SME
Sobota, 21. september, 2019 | Meniny má Matúš

Hobiti: čierna labuť paleoantropológie

Kosti drobných tvorov z ľudského rodu sa našli pred šiestimi rokmi na ostrove Flores. V New Yorku sa rokovalo, kam ich zaradiť.

V jaskyni Liang Bua (hore) sa našli hobitie kosti. Na spodnej snímke fotografuje jeden z objaviteľov Peter Brown z Novoanglickej univerzity v Armidale (Austrália) lebku hobita.V jaskyni Liang Bua (hore) sa našli hobitie kosti. Na spodnej snímke fotografuje jeden z objaviteľov Peter Brown z Novoanglickej univerzity v Armidale (Austrália) lebku hobita.(Zdroj: PETER BROWN)

BRATISLAVA. Homo floresiensis, človek floreský, bol vysoký iba čosi vyše metra. Dosiaľ jediná nájdená lebka, zrejme ženská, nebola oveľa väčšia ako grapefruit, so šimpanzím objemom mozgu.

Bol očividne zručným výrobcom kamenných nástrojov a lovcom. Mal však krátke nohy a spôsob pohybu, ktorý vylučoval beh na väčšie vzdialenosti.

Stále sa vyskytujú názory, že „hobiti" z Floresu (prezývka, ktorú tvorom udelili médiá), sú zdeformovanými Homo sapiens so zmenšenou lebkou a mozgom. Rysuje sa však vedecká zhoda, že predsa len išlo o samostatný ľudský druh. Lenže kam ho zaradiť?

Článok pokračuje pod video reklamou

Kacírske polemiky

O zaradení hobitov sa polemizovalo minulý týždeň na konferencii na Stonybrookskej univerzite (štát New York).
Hobiti sú ozajstné unikum a vyvolávajú jednu kacírsku myšlienku za druhou. Organizátor konferencie William Jungers ich nazval čiernou labuťou paleoantropológie.

Odkiaľ sa vzali? Korene ľudského rodu sú v Afrike. Za prvého migranta do Eurázie sa považuje Homo erectus, človek vzpriamený, ktorý z pravlasti odišiel pred asi 1,8 miliónmi rokov.

Podľa pôvodných predstáv mali byť hobiti jeho zakrpatenou verziou, ktorá vznikla pobytom na ostrove s obmedzenými zdrojmi. Ostrovné zakrpatievanie je doložené pri množstve zvierat.
Lenže dnes sa zdá, že Homo sapiens a Homo erectus sú si navzájom príbuznejší ako ktorýkoľvek z nich s Homo floresiensis.

Hobiti sa od Homo sapiens líšia napríklad chrupom, kostrou zápästia a ramenno-lopatkovej oblasti. Pripomínajú skôr australopitekov, údajne prvých výrobcov kamenných nástrojov z Afriky spred 2,5 milióna rokov.

Ak sú však hobiti predsa len zmenšenou verziou afrických predkov, nemusí sa to týkať Homo erectus, ale Homo habilis, človeka zručného, chronologicky prvého druhu rodu Homo, hoci ešte nejasnej zmesi anatómie človeka a australopiteka.

Slepá cesta

Vysvetlenie vzniku hobitov ostrovným zakrpatievaním paleantropológovia už opustili. Tento proces zmenšuje postavu, avšak nie mozog, a hobiti mali menší mozog ako Homo erectus aj Homo habilis.

Dnešní trpaslíci či negritovia v tropickej Afrike a Ázii sú zmenšení Homo sapiens, nevyvinuli sa im však unikátne znaky, ani sa nevrátili k primitívnejšej anatómii australopitekov, akú badať pri hobitoch.

Najpravdepodobnejší kandidát na predka hobitov, Homo habilis, sa vyvinul pred asi 2,3 milióna rokov a neskôr najmenej pol milióna rokov v Afrike spolunažíval s Homo erectus, ktorý mal väčšie telo a mozog, a dlhšie končatiny.

Do Eurázie azda vyrazili skôr ako Homo erectus jedinci Homo habilis alebo predstavitelia určitého druhu australopitekov pred vznikom rodu Homo.

Na Flores prišli praľudia najmenej pred 880-tisíc rokmi. Ukazujú to nástroje. Ich kosti sa zatiaľ nenašli, takže o identite predkov hobitov nič nevieme.

Samotní hobbiti však na Florese žili najmenej od doby pred asi stotisíc rokmi do doby pred 17-tisíc rokmi. Prvé stopy Homo sapiens na Florese majú asi 11-tisíc rokov. Prežili dovtedy hobiti?

V The New York Times napísal o konferencii John Noble Wilford.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

Predstavte si Mečiara ako prezidenta a Fica ako premiéra. Také peklo máme v Česku (rozhovor)

Oslabený Babiš Zemanovi vyhovuje, hovorí novinár Jaroslav Kmenta.

Jaroslav Kmenta.
Momentka zo zápasu Maďarsko - Slovensko v kvalifikácii na EURO 2020.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Zeman prekračuje ďalšiu červenú čiaru

Český prezident sa správa ako Mečiar pri amnestiách.

Komentátor SME Peter Schutz.
Ladislav Tichý.

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.
Ben Feringa získal Nobelovu cenu za chémiu v roku 2016. Podelil sa o ňu s chemikmi Jean-Pierrom Sauvageom a Sirom J. Fraserom Stoddartom.
Podcast Klik

Klik: Prečo sa Spotify začína hrať na Veľkého brata

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik denníka SME.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  5. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  6. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  7. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  8. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  9. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  1. Nový Focus ST - exkluzívne vo Ford POP Up Store
  2. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  4. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  5. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  6. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  7. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  8. Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce
  9. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  10. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 11 570
  2. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu 11 224
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu 9 555
  4. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 8 271
  5. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz 6 633
  6. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 6 306
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 5 848
  8. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 5 756
  9. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 652
  10. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 5 548