Neistý koniec dinosaurov

Dinosaury možno nevyhubil veľký asteroid, ktorý dopadol koncom druhohôr pred 65 miliónmi rokov. Vyplýva to z výskumu krátera v Chicxulube, ktorý sa po dopade utvoril, a ďalších oblastí v Mexiku.

Dekkanské trapy v Indii vznikli po rozsiahlej a dlhotrvajúcej vulkanickej činnosti koncom druhohôr. Možno priniesla skazu aj dinosaurom.(Zdroj: MIKE WIDDOWSON)

Dinosaury možno nevyhubil veľký asteroid, ktorý dopadol koncom druhohôr pred 65 miliónmi rokov. Vyplýva to z výskumu krátera v Chicxulube, ktorý sa po dopade utvoril, a ďalších oblastí v Mexiku.

BRATISLAVA. Tím geologičky z Princetonskej univerzity Gerty Kellerovej spochybnil teóriu, že koniec najväčších živočíchov, aké kedy obývali zemskú súš, spôsobil dopad planétky.

Masové vymieranie koncom druhohôr neprežili približne dve tretiny pozemského života. Vedci dlho hľadali jeho hlavnú príčinu.

Nakoniec si získala najväčšie uznanie teória, pochádzajúca z 80. rokov uplynulého storočia. Jej tvorcami boli Louis Alvarez, Walter Alvarez, Frank Asaro a Helen Michelová.

Kráter, ktorý rozhodol

Asteroid, ktorý mal vyhubiť dinosaury, bola neriadená strela veľkosti San Franciska, rútiaca sa rýchlosťou 100 kilometrov za sekundu, ako napísal jeden vedec. Pri náraze vytvoril v zemi obrovskú jamu, lebo odhadovaná sila explózie bola porovnateľná s použitím 100 miliónov vodíkových bômb naraz.

Teleso z kozmu po sebe zanechalo kráter, ktorý je teraz sčasti v mori a sčasti na severe Yucatánskeho polostrova. V priemere meria neuveriteľných 180 kilometrov a našli ho v roku 1978.

Alvarezov tím v slávnom článku zo Science z júna 1980 ukázal, že účinok dopadu musel mať katastrofické následky vrátane globálnej zimy a silného skleníkového efektu.

Svedčili o tom usadeniny irídia na dne morí, pochádzajúce z geologickej epochy medzi druhohorami a treťohorami.

Irídium je veľmi vzácnym prvkom. Jeho jediným zdrojom v novoveku Zeme sú meteority.

Po dopade na Zem sa vyparia a irídium sa dostane do atmosféry, odkiaľ putuje veľmi ďaleko od miesta dopadu. Spolu s dažďovou vodou potom vzácny kov skončí na dne morí a oceánov.

Zvyšných 300-tisíc rokov

Výsledky najnovšieho výskumu, publikovaného v Journal of the Geological Society, ktorý viedla Gerta Kellerová a Thierry Adatte z Lausannskej univerzity, však ukazujú niečo iné: dopad asteroidu časovo predbieha epochu vymierania o vyše 300-tisíc rokov.

Samozrejme, z geologického hľadiska to nie je veľa času. Lenže pre Kellerovú a jej kolegov, ktorí vyše dvadsať rokov študujú kráter a súvisiace oblasti (napríklad El Peňón v Mexiku) to znamená, že neexistuje presvedčivý dôkaz, že by zánik vtedajšieho života spôsobil práve dopad asteroidu.

Nijaká druhohorná dráma?

Usadeniny, oddeľujúce epochu dopadu asteroidu a začiatku vymierania, totiž nevykazujú nijaké známky štruktúrneho neporiadku, ktorý by svedčil o niečom dramatickom.

Neboli zničené ani brlohy, ktoré si tvorili živočíchy kolonizujúce oceánske dno. Problémy nastali až dlho potom.
„Vieme, že po dopade asteroidu každých tisíc rokov pribúdali dva až tri centimetre usadenín. Spolu sa uložilo okolo štyroch až deviatich metrov," cituje Kellerovú webová stránka Americkej vedeckej nadácie (NSF). „Línia, ktorá zachycuje známky masového vymierania, leží až nad touto vrstvou."

