Hobiti: čierna labuť paleoantropológie

Kosti drobných tvorov z ľudského rodu sa našli pred šiestimi rokmi na ostrove Flores. V New Yorku sa rokovalo, kam ich zaradiť.

V jaskyni Liang Bua (hore) sa našli hobitie kosti. Na spodnej snímke fotografuje jeden z objaviteľov Peter Brown z Novoanglickej univerzity v Armidale (Austrália) lebku hobita.(Zdroj: PETER BROWN)

BRATISLAVA. Homo floresiensis, človek floreský, bol vysoký iba čosi vyše metra. Dosiaľ jediná nájdená lebka, zrejme ženská, nebola oveľa väčšia ako grapefruit, so šimpanzím objemom mozgu.

Bol očividne zručným výrobcom kamenných nástrojov a lovcom. Mal však krátke nohy a spôsob pohybu, ktorý vylučoval beh na väčšie vzdialenosti.

Stále sa vyskytujú názory, že „hobiti" z Floresu (prezývka, ktorú tvorom udelili médiá), sú zdeformovanými Homo sapiens so zmenšenou lebkou a mozgom. Rysuje sa však vedecká zhoda, že predsa len išlo o samostatný ľudský druh. Lenže kam ho zaradiť?

Kacírske polemiky

O zaradení hobitov sa polemizovalo minulý týždeň na konferencii na Stonybrookskej univerzite (štát New York).
Hobiti sú ozajstné unikum a vyvolávajú jednu kacírsku myšlienku za druhou. Organizátor konferencie William Jungers ich nazval čiernou labuťou paleoantropológie.

Odkiaľ sa vzali? Korene ľudského rodu sú v Afrike. Za prvého migranta do Eurázie sa považuje Homo erectus, človek vzpriamený, ktorý z pravlasti odišiel pred asi 1,8 miliónmi rokov.

Podľa pôvodných predstáv mali byť hobiti jeho zakrpatenou verziou, ktorá vznikla pobytom na ostrove s obmedzenými zdrojmi. Ostrovné zakrpatievanie je doložené pri množstve zvierat.
Lenže dnes sa zdá, že Homo sapiens a Homo erectus sú si navzájom príbuznejší ako ktorýkoľvek z nich s Homo floresiensis.

Hobiti sa od Homo sapiens líšia napríklad chrupom, kostrou zápästia a ramenno-lopatkovej oblasti. Pripomínajú skôr australopitekov, údajne prvých výrobcov kamenných nástrojov z Afriky spred 2,5 milióna rokov.

Ak sú však hobiti predsa len zmenšenou verziou afrických predkov, nemusí sa to týkať Homo erectus, ale Homo habilis, človeka zručného, chronologicky prvého druhu rodu Homo, hoci ešte nejasnej zmesi anatómie človeka a australopiteka.

Slepá cesta

Vysvetlenie vzniku hobitov ostrovným zakrpatievaním paleantropológovia už opustili. Tento proces zmenšuje postavu, avšak nie mozog, a hobiti mali menší mozog ako Homo erectus aj Homo habilis.

Dnešní trpaslíci či negritovia v tropickej Afrike a Ázii sú zmenšení Homo sapiens, nevyvinuli sa im však unikátne znaky, ani sa nevrátili k primitívnejšej anatómii australopitekov, akú badať pri hobitoch.

Najpravdepodobnejší kandidát na predka hobitov, Homo habilis, sa vyvinul pred asi 2,3 milióna rokov a neskôr najmenej pol milióna rokov v Afrike spolunažíval s Homo erectus, ktorý mal väčšie telo a mozog, a dlhšie končatiny.

Do Eurázie azda vyrazili skôr ako Homo erectus jedinci Homo habilis alebo predstavitelia určitého druhu australopitekov pred vznikom rodu Homo.

Na Flores prišli praľudia najmenej pred 880-tisíc rokmi. Ukazujú to nástroje. Ich kosti sa zatiaľ nenašli, takže o identite predkov hobitov nič nevieme.

Samotní hobbiti však na Florese žili najmenej od doby pred asi stotisíc rokmi do doby pred 17-tisíc rokmi. Prvé stopy Homo sapiens na Florese majú asi 11-tisíc rokov. Prežili dovtedy hobiti?

V The New York Times napísal o konferencii John Noble Wilford.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach
  2. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  3. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  4. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  5. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  6. Nestíhate nakupovať darčeky?
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  9. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  10. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  1. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  2. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  3. Na štedrovečernom stole sa miešajú tradície so štipkou odvahy
  4. Nový kancelársky koncept myhive už aj v Bratislave
  5. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  6. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  7. HC Košice podporí „štefanskym“ zápasom košickú detskú onkológiu
  8. ZSSK posilňuje pred sviatkami vlaky InterCity
  9. Zamestnanci Tesco venovali pomoci komunitám 1000 hodín
  10. 4 body úspechu realizácie stavby
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 39 440
  2. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 12 498
  3. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur 12 271
  4. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 10 931
  5. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME 10 226
  6. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka 8 060
  7. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach 7 844
  8. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo? 4 680
  9. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 3 093
  10. Nestíhate nakupovať darčeky? 2 870