;) |
Herní vývojári majú niekedy pravdu. Recenzenti sa snažia za každú cenu nájsť na ich hre niečo zlé, často subjektívne hodnotené a nízkym, priemerným číslom odsúdia ich projekt, na ktorom pracovali dlhé mesiace, často i roky, ako mávnutím čarovného prútiku. Príkladov by sa dalo nájsť niekoľko a kto si nesype popol na hlavu, tak asi len preto, že je ním zasypaný celý. Podobne to niekedy – žiaľ – funguje aj naopak. Zaručené hity musia dostať vysoké hodnotenia, musia byť vyzdvihované do nebies i napriek chybám, ktoré konkurenčné hry potopili. Konkrétne príklady si necháme pre seba (alebo sa stačí pozrieť na zaručené akčné hity pre dve konzolové platformy, ktoré ak nedostanú v hodnotení deviatku, je recenzent v tom najlepšom prípade pohlavný orgán), pozorný čitateľ vie istotne svoje. Čo však spraviť v prípade, že vývojári hru až neskutočne sprasia a recenzent sa snaží z tých dobrých nápadov, ktoré sú pochované pod vrstvami totálneho hnoja, vytrieskať aspoň priemerné hodnotenie. Vážení, The Godfather II je brak a momentálne najväčší prepadák tohto roku. Dokonca väčší ako minuloročný „hit“ Call of Duty: World at War. V kvalite, nie v predajnosti. Mainstreamu totiž odfláknutá práca zdá sa nevadí.
Skutočne netušíme ako sa máme na EA Redwood Shores pozerať. Pripravia fantastický zážitok v podobe Dead Space a vzápätí sa strápnia s The Godfather II. Ale čo tam potom, hneď na úvod si povedzme zásadný fakt: The Godfather II (alebo Kmotr II vďaka českej lokalizácii) nielenže zaspal dobu, ale svojou atmosférou, nápadmi, technickým spracovaním, nudou a hernými princípmi nemôže konkurovať ani vlažnému predchodcovi. Vždy by sa malo začínať optimisticky, tak nech to už máme za sebou: predstavovanie spoločností za sprievodu typickej hudby známej z filmu je vynikajúce. Trvá niekoľko sekúnd a keď sa po pol minútke ocitnete v hre, zistíte, že to najlepšie už máte za sebou. Nie, žiadna irónia sa tentoraz nekoná, toto je krutá realita.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Slová sa derú „na papier“ ešte ťažšie po hokejovom sklamaní, ale výkon vývojárov z EA Redwood Shores sa na našich hokejistov až nápadne podobá. Bezradnosť, žiadny duch, vtipná kombinácia. Smiať sa nebudete, ak ste v typicky lineárnom príbehu viazaní na neskutočne nezáživne rozprávanú zápletku, ktorá vo svojej podstate zlá nie je, ale keď vám scenár napíše človek majúci na starosti hlásenie meškania vlakov na stanici, prekvapujúcich momentov veľa nezažijete. Všetko sa začína na Kube, kde si spoločne s ďalšími rodinnými príslušníkmi (a samozrejme Michaelom) užívate slobodné podnikanie. To je prerušené povstalcami, ktorým síce napokon uniknete, no za cenu mŕtveho dona. A vy ako mladá krv nastupujete na čelo rodiny v New Yorku. Rozhovory sú nezáživné, nemajú poriadneho mafiánskeho ducha, vždy sa pozeráte na dve bábky, ktoré si buď odrapkajú text alebo sa pri akčných pasážach rehocete na nedokonalom technickom spracovaní, ktoré v dnešných časoch nemôže osloviť nikoho.
