy parných turbín, prietokovú teóriu centrifugálnych kompresorov, atď. Stodolove konštrukcie a výpočty dali základy tomuto odboru strojárstva a predurčili jeho vývoj dopredu na mnoho rokov. Zaoberal sa aj technikou v zdravotníctve. Princíp jeho vynálezu umelej ruky využili aj pri zhotovení protéz chodidla a nohy.
Preslávil sa dielom o parných a plynových turbínach - Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen, Berlín 1903 (Parné turbíny a ich výhľady ako tepelných strojov a neskoršie prepracované a premenované vydania), ktoré vyšlo v početných prekladoch a ktorým položil základy dodnes platnej teórie. Pôsobil v Zürichu, kde nadviazal osobné kontakty aj s Albertom Einsteinom.
Aurel Stodola zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu, kde ho pôvodne aj pochovali. Jeho telesné pozostatky v roku 1989 aj s manželkinými previezli a slávnostne pochovali v Liptovskom Mikuláši, v rodnom meste oboch manželov.
