Vzdušný uhlík z Ríše stredu

V absolútnych číslach je Čína najväčším producentom uhlíkových emisií, v prepočte na obyvateľa stále s veľkým náskokom vedú USA. Aká je však presne čínska uhlíková bilancia?

Škôlka novovysadených jedlí v Ji-li v autonómnej oblasti Sin-ťiang na severozápade Číny. Na obnove zalesňovania sa podieľa aj Slovensko.(Zdroj: JINGYUN FANG)

BRATISLAVA. Najvyššia produkcia emisií uhlíka je primát, ktorý neteší. Čína ho prebrala od USA koncom roku 2006, najmä pre rýchlu industrializáciu v posledných desaťročiach.

Znečistenie spôsobuje energetika založená prevažne na spaľovaní uhlia a nárast výroby cementu, ktorý sprevádza boom budovania infraštruktúry a domov. Do bilancie treba zarátať aj emisie, ktoré pohltí vegetácia a pôda.

Prvá analýza

Medzinárodný tím teraz prvý raz dôkladne spočítal bilanciu pre Čínu. Vyšlo mu, že v 80. a 90. rokoch uplynulého storočia čínska biosféra viazala priemerne 0,19 až 0,26 miliardy ton uhlíka ročne. Znamená to približne tretinu súhrnu čínskych uhlíkových emisií vyprodukovaných spaľovaním fosílnych palív.

V 80. a 90. rokoch uplynulého storočia čínska biosféra viazala priemerne 0,19 až 0,26 miliardy ton uhlíka ročne
– asi tretinu emisií.

Zhoduje sa to s globálnou bilanciou. Podľa Medzivládneho panelu o klimatickej zmene (IPCC) v 90. rokoch pozemská biosféra odstránila z ovzdušia 2,6 miliardy ton uhlíka, pričom globálne uhlíkové emisie vtedy dosiahli osem miliárd ton.

Situáciu komplikuje záver klimatológov a biológov, že s pokračujúcim globálnym otepľovaním klesne schopnosť biosféry pohlcovať vzdušný uhlík, a začne ho do ovzdušia pridávať.

Kľúčové je správne zohľadniť všetky faktory, ktoré sa podieľajú na výmene uhlíka medzi pôdou a ovzduším, aj medziregionálne presuny.

Spomenutý tím zhrnul údaje pre hlavné typy vegetácie a pôdy v Číne. Využil skôr zostavené čiastkové bilancie, ale aj nové merania a širšie prieskumy priamo v teréne a diaľkové sondy zo satelitov.

Rozhodujúce faktory

Ako rozhodujúce sa prejavili tri faktory. V Číne, najviac na juhu, pribudla vegetácia vďaka zvýšeným letným zrážkam a intenzívnym programom zalesňovania či obnovy lesov od 80. rokov. Menej sa kúri drevom, čím sa obnovujú kroviny.

Rozvojom poľnohospodárstva pribudol pôdny uhlík: pestuje sa viac plodín, pričom ich zvyšky sa spravidla vracajú do pôdy. Tri metódy viedli ku zhodnému záveru, že severovýchodná Čína uhlík do ovzdušia pridáva, južná ho z dvoch tretín „odsáva“. Lesy pokrývajú 14 percent čínskeho územia, kroviny 20 percent.

Čína v súhrne produkuje najviac uhlíkových emisií, v prepočte na obyvateľa to však vychádza asi štyriapolkrát menej ako USA. Od 90. rokov znížila na polovicu uhlíkovú náročnosť ekonomiky (množstvo emisií na jednotku HDP) a v tomto parametri sa už približuje k USA.

Problém – fosílne palivá

Problémom zostáva vysoká závislosť čínskej energetiky od spaľovania fosílnych palív, ktorá okolo roku 2001 zbrzdila pokles jej uhlíkovej náročnosti.

Čínske emisie podľa projekcií Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) dosiahnu v roku 2030 3,1 miliardy ton uhlíka ročne, z čoho by miestna biosféra mala pohltiť nanajvýš osem percent.