Žili predtým aj potom

Pod vrstvou so sklenenými guľôčkami, ktoré svedčia o dopade, vedci narátali 52 žijúcich živočíšnych druhov. Pozoruhodné je, že tých istých 52 druhov narátali aj nad ňou.

Kellerová to komentovala slovami: „Zistili sme, že v dôsledku dopadu asteroidu nevymrel ani jeden druh."
Tento záver vlastne ani príliš neprekvapuje, hovorí Kellerová. Nijaké z predchádzajúcich hromadných vymieraní, ktorých bolo v histórii Zeme dovedna päť, nie je spojené s dopadom asteroidu.

Ak už by sme mali hľadať jediného vinníka masového vraždenia na konci druhohôr, mali by sme zrejme obrátiť pohľad k vulkanickým horninám mohutnej Dekkanskej plošiny v dnešnej Indii, ktorá sa začala vtedy utvárať.

Bol stratený svet aj po katastrofe?

Existencia náhornej plošiny či inej oblasti, kde prežili dinosaury, je obľúbenou témou dobrodružných príbehov. Čosi na tom môže byť.

BRATISLAVA. Pionierom témy o prežívaní dinosaurov bol stvoriteľ Sherlocka Holmesa Arthur Conan Doyle. Svoj stratený svet umiestnil práve na náhornú plošinu v amazonskej džungli. Izolovaná skupina dinosaurov tam podľa neho prežila zánik väčšiny týchto tvorov na rozhraní kriedy a treťohôr.

Nech už bol príčinou vymierania dopad vesmírneho telesa alebo výron jedovatých plynov pri rozsiahlom vulkanizme na území dnešnej Indie, vládne vedecká zhoda, že katastrofu nijaké veľké dinosaury neprežili (potomkovia niektorých malých však áno - žijú dodnes ako vtáky).

Jedna zo skúmaných lokalít v Ojo Alamo. Kosti sa našli pri úpätí bielych pieskovcov.
FOTO - JAMES FASSETT/PALAEONTOLOGIA ELECTRONICA

Zdá sa však, že zrnko pravdy obsahuje aj doylovský pohľad a jeho neskoršie knižné či filmové varianty.
Katastrofu mohla prežiť aj skupina veľkých dinosaurov. Aj keď nie nadlho. Vyplýva to z nového výskumu pieskovcových formácií Ojo Alamo a Animas v Sanjuanskej panve na území štátov Nové Mexiko a Colorado v USA. Tamojšie dinosaurie fosílie patrili tvorom, ktoré žili až pol milióna rokov po rozhraní kriedy a treťohôr.
Datovanie vrstiev s dinosaurími kosťami býva prekérna vec. V minulosti sa už javili ako treťohorné. No vedci to vysvetlili napríklad vyplavením kostí do mladších usadením.

Treťohorný vek sanjuanských pieskovcov vyplýva z uviaznutých zrniek peľu, sfosílnených listov a orientácie magnetického poľa v hornine. Kosti sa do nich nedostali odinakiaľ.

Dokladá to najmä komplex 34 častí kostry jediného exemplára hadrosaura (dvojnohý bylinožravec). Sotva by sa tam dostali všetky zo staršej vrstvy. Mineralizáciu kostí na mieste v treťohornej vrstve potvrdzujú aj význačné obsahy izotopov uránu a prvkov vzácnych zemín.

V internetovom časopise Palaeontologia Electronica to napísal James Fassett, emeritný pracovník Geologickej služby USA (U. S. Geological Survey) v Santa Fe.

(ač, urb)

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 154
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 673
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 336
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 145
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 098
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 240
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 072
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 842
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 071
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 965

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

DOMOV

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

Uplynulo 21 rokov od smrti Remiáša.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

Neprehliadnite tiež

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop