Negatíva pritom vidí prakticky v tom istom, rozdiel je teda len v zdieľanom obsahu a zámeroch participujúcich. S otáznikom však upozornila na zneužiteľnosť zdieľaných informácií v týchto sieťach.
Napriek tomu si myslí, že pozitíva vysoko prevažujú. "Okrem iného môžu tieto siete ľuďom nahrádzať nedostatok sociálnych kontaktov v reálnom živote, búrať bariéry, ktoré sú pre mnohých 'face to face' neprekonateľné," tvrdí sociologička.
Na otázku, či personalizované weby (teda také, ktoré si samotní užívatelia prispôsobia podľa svojich potrieb a vkusu) pomáhajú formovať estetické cítenie mladých ľudí, Prubänová odpovedala, že tu zrejme platia tie isté kritéria ako v newebovom priestore. "Veľa povolaných, málo vyvolených...," uviedla s tým, že určitý vplyv na formovanie nielen estetického cítenia je nesporný. Otázna je však miera, do akej sa dá hovoriť o alternatívnom sebavyjadrení a sebaprezentácii a kde sa začínajú objektivizovateľné kritériá "umenia".
Podobne to Porubänová vidí aj v prípade blogerov. "Mnoho ľudí má potrebu sebavyjadrenia bez prístupu či možností k publikovaniu. Mnoho ľudí má aj nesporný a v každodennom živote neuplatňovaný talent. Mien osobností, ktoré skôr či neskôr prekročia priestor blogov alebo vyvolajú širšiu či kontinuálnu diskusiu, prípadne možno pri nich hovoriť o alternatívnych názoroch, je zo všetkých blogujúcich len určité percento," povedala o tvorcoch blogov. Podotkla, že väčšina blogujúcich napokon ani nemusí mať takúto ambíciu, prostriedkom i konečným cieľom je komunikácia ako taká.
Vhodnosť či nevhodnosť sebaprezentácie formou blogov môže byť podľa nej v zásade limitovaná jednak zákonom, jednak takzvanými dobrými mravmi. "Inak sú hranice, miera, zmysluplnosť i forma len otázkou vkusu, názorov a očakávaní samotného blogera," uzavrela sociologička.