Údaje tímu pre záver minulého storočia už dnes neplatia, biosféra viaže nanajvýš 15 percent čínskych uhlíkových emisií. No vzhľadom na zmeny krajiny (zalesňovanie a zatrávňovanie naberá tempo, po záplavách z roku 1998 vláda zakázala ťažbu dreva v prírodných lesoch) a rozsiahly program rozvoja jadrovej energetiky, možno očakávať lepší reálny výsledok.

Výskum uverejnil v najnovšom čísle časopisu Nature Ši-long Piao z Pekinskej univerzity so šiestimi kolegami z Číny, Francúzska a Veľkej Británie. Komentoval ho Kevin Robert Gurney z Purdueovej univerzity vo West Lafayette (štát Indiana, USA).

Keď nečistoty pomáhajú

Príroda je zložitá. Potvrdilo sa, že rastliny účinnejšie pohlcujú hlavný skleníkový plyn oxid uhličitý
pri znečistenom ovzduší.

BRATISLAVA. Počas „globálneho zatemnenia“ v druhej polovici 20. storočia pribudlo na Zemi rozptýlené slnečné svetlo. Postaralo sa o to najmä znečisťovanie ovzdušia priemyselnými činnosťami.
Vegetácia však začala silnejšie viazať vzdušný uhlík. Paradoxne tak jav, ktorý životnému prostrediu škodí, prispel k javu, ktorý mu prospieva.

Fakt, že rozptýlené žiarenie pri fotosyntéze viaže uhlík intenzívnejšie ako priame, naznačili už skoršie výskumy. Žiarenie rozptyľovala oblačnosť, ktorá vznikala vplyvom aerosólov, produkovaných čoraz usilovnejšími ekonomickými činnosťami od 50. rokov, a tiež sopkami.

str.jpg

Snímka dokumentuje, že priame slnečné svetlo dopadá iba na časť listov. Sčasti to napráva rozptýlené žiarenie.

FOTO - SANDRA PATIŇO

Z novej štúdie vyplýva, že v rokoch 1960 až 1999 aerosóly zvýšili globálnu rastlinnú produktivitu až o štvrtinu a po zarátaní všetkých faktorov o 10 percent aj množstvo uloženého uhlíka.

Dnes je trendom znižovať množstvo aerosólov v ovzduší, najmä sírnych, a vegetácia bude vzdušný uhlík viazať menej účinne, čo podporí otepľovanie. Ak to nezachránia sopky.

V časopise Nature to napísala Lina Mercadová zo Strediska pre ekológiu a hydrológiu pri britskej Národnej rade pre výskum prírody a životného prostredia vo Wallingforde (Veľká Británia) so šiestimi kolegami z vlastnej krajiny a Švajčiarska.

urb

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 13 152
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 413
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 211
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 1 948
  5. Kam do tepla v januári? 1 705
  6. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 1 704
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 374
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 168
  9. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej! 919
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 896

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Čipový génius Rado Danilák: Viem, ako súperiť s Intelom

Počítačový výskumník a podnikateľ so slovenskými koreňmi vysvetľuje, ako sa môže presadiť malý hráč.

KOMENTÁRE

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

TECH

Historici sa mýlia, čiernu smrť roznieslo čosi iné

Nový výskum naznačuje, ako sa problém šíril.

Neprehliadnite tiež

Fyzikálna záhada. Neutrónové hviezdy svietia aj po zrážke

Dosvit po zrážke neutrónových hviezd je čoraz jasnejší, vyvracia očakávania.

V NASA prestali pracovať. Musk musel odložiť test rakety

Američanom sa nepodarilo schváliť rozpočet. Kennedyho vesmírne stredisko prestáva pracovať.

Obchod bez radov a pokladní. Otvorili prvý Amazon Go

Obchod využíva rovnaké technológie ako autonómne autá.

Spravili krok k včasnému odhaleniu rakoviny, krvný test má veľkú úspešnosť

Test dokázal určiť aj päť typov rakoviny, na ktoré doteraz neexistuje skríning.

Prečo hrá mozog džezového a klasického pianistu rovnakú skladbu inak

Mozgy džezových a klasických pianistov fungujú rozdielne. Dokonca aj vtedy, keď hrajú tú istú skladbu.