;) |
Pri každom novom hernom projekte, ktorý si berie za vzor filmovú predlohu, tobôž animák, sa musia každému zježiť chlpy i tam, kde by sa to stávať nemalo. Drvivá väčšina týchto narýchlo vytvorených hier – musia predsa lákať mladších hráčov, respektíve zúfalých rodičov hneď po vydaní v kine – má niekoľko základných vlastností, na ktoré väčšina z nás tu potichu, tu nahlas nadáva, ale faktom zostáva, že sa to výborne predáva. Rým? Presne tak! Monsters vs Aliens nepatrí medzi do kanálu zabudnutých hier, ktoré spravia radosť len malým, šesťročným deťom! Nie je to síce žiadna výhra, no nový animák od DreamWorks je v hernej podobe vcelku zábavný.
Vývojári z Beenoxu sa nesnažili hľadať nič novátorské a originálne, namiešali však koktejl pomerne chutný i pre náročnejšieho hráča. Príbeh vystrihnutý z animáku je samozrejme infantilný ako hrom a drží sa základnej myšlienky po celý čas a nepokúša sa z filmovej cesty akokoľvek vystúpiť. Na jednu stranu tak deti vedia, čo presne majú očakávať, poznajú zápletku, takže ich videné scény v hrateľnej podobe potešia, no možno by neuškodilo trochu príbeh rozvinúť, respektíve sa vydať za horizont ponúkaných príležitostí. Ale čo by sme čakali od animáku, všakže…
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Len skrátene: americká tajná armáda chráni svet pred monštrami, v čele stojí vždy správny generál, ktorého úlohou je udržať monštrá v útrobách základne. Všetko by bolo pekné, keby si Zem nevybral šialený mimozemšťan ako zdroj otrokov k vyťaženiu supersilnej látky. Mená, názvy a roky sú zbytočné. Ako už býva zvykom, napokon naše monštrá tiahnu do boja proti emzáckemu agresorovi. Fanfáry, cukríky, farebné konfety.
Singleplayer ponúka tri hrateľné postavy, no poteší možnosť kooperatívneho hrania, kedy je druhému hráčovi prístupný doktor Cockroach. Ak ste dakedy videli šialeného 160-ročného profesora Huberta J. Farnswortha z Futuramy, nebude vám Cockroach neznámy. Podivín, ale vtipný. Hlavnými hrdinami sú však traja mutanti. Susan bola úplne normálne žieňa až do svojej svadby. Bez ironických úškľabkov, že to je tak s väčšinou zástupcov nežného pohlavia, si predstavíme dôvod premeny. Trafil ju meteorit. Nepríjemné – aj pre ženícha. Susan totiž nemala mozog rozomletý na kašu (nezabudnite, animák – aj keď niektoré nápady sú viac než morbídne), ale jej meteorit dal trochu rastového hormónu. Trochu viac a 20-metrový obor do ulíc vykročiť nemôže. Stále sa však považuje za skromnú a maličké žieňa. Jej hlavnou úlohou je obuť si korčule (automobily) a po vopred navrhnutej trase s prekážkami sa dostať do cieľu. Raz musí slideovať po stene, inokedy sa vyhýbať smrteľným laserom či rovno útokom bossa a nepriateľov, ale dôležité je zbieranie DNA. K tomu sa ešte dostaneme.
Druhým hrateľným hrdinom je akási modrá želatína s jedným okom. Hrdina ako hrdina, prdí to, grgá to a deti to teda budú mať radi. Hranie za B.O.B.-a je aspoň zamerané viac na premýšľanie. Mozgové závity si síce enormne namáhať nebudete, no pre deti ide o zaujímavé spestrenie od inak arkádovej hrateľnosti. Keďže je B.O.B. na rozdiel od ostatných vo svojej podstate tekutý, po prechode mriežkami stečie na miesta, kam nemá. Preto musí čosi spapať, aby ho to čosi udržalo nad mrežou. Či už je to bedňa alebo postavička, to je jedno. Musí mať niečo „v bruchu“, aby sa neprepadol – doslova – pod zem. Okrem toho vďaka svojej lepkavosti dokáže prechádzať po stenách i po plafóne, kam sa nalepí. Klasická plošinovka založená skôr na nájdenie cesty vpred. Síce si B.O.B.-om aj zastrieľate podivné modré flusance, akcia je to biedna, dôraz je kladený na vyriešenie problému, ako sa dostať z bodu A do bodu B.
