Red Faction: Guerilla - robotníci s deštrukčnými chúťkami

Jednou z hier, ktorá by mala priniesť chradnúcemu THQ zašlú slávu, je jednoznačne akčná strieľačka Red Faction: Guerilla. Sedem rokov po vydaní druhého dielu, na ktorý si možno už ani nik nespomenie, sa vracia projekt s veľkými ambíciami. Nenaplnil ich aj kvôli technologickému obmedzeniu, no keďže doba pokročila a masívna a prepracovaná demolácia akéhokoľvek druhu môže byť simulovaná v reálnom čase, prichádza i čas na odboj na Marse.

Príbeh ani nie je príliš dôležitý, no vytvára príjemné pozadie, vďaka ktorému viete, za čo vlastne bojujete. Budúcnosť ľudstva nebude omnoho ružovejšia než dnes. Náš hlavný hrdina Alec Mason musí opustiť rodnú Zem a prijíma ťažkú prácu robotníka na Marse, kde ľudské práva z domovskej planéty zrejme neplatia. Odbory sa o slovo taktiež nehlásia, takže nasleduje revolučné povstanie robotníkov bojujúcich za svoje práva, pričom na čele bude stáť práve Alec. Otvorenosť prostredia v priebehu desiatok misií vás núti nezabíjať civilistov. Tí totiž dokážu priniesť hneď niekoľko bonusov do hrania a keďže ste na ich strane, snažíte sa zneškodniť skôr terorizujúce „bezpečnostné zložky“ a armádu.

Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

To však už dobre viete i zo staršieho predstavenia či neustáleho updatu noviniek. Dôležité je, ako sa to vlastne celé hrá. Jednoduchá odpoveď: perfektne. Konzolové demo ponúklo možnosť v časovom obmedzení 10 minút vyskúšať si ako deštrukciu budov, ovládanie vozidiel, streľbu, využívanie výbušnín. Všetko, čo budeme robiť v hre vo veľkom. Pripravte sa na klasickú akciu z pohľadu externej kamery, kde drží panák zbraň, strieľa po panákoch, ktorí vás atakujú a okrem toho plníte zadané úlohy. Znie to priemerne a nebyť spomínanej deštrukciu, už teraz by sme po Red Faction: Guerilla nepáchli. Najväčším lákadlom je grafický a fyzikálny engine Geo-Mode 2.0 zabezpečujúci zničenie všetkého. Úplne všetkého. Grafické spracovanie síce nikoho vyslovene nenadchne a jedna mapa, na ktorej sme mali možnosť sa pohybovať, bola umelo lineárna (obmedzená nepriechodnými stenami, prípadne nutnosťou zostať na vyhranenom území), síce vyzerala na pohľad príjemne, ale nijak vyzývalo. Hrateľnosť sa vám predstaví až pri samotnom ničení.

Na začiatku dostanete do rúk špeciálne ťažobné kladivo, ktorým sa môžete oháňať a pomerne poľahky likvidovať „menšie“ objekty ako solárne panely, bedničky, postupne ničíte betónové múriky a pokojne sa môžete zahnať aj po nepriateľovi. Netreba pripomínať, že ide o boj nie príliš vhodný, keďže nepriateľ disponuje strelnou zbraňou a vy k nemu musíte prísť a vystaviť svoje telo nebezpečenstvu, čo je pri mnohonásobnej presile problém. Zdravie sa síce automaticky dopĺňa v obdobiach kľudu, pri atakoch klesá pomerne rýchlo. Základnou úlohou bolo dostať sa do špeciálneho skladu a trochu si zašantiť s veľkým, chodiacim robotom, mechom nazvaným walker. Kto hral napríklad taký Fear 2, má dostatočnú predstavu o tom, aké bojové monštrum ho čaká. Lenže nie vždy je výhodné ísť rovno za nosom, v prípade Red Faction: Guerilla by to bola príliš rýchla smrť a navyše nie tak veľká zábava.

Pri budove uvidíte nádrže s výbušným obsahom. Veľmi dobre viete, čo to znamená. Stačí presne namieriť, párkrát stlačiť spúšť a kocháte sa výbuchom, prípadne pri prepracovanejších hrách i poškodenia budovy v tesnej blízkosti výbušného materiálu. V Red Faction: Guerilla sa zatrasie obraz, pozriete si krásny výbuch a blízko stojaca budova sa začne rúcať. Každá demolácia však môže a vo väčšine prípadov aj vyzerá inak. Budovy sú vytvorené z niekoľkých vrstiev, takže ak sa rozhodnete chytiť do rúk kladivo, najprv odlúpnete povrchovú vrstvu z plastu či oceľových plátov a až potom sa pustíte do železobetónovej konštrukcie. Samotná deštrukcie je samozrejme zjednodušená na niekoľkonásobný zásah. Istotne by nikoho nebavilo tisíckrát udrieť kladivom, aby ste vytvorili „nové okno“ do steny. Ľahkovážnejšie spracovanie výdrže materiálov výrazne pomáha hrateľnosti, ktorá sa tak stáva príťažlivou. Engine totiž počíta s jednoduchou statikou budov. My sme si zamilovali špeciálne míny, ktoré sa zachytávali na objektoch a naraz sme mohli odpáliť štyri. Je potom zrejmé, že vo veľkom sklade je výhodnejšie rozloženie mín na nosné steny a budova sa následne doslova zrútila ako domček z kariet. Skúšali sme mnoho možností a skutočne to vždy dopadlo inak, v závislosti na rozložení trhavín.

Deštrukcia sama o sebe je zábavná, no nevydržala by nám príliš dlho, respektíve by sa bez odmeňovania stalo ničenie monotónne. Z každého zničeného objektu vám do vrecka spadne špeciálny materiál slúžiaci na vylepšovanie parametrov postavy. Nie je to nič sofistikované a Red Faction: Guerilla sa nevzdiali z akčného zamerania na streľbu a výbuchy. Ide len a len o príjemné spestrenie. Následne si budete ničenie budov – prípadne čohokoľvek na mape – skutočne užívať. S prieskumným vozidlo síce zastavíte doslova pred dverami budovy s mierne poškodenou fasádou, no v obrnenom transportéri sa zahráte na architekta-amatéra. Jedna priečka hore dole, všakže. Len si treba dávať pozor na to, aby vám poškodená budova nespadla na hlavu. Aj to je možné, no zároveň aj zábavné, pretože odhaľujete silný engine, ktorý pohodlne predbieha konkurenčný Frostbite engine (Battlefield: Bad Company) a ukazuje mu ako sa to má robiť.

Je to zábava, verte nám. Red Faction: Guerilla by ako klasická 3rd person strieľačka neuspela, do príťažlivosti povedzme Gears of War jej chýba mnoho. Príbehom takisto neprekračuje hranice mierneho nadpriemeru, no získala si nás prepracovanou deštrukciou. Vsádza hlavne na ňu a vývojári z Volitionu venovali prepracovanému enginu maximum síl. Je to vidieť, a hoci je stávka na arkádové pudy, tentoraz to funguje báječne. Môžete to nazvať povrchnou zábavou, stupídnym mačkaním tlačidiel či infantilným rozbíjaním všetkého naokolo, no pokým si to neskúsite na vlastné prsty a nezažijete ten nádherný okamih prvého, vlastnoručného zlikvidovanie budovy, nepochopíte. Red Faction: Guerilla môže len a len prekvapiť – v pozitívnom zmysle slova. Vsádza na hrateľnosť, čo sa dnes už každý deň nevidí.