Neistý koniec dinosaurov

Dinosaury možno nevyhubil veľký asteroid, ktorý dopadol koncom druhohôr pred 65 miliónmi rokov. Vyplýva to z výskumu krátera v Chicxulube, ktorý sa po dopade utvoril, a ďalších oblastí v Mexiku.

Dekkanské trapy v Indii vznikli po rozsiahlej a dlhotrvajúcej vulkanickej činnosti koncom druhohôr. Možno priniesla skazu aj dinosaurom.(Zdroj: MIKE WIDDOWSON)

Dinosaury možno nevyhubil veľký asteroid, ktorý dopadol koncom druhohôr pred 65 miliónmi rokov. Vyplýva to z výskumu krátera v Chicxulube, ktorý sa po dopade utvoril, a ďalších oblastí v Mexiku.

BRATISLAVA. Tím geologičky z Princetonskej univerzity Gerty Kellerovej spochybnil teóriu, že koniec najväčších živočíchov, aké kedy obývali zemskú súš, spôsobil dopad planétky.

Masové vymieranie koncom druhohôr neprežili približne dve tretiny pozemského života. Vedci dlho hľadali jeho hlavnú príčinu.

Nakoniec si získala najväčšie uznanie teória, pochádzajúca z 80. rokov uplynulého storočia. Jej tvorcami boli Louis Alvarez, Walter Alvarez, Frank Asaro a Helen Michelová.

Kráter, ktorý rozhodol

Asteroid, ktorý mal vyhubiť dinosaury, bola neriadená strela veľkosti San Franciska, rútiaca sa rýchlosťou 100 kilometrov za sekundu, ako napísal jeden vedec. Pri náraze vytvoril v zemi obrovskú jamu, lebo odhadovaná sila explózie bola porovnateľná s použitím 100 miliónov vodíkových bômb naraz.

Teleso z kozmu po sebe zanechalo kráter, ktorý je teraz sčasti v mori a sčasti na severe Yucatánskeho polostrova. V priemere meria neuveriteľných 180 kilometrov a našli ho v roku 1978.

Alvarezov tím v slávnom článku zo Science z júna 1980 ukázal, že účinok dopadu musel mať katastrofické následky vrátane globálnej zimy a silného skleníkového efektu.

Svedčili o tom usadeniny irídia na dne morí, pochádzajúce z geologickej epochy medzi druhohorami a treťohorami.

Irídium je veľmi vzácnym prvkom. Jeho jediným zdrojom v novoveku Zeme sú meteority.

Po dopade na Zem sa vyparia a irídium sa dostane do atmosféry, odkiaľ putuje veľmi ďaleko od miesta dopadu. Spolu s dažďovou vodou potom vzácny kov skončí na dne morí a oceánov.

Zvyšných 300-tisíc rokov

Výsledky najnovšieho výskumu, publikovaného v Journal of the Geological Society, ktorý viedla Gerta Kellerová a Thierry Adatte z Lausannskej univerzity, však ukazujú niečo iné: dopad asteroidu časovo predbieha epochu vymierania o vyše 300-tisíc rokov.

Samozrejme, z geologického hľadiska to nie je veľa času. Lenže pre Kellerovú a jej kolegov, ktorí vyše dvadsať rokov študujú kráter a súvisiace oblasti (napríklad El Peňón v Mexiku) to znamená, že neexistuje presvedčivý dôkaz, že by zánik vtedajšieho života spôsobil práve dopad asteroidu.

Nijaká druhohorná dráma?

Usadeniny, oddeľujúce epochu dopadu asteroidu a začiatku vymierania, totiž nevykazujú nijaké známky štruktúrneho neporiadku, ktorý by svedčil o niečom dramatickom.

Neboli zničené ani brlohy, ktoré si tvorili živočíchy kolonizujúce oceánske dno. Problémy nastali až dlho potom.
„Vieme, že po dopade asteroidu každých tisíc rokov pribúdali dva až tri centimetre usadenín. Spolu sa uložilo okolo štyroch až deviatich metrov," cituje Kellerovú webová stránka Americkej vedeckej nadácie (NSF). „Línia, ktorá zachycuje známky masového vymierania, leží až nad touto vrstvou."

Žili predtým aj potom

Pod vrstvou so sklenenými guľôčkami, ktoré svedčia o dopade, vedci narátali 52 žijúcich živočíšnych druhov. Pozoruhodné je, že tých istých 52 druhov narátali aj nad ňou.

Kellerová to komentovala slovami: „Zistili sme, že v dôsledku dopadu asteroidu nevymrel ani jeden druh."
Tento záver vlastne ani príliš neprekvapuje, hovorí Kellerová. Nijaké z predchádzajúcich hromadných vymieraní, ktorých bolo v histórii Zeme dovedna päť, nie je spojené s dopadom asteroidu.

Ak už by sme mali hľadať jediného vinníka masového vraždenia na konci druhohôr, mali by sme zrejme obrátiť pohľad k vulkanickým horninám mohutnej Dekkanskej plošiny v dnešnej Indii, ktorá sa začala vtedy utvárať.

