BRATISLAVA. Asi nikomu by nenapadlo jesť maliny a zapíjať ich rumom. Ale práve kombinácia takýchto chutí je podľa astronómov tou správnou, ak by ste chceli „ochutnať“ stred Mliečnej cesty. Samozrejme, prenesene, asi len ťažko by niekto ochutnával zhluky hviezdy či čiernu dieru – ani astronómovia z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka neoblizovali výsledky z ďalekohľadov.
Hľadanie života. A malín
Skôr naopak, pomocou tridsaťmetrového rádioteleskopu IRAM v Španielsku sa snažili prísť na zloženie medzihviezdneho plynu v jadre našej galaxie. Chceli nájsť najmä aminokyseliny a komplexné molekuly, teda znaky života.
Podľa denníka Guardian sa im to nepodarilo, v asi desať svetelných rokov veľkom oblaku Sagittarius B2 neďaleko centra galaxie však našli čosi iné – chemikálie, ktoré spôsobujú typickú chuť malín. Alebo karibského rumu. „Je to však len jedna z molekúl, ktoré v malinách nájdete,“ povedal Arnaud Belloche, astronóm z Planckovho inštitútu. On spolu s kolegami analyzovali asi 2000 signálov, ktoré zozbierali pomocou španielskeho ďalekohľadu.
Každá hviezda totiž vyžaruje nejaké žiarenie a oblaky plynov, ktoré hviezdu obklopujú, toto žiarenie jemne pozmenia. Práve na základe takýchto zmien vedia vedci určiť, z čoho sú oblaky vytvorené.
Pri skúmaní elektromagnetického žiarenia preto odborníci identifikovali asi 50 molekúl, medzi nimi i doteraz najväčšie molekuly, ktoré našli vo vzdialenom vesmíre. „Dve z týchto päťdesiatich sme doteraz ešte nenašli,“ dodal Belloche. Samozrejme, s výnimkou Zeme.
Život zatiaľ nie
Aj keď nemeckí vedci zatiaľ stavebné kamene života nenašli, tvrdia, že by sa tak mohlo stať už čoskoro. „Neprekvapilo by ma, keby sme nejakú aminokyselinu našli už v najbližších rokoch,“ povedal tiež Guardianu Belloche. Už predtým totiž našli molekuly, ktoré sú podobne komplikované. Hľadať mimozemský život sa tak pokúšame nielen v našej slnečnej sústave, ale aj na oveľa vzdialenejších miestach.