S technickými problémami sa budete stretávať po celý čas hrania. Isteže, vytvoriť otvorený svet, kde sa môžete voľne prechádzať, nie je nič jednoduché, no podľa výsledku sa zdá, že vývoj tejto „hry“ nezabral viac ako 6 mesiacov. Už len úvodný New York je skôr osadou s niekoľkými blokmi budov, letiskom a akýmsi nadjazdom, pričom dizajnérovi tejto minimapy by mal niekto poriadnu tresnúť hokejkou po hlave za vyslovenú nelogickosť usporiadania. Je to zlé, ale chvalabohu je prvá mapa len akýmsi tutoriálom a hranie na nej vám nezaberie viac ako 2-3 hodinky. Predstavte si teda otvorený svet: v tomto prípade šedivý svet bez akejkoľvek dominanty, s niekoľkými otrepanými budovami, otrasnými textúrami v príšerne nízkom rozlíšení, akoukoľvek absenciou fyzikálneho enginu pri objektoch (nie, lavička vaše auto nepustí ďalej), topornými animáciami bábok – vraj bežných ľuďoch na ulici, no sú to skôr figuríny, ktoré buď idú rovno za nosom alebo bežia, napríklad do steny. Nie, takto žijúce mesto nevyzerá, navyše umelá inteligencia NPC postáv... ehm... ona tam vlastne ani nie je.
Jedinou next-gen grafikou je teda už spomínané „intro spoločností“, ktoré nám hru pripravili. Medzi najpozoruhodnejšie grafické efekty patrí krv na aute po tom, čo zrazíte človeka. Poškodenie je vidieť vďaka podivne požužvaným plechom, no nečakajte zmenu jazdných vlastností či aspoň odtrhnuté spätné zrkadlo. Proste sa vám začne spod kapoty dymiť (=zle je, stačí už len trochu) a následne zbadáte ohníky (=máš X sekúnd na opustenie vozidla, kretén!) a úplne na koniec výbuch. Proste bum a na zemi vidíte čierne auto. Ani nie tak vrak, ale proste čosi čierne. Postavy na chodníkoch sa opakujú, nič poriadne nefunguje, na hranách textúr sa dobre že neporežete a vrcholom všetkého sú technické problémy ako zasekávanie postáv o objekty. Radšej sme počkali na krabicovú verziu hry, ktorú si i vy zakúpite (nie, preboha, nie!) v obchode, ale stále to vyzerá ako alpha verzia 5 rokov starej hry!
Grafika nie je všetko, to vieme dobre. Ale na grcanie vám z nej bude. Poďme sa však ponoriť do bahna priemernosti – čiže si vychutnáme hrateľnosť. Základné herné princípy The Godfather II nabrali trochu komplexnejšiu podobu, to je pravda. Okrem toho, že na prácičku vyrazíte sami, môžete tam poslať kumpánov. Tí sú však tupí ako kolíky do rajčín a radšej si to obeháte sami. A čo teda budete robiť? Na mape nájdete niekoľko podnikov: striptízový bar, gambling, továreň... jednoducho niečo, čo má peknú ikonku. Keď podnik obsadíte (vystrieľate všetko nepriateľské a donútite šéfa podniku, aby ste ho mohli chrániť), kontrolujete ho. Dáte mu ochranu (počet idiotov, ktorí budú chrániť dané miesto pred inými idiotmi), ktorú musíte zaplatiť a podnik vám zarába dennú maržu. V prípade obsadenia všetkých podnikov jedného druhu dostanete nejaké to vylepšenie: ochrannú vestu, viac peniažkov, obrnené vozidlá, väčšie zásobníky do zbraní. Cieľom je nielen pokročiť v príbehu, ale sa aj poriadne napakovať. To preto, že nesmiete dovoliť, aby pre seba hrabal súper, tak mu musíte všetky podniky vziať a napokon vypáliť jeho sídlo. Ale to je jedno. Vraj je to zviazané príbehom, no ten – a teraz úprimne – som nesledoval dlhšie ako úvodných 10 minút na Kube. Ospravedlňujem sa za tento amatérsky prístup, ale za biedny honorár si ja svoje zdravie ničiť nenechám.
Ako to vyzerá konkrétne? Máte ulice, máte budovy, máte panákov a celé to pripomína panoptikum hrôzy. Mení sa denná doba, čo je plus, ale to sme tu mali už v Grand Theft Auto 3. A vy kráčate alebo bežíte po ulici, prípadne sa odvážite nasadnúť do auta, presuniete sa na určité miesto a idete na vec. Strieľate, kopete nepriateľov do miest, kde sa to skutočne nemá, ale sme predsa gangstri. Akčné pasáže sú kruté - z pohľadu spracovania, násilia i zábavnosti. Prirovnali by sme to ku Gears of War až na to, že jediným spoločným prvkom je pohľad z externej kamery. Nekryjete sa, len idete dopredu, namierite a odstrelíte nepriateľa. Potom, keď všetkých vystrieľate, prídete za ujom, ktorí drží ruky nad hlavou. Prihovoríte sa mu. On vám povie (aj napriek tomu, že ste vystrieľali cca 15 mafiánov v podniku – civilistov a policajtov lepšie nerátať), že vám nič nedá. Vy sa snažíte prísť na jeho slabinu. Napríklad sa môže báť výšok, tak ho chytíte pod krky a ak sa nachádza na streche, ukážete mu, že môže náhodou spadnúť dole. Dostanete bonus a na jednom ukazovateli vidíte, že v jednom ukazovateli niečo narastá. Strach dotyčného. Ak dosiahne prvého bodu, môžete ho pustiť (nie zo strechy!), pretože sa vám upíše. Ak to preženiete, nič vám nedá. Takže ho musíte fackať nejakú dobu, mlátiť ním o steny, mieriť na neho zbraňou a podobne. Ak nenájdete jeho slabinu, nedostanete bonus a musíte ho dusiť dlhšie, čo nas... irituje, pretože ide o rovnakú nudu ako strieľanie, jazdu autom alebo... alebo vlastne ako všetko, čo v hre robíte.
Protivníci strácajú svoje podniky, váš vplyv narastá, no nepriateľská rodina nie je nečinná a aktívne sa zapája do nadvlády nad mestom. Takže sa dozviete, že niekde zaútočili, pošlete tam buď seba alebo svojich parťákov a takto sa naťahujete o mesto. Svojim spôsobom to trochu zábavné je, ale to len v prípade, že nemáte po ruke žiadnu inú mafiánsku hru. Hodiny plynú a plynú, vy vykonávate dookola tie samé činnosti a v hre sa nestane NIČ prekvapujúce. Na začiatku je to rovnaká nuda ako po 8 hodinách zúfalého hrania. Či sa nájde hrdina ochotný pokračovať, ktorý by pokračoval šírením mena mafiánskeho i na Kube, je otázne. New York je prostý, Florida náročnejšia, keďže všetko musíte získavať od konkurencie a na Kube proti vám idú všetci. Zábava? Nie! Frustrácia a nuda! Áno. Nielenže je to nudné, nezáživné, ono to nemá žiadnu atmosféru. Ani mafiánsku, ani podnikateľskú, ani drsnú. Nesmieme zabudnúť na RPG prvky: za peniaze si zlepšujete svoje schopnosti, ako aj schopnosti svojich poskokov (tí mimochodom majú zameranie, takže jeden vám otvorí sejf, druhý vyhodí do vzduchu dvere a podobne), výrazný vplyv na hru samotnú to však nemá.
Čo však prekvapí viacerých, je násilie. Nejde o to, že po panákoch ostávajú krvavé škvrny, ale násilie je pomerne hrubé, až zarážajúce. Istotne, ani naši šuštákoví gangstri nie sú žiadne padavky a idú tvrdo za svojim, no keď sme hneď v úvode MUSELI zmlátiť ženu-majiteľku obchodu, robili sme to s otvorenými ústami. V The Godfather II môžete zabíjať beztrestne, môžete trieskať ženami o steny, policajti nič nerobia, sú čajoví, nečaká vás žiadne morálne ponaučenie. Hlavný hrdina je mafián, takže musí byť tvrdý. Je to neskutočné z dôvodu totálnej absurdity tohto nápadu. Hra je to nudná, no to ešte neoprávňuje vývojárov, aby sa úplne vykašlali na akékoľvek posolstvo či hranie, ktoré by hraničili s anarchiou a prekračovalo hranice morálky za každým rohom. Nie z dôvodu tabu, ale ľudskosti. Takto vás hra láka na hranie, my sme ju ale znechutene vypínali...