Bol stratený svet aj po katastrofe?

Existencia náhornej plošiny či inej oblasti, kde prežili dinosaury, je obľúbenou témou dobrodružných príbehov. Čosi na tom môže byť.

BRATISLAVA. Pionierom témy o prežívaní dinosaurov bol stvoriteľ Sherlocka Holmesa Arthur Conan Doyle. Svoj stratený svet umiestnil práve na náhornú plošinu v amazonskej džungli. Izolovaná skupina dinosaurov tam podľa neho prežila zánik väčšiny týchto tvorov na rozhraní kriedy a treťohôr.

Nech už bol príčinou vymierania dopad vesmírneho telesa alebo výron jedovatých plynov pri rozsiahlom vulkanizme na území dnešnej Indie, vládne vedecká zhoda, že katastrofu nijaké veľké dinosaury neprežili (potomkovia niektorých malých však áno - žijú dodnes ako vtáky).

Jedna zo skúmaných lokalít v Ojo Alamo. Kosti sa našli pri úpätí bielych pieskovcov.
FOTO - JAMES FASSETT/PALAEONTOLOGIA ELECTRONICA

Zdá sa však, že zrnko pravdy obsahuje aj doylovský pohľad a jeho neskoršie knižné či filmové varianty.
Katastrofu mohla prežiť aj skupina veľkých dinosaurov. Aj keď nie nadlho. Vyplýva to z nového výskumu pieskovcových formácií Ojo Alamo a Animas v Sanjuanskej panve na území štátov Nové Mexiko a Colorado v USA. Tamojšie dinosaurie fosílie patrili tvorom, ktoré žili až pol milióna rokov po rozhraní kriedy a treťohôr.
Datovanie vrstiev s dinosaurími kosťami býva prekérna vec. V minulosti sa už javili ako treťohorné. No vedci to vysvetlili napríklad vyplavením kostí do mladších usadením.

Treťohorný vek sanjuanských pieskovcov vyplýva z uviaznutých zrniek peľu, sfosílnených listov a orientácie magnetického poľa v hornine. Kosti sa do nich nedostali odinakiaľ.

Dokladá to najmä komplex 34 častí kostry jediného exemplára hadrosaura (dvojnohý bylinožravec). Sotva by sa tam dostali všetky zo staršej vrstvy. Mineralizáciu kostí na mieste v treťohornej vrstve potvrdzujú aj význačné obsahy izotopov uránu a prvkov vzácnych zemín.

V internetovom časopise Palaeontologia Electronica to napísal James Fassett, emeritný pracovník Geologickej služby USA (U. S. Geological Survey) v Santa Fe.

(ač, urb)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Platbami kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch
  2. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  3. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  4. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  5. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  6. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  7. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne
  8. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami?
  9. Nákupná cena dlhopisov bude čoskoro najnižšia v roku
  10. Liek na obezitu v reklamách nenájdete
  1. Kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch
  2. Autokamery Mio a navigace teď s 3letou záruční dobou
  3. Move in immediately, if you feel like it
  4. Predaj poistenia motorových vozidiel cez web rastie a bude rásť
  5. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur
  6. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  7. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  8. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  9. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  10. Mio Spirit 7700 - autonavigace překvapuje super výbavou
  1. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 20 788
  2. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 14 483
  3. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 12 759
  4. Prehrieva sa vám mobil? Môžete prísť o peniaze 10 317
  5. Na školách potrebujeme kontroverznejšie témy. Byť ticho nepomáha 8 422
  6. Kramáre prešli zmenami. Detským pacientom viac chutí jesť 6 890
  7. Liek na obezitu v reklamách nenájdete 6 623
  8. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 6 579
  9. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur 5 555
  10. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 5 418

Hlavné správy zo Sme.sk

PREŠOV KORZÁR

Obvineného kanadského profesora sa zastávali aj matky dievčat (fotogaléria)

Mušinka: Tento prípad nie je detská pornografia.

Autorská strana Beaty Balogovej

Hovorme ešte o vražde, nie o Ficovej mediálnej tyranii

Prečo Fico a Danko opisujú novinárov ako agresívnu brigádu.

AUTORSKÁ STRANA TOMA NICHOLSONA

Slovensko po Gorile: Politika je skorumpovaná a Penta vlastní vyznamné médiá

Nové dôkazy budú dôležité, aj keď sa nedostanú pred súd.

DOMOV

Gašparovho viceprezidenta Málika prešetrujú. Saková ho zo Srbska zatiaľ nestiahne

Policajný prezident obmedzil Málikovi prístup k utajovaným materiálom.

Neprehliadnite tiež

SME.sk pre Android

Testujte novú aplikáciu SME.sk pre Android spolu s nami

Staňte sa beta testermi aplikácie pre Androidy. Najnovšiu verziu aplikácie budete mať medzi prvými.

OBJEKTÍV

Iron Man stratený vo vesmíre? NASA radí Marvelu, ako ho zachrániť

Avengers: Endgame vyjde v apríli 2019.