Tretím hrdinom je podivný kríženec ryby a nagelovaného futbalistu s vyššou mierou retardácie a prehnane vysokým egom. Nič proti futbalistom. Missing Link – ako sa toto stvorenie simulujúce chýbajúci článok medzi prechodom rýb na súš a človekom nazýva – dáva zbohom akejkoľvek akrobacii či premýšľaniu a vrhá sa do boja. Do boja a výhradne boja. Mláti okolo seba, rozdáva rany a okrem toho má možnosť ovládať napr. pulty navádzaných rakiet, takže môže všetko ničiť pomocou hrubej sily modernej techniky. Jeho pasáže sú čisto akčné, raz za čas si zaskáčete, ale to len preto, aby ste sa dostali na ďalšie miesto, kde budete bacať protivníkov po zadku. Žiadna krv, po bacnutí zablikajú a zmiznú.
Striedanie hlavných hrdinov je navrhnuté pomerne triezvo. Nikdy sa nestane, že by ste sa postavou mali trápiť dlhšie ako niekoľko, maximálne (s preháňaním) 10-15 minút. Rýchla zmena hrateľných postáv vás pri hraní jednoznačne udrží dlhšie, než by ste si predstavovali. Funguje to na výbornú, prostredie sa mení, podobne i hrateľnosť. Po dvoch hodinkách síce budete mať všetkého plné zuby, no vysvetlite to mladým hráčom, ktorí sa jednoduchých konceptov nebudú vedieť nabažiť. Sú to všetko nesmierne hrateľné pasáže a pri prvom prechádzaní sa budete baviť možno i viac ako pri veľkých, trojáčkových projektoch. Nie je to atmosférou, ktorá je infantilná až to zabolí, dôraz je kladený na zvládnutie jednoduchých princípov a neustálom a rýchlom postupe vpred. Nudiť vás Monsters vs Aliens teda tak skoro nezačne, stereotyp a monotónnosť sa však objaví.
Veľkým plusom je zbieranie DNA, ktoré slúži ako mena k otváraniu bonusov v špeciálnom DNA menu. Okrem odomykania artworkov a audio nahrávok sú najväčším lákadlom minihry vystrihnuté zo samotnej hry a pretvorené do jednoduchého, často časovo obmedzeného balíku jednoduchých aplikácií. Zabíjate, niekam uháňate, skáčete – všetko úplne primitívne, no zábavné úlohy. Systém odmien formou medailí motivuje dostatočne. Najlepšie je, že ide len o bonus a možno pri týchto minihrách strávite omnoho viac času ako pri samotnej hre. Ak si však chcete odomknúť nové, musíte sa prebojovať všetkými úrovňami v hre. To by nemal byť veľký problém, Monsters vs Aliens nie je žiadnym epickým príbehom a spadá do klasického priemeru herných animákov. Či to bude hodín päť alebo šesť je bezpredmetné, dôležitou súčasťou sú spomínané minihry, ktoré dokážu udržať na pomerne dlhú chvíľu.
O umelej inteligencii sa príliš hovoriť nedá, dobu hrania sme si už taktiež predstavili – a netvárte sa, že ste čakali niečo iné. Technické spracovanie naopak prekvapilo. Kladne. Nie je to síce ohúrenie ako v prípade Kung Fu Panda, kde bola grafická stránka nesmierne podarená, no grafické spracovanie Monsters vs Aliens je jednoznačne na detské plošinovky nadpriemerné. Meniace sa prostredie síce nehýri obrovským množstvom objektov či detailných textúr, no štylizácia okolia je dostatočne príťažlivá pre mladších hráčov a hlavne pestrá. Zvuky a hudba sú na tom o čosi horšie, ale nečakali sme žiadne zázraky. Výrazným, až odsúdenia hodným záporom je absencia akejkoľvek lokalizácie. Monsters vs Aliens tým pádom stráca práve u publika, pre ktoré je určené. Toto Cenega nezvládla. Ovládanie je prispôsobené pre konzolové verzie, čiže na PC to s pomocou klávesnice a myšky ide, no najlepším riešením je gamepad. Samotné ovládanie je však rozložené na príliš mnoho tlačidiel. Nám, skúseným hráčom to nevadí, mladší však môžu mať problémy s využívaním rôznych kombinácií a náročnosť pre najmenších môže nečakane narásť. Nie však do obludných, neprekonateľných rozmerov.
Monsters vs Aliens nie je žiadnym prekvapujúcim titulom, no rozhodne patrí k tomu lepšiemu, čo sa podľa animákov na hernom poli urodilo. Nie je to viditeľné mlátenie prázdnej slamy, no príbehové rozšírenie by hre neuškodilo. Ak teda chcete potešiť mladšieho hráča, je Monsters vs Aliens vhodnou voľbou, ktorá pobaví nielen najmenších, ale dokonca i vás. Musíme však krútiť hlavou nad nezmyselnou absenciou lokalizácie.