The Godfather II je prepadákom. Okej, dabing je priemerný, takže aspoň ten berieme ako klad. Ruch veľkomesta by sa mohol premenovať skôr na Mesto Mŕtvych, ale na druhu stranu nebudeme fantazírovať nad tým, ako by to dopadlo, keby vývojári dovrzali i zvukové efekty. Takto je lepšie, že ich tu je pomenej. Jediným technickým lákadlom je hudba. Ak ju už náhodou začujete, budete spokojní. Ktovie však, či je to tým, že všetko ostatné je odfláknuté alebo tým, že filmové motívy sú samé o sebe kvalitné. Hrdzavým klinčekom do rakvičky hry je umelá inteligencia. Ťažko napádajú prirovnania, pretože ona jednoducho neexistuje. Nie je. Proste nič. Panák vás vidí, tak strieľa. Nevidí, tak nestrieľa. Čaká. Alebo nezmyselne beží k vám a strieľa. Nekryje sa. Tak vy idete a ako na strelnici si robíte čiarky. Bum, bum, bác, bác. Ak vás to prestane baviť, ukryjete zbraň, spravia to i všetci (!!!) mafiáni a mlátite sa päsťami. Férové a smiešne.
Zomrieť môžete, ale to z dvoch prozaických dôvodov. Nejaký dement na vás strieľa a vy ho nevidíte. Strieľa na vás viac dementov a vy ste sa k pridali do ich skupiny, pretože ste medzi nich vbehli a nezostreľovali ich po jednom. Vaši parťáci sú o čosi efektívnejší, vedia niekoho aj zastreliť, len im to chvíľu trvá. Všímať si ich nemusíte, raz za čas zomrú a mrzieť vás to bude hlavne preto, že keď budete potrebovať niečo vyhodiť do vzduchu, bude sa dotyčná osoba váľať v nemocnici.
Výborným nápadom mohlo byť povyšovanie vo vlastnej rodine, ale nie je. Prečo? Lebo je viac-menej zbytočné, všetko musíte spraviť vy kvôli neschopnosti ostatných. Výborným nápadom mohol byť strategický Don´s View, v ktorom určujete, čo a ako a s kým, no nie je. Prečo? Lebo je to vlastne len klasická mapa, kde maximálne určíte, koľko anonymných panákov ma kde strážiť. Buď máte peniaze alebo nie. Výborným nápadom mohol byť multiplayer, kde hráte za jedného členov vašej rodiny, takže si ich vylepšujete priebežne v single i multiplayeri, skúsenosti sa prenášajú. Mohlo to byť zábavné, ale nie je, pretože hrateľnosť samotná je zúfalo unavujúca. Výborným nápadom mohlo byť zneškodňovanie konkrétnych členov rodiny, ale nie je. Prečo? Lebo je to proste stupídna myšlienka. Keď sme museli jedného z kápov zraziť autom, ešte sme nevedeli, že náš kamarát je v sklade s bedňami, ktoré nedovolia ktorémukoľvek vozidlu akokoľvek manévrovať. Napokon po niekoľkých pokusoch začal mafián (chvalabohu a nevedno prečo) utekať zo skladu preč a na ulici sme ho dorazili. Keby to nespravil, päsť prerazí obrazovku a niekto v EA to pekne zaplatí.
Výborným nápadom... nie... načo robiť z recenzie akýsi Q&A dotazník, keď príkladov, prečo hru nehrať, je dosť? Keď dostanete The Godfather II (legálne) zadarmo, skúste ho, trápte sa a potom si budete vážiť i priemerné hry. The Godfather II je primitívna, bezmyšlienkovite násilná, technologicky zastaraná, nezábavná, statická, zúfalo nudná a často frustrujúca hra. Nemá cenu hru ohodnotiť ako priemernú len preto, že sa pri tom dá vydržať. The Godfather II je známe meno, ktoré naláka už len na svoju značku. Mnohí sa cez to prehryzú, pretože to nie je až tak zlé. No od veľkých spoločností, akou EA je, čakáme zábavné hry. Toto je odpad, pred ktorým netreba zatvárať oči. Vidieť na ňom totiž odfláknutú prácu vývojárov, za ktorú si pýtajú peniaze. Stará Mafia stojí menej a ak ste ju aj x-krát dohrali, stále ponúka omnoho väčšiu dávky zábavy. Multiplayer je jediným lákadlom, avšak slabučkým lákadlom.
