MYS CANAVERAL.
Video: Štart Atlantisu pozri na stránke NASA - kliknite sem
Misia Atlantisu čelí väčšiemu riziku ako zvyčajne. Ide o zavŕšenie modernizácie Hubblovho teleskopu, ktorá sa pre technické problémy oneskorila o sedem mesiacov.
Raketoplán, ktorý vyštartoval podľa plánu o 14.01 h miestneho času (20.01 h SELČ), by mal doraziť k observatóriu na obežnej dráhe v stredu.
Astronauti uskutočnia päť výstupov do voľného kozmického priestoru, počas ktorých nainštalujú nové zariadenie pre teleskop. Pokúsia sa tiež opraviť dva pokazené vedecké prístroje. Celá misia je naplánovaná na 11 dní a vyžiadala si investíciu jednej miliardy dolárov.
Na štarte vo floridskom kozmodróme je pripravený aj druhý raketoplán pre prípad, že počas misie Atlantisu dôjde ku komplikáciám.
Hubblov teleskop, ktorý už 19 rokov pozoruje vesmír a posiela na Zem unikátne snímky z jeho najdávnejšej histórie, by mal po plánovaných opravách fungovať ešte ďalších päť až desať rokov. V každom prípade je toto posledná ľudská misia k nemu.
Pôvodne mali opravy prebehnúť už v roku 2004, no NASA po katastrofe raketoplánu Columbia z roku 2003 let zrušila. Prípravy naň opäť spustila až v roku 2006. Pre prípad, že by mal raketoplán Atlantis akékoľvek problémy, je na myse Canaveral pripravený na záchrannú misiu raketoplán Endeavour.
Video BBC: Opravia Hubblov teleskop
Hubblov vesmírny teleskop (Hubble Space Telescope)
Hubblov teleskop vyrobili vedci amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a Európskej kozmickej agentúry (ESA); stál dve miliardy dolárov.
Pomenovaný je po Edwinovi Hubblovi (1889 - 1953), ktorý v 20. rokoch 20. storočia objavil rozpínanie vesmíru.
Váži asi 12 ton, dlhý je 13,2 metra a maximálny priemer 4,2 metra, zrkadlo teleskopu má priemer 2,4 metra.
Obieha vo výške asi 600 km nad povrchom Zeme, čo je asi o 170 kilometrov vyššie než orbita Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Zem obehne za 96 minút rýchlosťou zhruba osem kilometrov za sekundu. Obehol ju teda už viac než 100-tisíckrát.
Teleskop je vybavený kamerami a spektometrami umožňujúcimi pozorovanie vo viditeľnom svetle aj v infračervenej a ultrafialovej oblasti.
Na obežnú dráhu Zeme ho dopravili 25. apríla 1990 posádkou amerického raketoplánu Discovery. Z obežnej dráhy by mal byť odstránený okolo roku 2020.
Už čoskoro po vypustení sa zistila vada hlavného zrkadla. Na konci roku 1993 prebehla najzložitejšia oprava v histórii NASA: posádka raketoplánu vystúpila do voľného priestoru, špeciálnym žeriavom zatiahla teleskop do raketoplánu a doplnila optický systém korekčným zrkadlom; astronauti vymenili aj časť elektroniky a niektoré prístroje vybavili novými súčiastkami.
Teleskop pracuje podľa plánu od janujára 1994; ďalšie servisné misie sa uskutočnili v rokoch 1997, 1999 a 2002. Piata servisná misia, plánovaná na rok 2004, bola zrušená pre haváriu raketoplánu Columbia v roku 2003 a uskutoční sa až teraz.
Hubblove snímky poskytli okrem iného dôkazy o existencii tzv. temnej hmoty a energie či supermasívnych čiernych dierach, pomohli spresniť vek vesmíru na 13,5 miliardy rokov a objavili najstaršie galaxie zrodené necelú miliardu rokov po vzniku vesmíru. Zachytili bombardovanie Jupitera kométami a potvrdili, že sformovanie planetárneho systému Slnka nie je v našej galaxii žiadnou výnimkou.
Najvzdialenejšie objekty, ktoré teleskop zaznamenal, sú galaxie vzdialené 12 miliárd svetelných rokov.
(čtk)
