BRATISLAVA. Homo floresiensis, človek floreský, bol vysoký iba čosi vyše metra. Dosiaľ jediná nájdená lebka, zrejme ženská, nebola oveľa väčšia ako grapefruit, so šimpanzím objemom mozgu.
Bol očividne zručným výrobcom kamenných nástrojov a lovcom. Mal však krátke nohy a spôsob pohybu, ktorý vylučoval beh na väčšie vzdialenosti.
Stále sa vyskytujú názory, že „hobiti" z Floresu (prezývka, ktorú tvorom udelili médiá), sú zdeformovanými Homo sapiens so zmenšenou lebkou a mozgom. Rysuje sa však vedecká zhoda, že predsa len išlo o samostatný ľudský druh. Lenže kam ho zaradiť?
Kacírske polemiky
O zaradení hobitov sa polemizovalo minulý týždeň na konferencii na Stonybrookskej univerzite (štát New York).
Hobiti sú ozajstné unikum a vyvolávajú jednu kacírsku myšlienku za druhou. Organizátor konferencie William Jungers ich nazval čiernou labuťou paleoantropológie.
Odkiaľ sa vzali? Korene ľudského rodu sú v Afrike. Za prvého migranta do Eurázie sa považuje Homo erectus, človek vzpriamený, ktorý z pravlasti odišiel pred asi 1,8 miliónmi rokov.
Podľa pôvodných predstáv mali byť hobiti jeho zakrpatenou verziou, ktorá vznikla pobytom na ostrove s obmedzenými zdrojmi. Ostrovné zakrpatievanie je doložené pri množstve zvierat.
Lenže dnes sa zdá, že Homo sapiens a Homo erectus sú si navzájom príbuznejší ako ktorýkoľvek z nich s Homo floresiensis.
Hobiti sa od Homo sapiens líšia napríklad chrupom, kostrou zápästia a ramenno-lopatkovej oblasti. Pripomínajú skôr australopitekov, údajne prvých výrobcov kamenných nástrojov z Afriky spred 2,5 milióna rokov.
Ak sú však hobiti predsa len zmenšenou verziou afrických predkov, nemusí sa to týkať Homo erectus, ale Homo habilis, človeka zručného, chronologicky prvého druhu rodu Homo, hoci ešte nejasnej zmesi anatómie človeka a australopiteka.
Slepá cesta
Vysvetlenie vzniku hobitov ostrovným zakrpatievaním paleantropológovia už opustili. Tento proces zmenšuje postavu, avšak nie mozog, a hobiti mali menší mozog ako Homo erectus aj Homo habilis.
Dnešní trpaslíci či negritovia v tropickej Afrike a Ázii sú zmenšení Homo sapiens, nevyvinuli sa im však unikátne znaky, ani sa nevrátili k primitívnejšej anatómii australopitekov, akú badať pri hobitoch.
Najpravdepodobnejší kandidát na predka hobitov, Homo habilis, sa vyvinul pred asi 2,3 milióna rokov a neskôr najmenej pol milióna rokov v Afrike spolunažíval s Homo erectus, ktorý mal väčšie telo a mozog, a dlhšie končatiny.
Do Eurázie azda vyrazili skôr ako Homo erectus jedinci Homo habilis alebo predstavitelia určitého druhu australopitekov pred vznikom rodu Homo.
Na Flores prišli praľudia najmenej pred 880-tisíc rokmi. Ukazujú to nástroje. Ich kosti sa zatiaľ nenašli, takže o identite predkov hobitov nič nevieme.
Samotní hobbiti však na Florese žili najmenej od doby pred asi stotisíc rokmi do doby pred 17-tisíc rokmi. Prvé stopy Homo sapiens na Florese majú asi 11-tisíc rokov. Prežili dovtedy hobiti?
V The New York Times napísal o konferencii John Noble Wilford.
