BRATISLAVA. Prežili Inkov i Mayov. Prežili inváziu španielskych kolonizátorov. Teraz však kmeň Uru Chipaya čelí akútnej hrozbe vymretia.
Už štyritisíc rokov žije skupina pôvodných obyvateľov na území národného parku Lauca, ktorý sa rozprestiera na severe Čile. Pod vrcholmi Ánd, na hraniciach s Bolíviou a neďaleko jazera Titicaca žije kmeň, ktorý má podľa optimistických odhadov posledných dvetisíc členov. Používa kombináciu jazykov Uru a Chipaya, ktoré azda pochádzajú z Peru, a odhaduje sa, že sú pozostatkom starodávneho jazyka Mayov. Ten sa skombinoval so španielskymi dialektmi. Predpokladá sa, že v najbližšom období ich reč zanikne.
Hrozí im zánik
Indiáni však teraz hovoria, že vymretiu nečelí len ich pôvodný jazyk, ale aj celá populácia. Na príčine má byť globálne otepľovanie.
Nie je tu žiadna pastva pre zvieratá, žiaden dážď. Nič.Podľa starých kmeňových mýtov sú Uru Chipayovia vodné bytosti. Paradoxne sa však usadili v oblasti na okraji púšte, ktorej sa vyhýbali aj Inkovia. Možno preto sa im podarilo prežiť až do dneška. Vplyvom vysychania bolívijských riek je však oblasť ešte suchšia než v minulosti. Podľa denníka Guardian už Chipayovia, ktorí v oblasti zostali, nemajú čo jesť. Tam, kde v minulosti tiekli rieky, ostali len vysušené korytá.
„Nie je tu žiadna pastva pre zvieratá, žiaden dážď. Nič,“ povedal denníku Felix Quispe, náčelník Chipayov. Deti preto Indiáni posielajú do Čile. Tie sa však nevracajú. Hovorí sa teda, že do 50 rokov kmeň zanikne.
Málo vody
Podľa Medzivládneho panela pre klimatické zmeny by do pätnástich rokov mohli zmiznúť všetky latinskoamerické ľadovce. Následne sú najviac ohrozené práve lokálne kmene pôvodných obyvateľov, ktoré sa nedokážu prispôsobiť novým podmienkam.
Spôsob získavania potravy sa v ich prípade za stovky rokov zmenil len minimálne. Ich obživou je stále primitívne poľnohospodárstvo a chov dobytka. Bez dostatku vody však čelia hladomoru. Bolívijský prezident Evo Morales síce prisľúbil kmeňu pomoc, no problém s vodnými zdrojmi má údajne celá Bolívia.
