BRATISLAVA. Najvyššia produkcia emisií uhlíka je primát, ktorý neteší. Čína ho prebrala od USA koncom roku 2006, najmä pre rýchlu industrializáciu v posledných desaťročiach.
Znečistenie spôsobuje energetika založená prevažne na spaľovaní uhlia a nárast výroby cementu, ktorý sprevádza boom budovania infraštruktúry a domov. Do bilancie treba zarátať aj emisie, ktoré pohltí vegetácia a pôda.
Prvá analýza
Medzinárodný tím teraz prvý raz dôkladne spočítal bilanciu pre Čínu. Vyšlo mu, že v 80. a 90. rokoch uplynulého storočia čínska biosféra viazala priemerne 0,19 až 0,26 miliardy ton uhlíka ročne. Znamená to približne tretinu súhrnu čínskych uhlíkových emisií vyprodukovaných spaľovaním fosílnych palív.
V 80. a 90. rokoch uplynulého storočia čínska biosféra viazala priemerne 0,19 až 0,26 miliardy ton uhlíka ročne
– asi tretinu emisií.
Zhoduje sa to s globálnou bilanciou. Podľa Medzivládneho panelu o klimatickej zmene (IPCC) v 90. rokoch pozemská biosféra odstránila z ovzdušia 2,6 miliardy ton uhlíka, pričom globálne uhlíkové emisie vtedy dosiahli osem miliárd ton.
Situáciu komplikuje záver klimatológov a biológov, že s pokračujúcim globálnym otepľovaním klesne schopnosť biosféry pohlcovať vzdušný uhlík, a začne ho do ovzdušia pridávať.
Kľúčové je správne zohľadniť všetky faktory, ktoré sa podieľajú na výmene uhlíka medzi pôdou a ovzduším, aj medziregionálne presuny.
Spomenutý tím zhrnul údaje pre hlavné typy vegetácie a pôdy v Číne. Využil skôr zostavené čiastkové bilancie, ale aj nové merania a širšie prieskumy priamo v teréne a diaľkové sondy zo satelitov.
Rozhodujúce faktory
Ako rozhodujúce sa prejavili tri faktory. V Číne, najviac na juhu, pribudla vegetácia vďaka zvýšeným letným zrážkam a intenzívnym programom zalesňovania či obnovy lesov od 80. rokov. Menej sa kúri drevom, čím sa obnovujú kroviny.
Rozvojom poľnohospodárstva pribudol pôdny uhlík: pestuje sa viac plodín, pričom ich zvyšky sa spravidla vracajú do pôdy. Tri metódy viedli ku zhodnému záveru, že severovýchodná Čína uhlík do ovzdušia pridáva, južná ho z dvoch tretín „odsáva“. Lesy pokrývajú 14 percent čínskeho územia, kroviny 20 percent.
Čína v súhrne produkuje najviac uhlíkových emisií, v prepočte na obyvateľa to však vychádza asi štyriapolkrát menej ako USA. Od 90. rokov znížila na polovicu uhlíkovú náročnosť ekonomiky (množstvo emisií na jednotku HDP) a v tomto parametri sa už približuje k USA.
Problém – fosílne palivá
Problémom zostáva vysoká závislosť čínskej energetiky od spaľovania fosílnych palív, ktorá okolo roku 2001 zbrzdila pokles jej uhlíkovej náročnosti.
Čínske emisie podľa projekcií Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) dosiahnu v roku 2030 3,1 miliardy ton uhlíka ročne, z čoho by miestna biosféra mala pohltiť nanajvýš osem percent.
Údaje tímu pre záver minulého storočia už dnes neplatia, biosféra viaže nanajvýš 15 percent čínskych uhlíkových emisií. No vzhľadom na zmeny krajiny (zalesňovanie a zatrávňovanie naberá tempo, po záplavách z roku 1998 vláda zakázala ťažbu dreva v prírodných lesoch) a rozsiahly program rozvoja jadrovej energetiky, možno očakávať lepší reálny výsledok.
Výskum uverejnil v najnovšom čísle časopisu Nature Ši-long Piao z Pekinskej univerzity so šiestimi kolegami z Číny, Francúzska a Veľkej Británie. Komentoval ho Kevin Robert Gurney z Purdueovej univerzity vo West Lafayette (štát Indiana, USA).
Príroda je zložitá. Potvrdilo sa, že rastliny účinnejšie pohlcujú hlavný skleníkový plyn oxid uhličitý
pri znečistenom ovzduší.
BRATISLAVA. Počas „globálneho zatemnenia“ v druhej polovici 20. storočia pribudlo na Zemi rozptýlené slnečné svetlo. Postaralo sa o to najmä znečisťovanie ovzdušia priemyselnými činnosťami.
Vegetácia však začala silnejšie viazať vzdušný uhlík. Paradoxne tak jav, ktorý životnému prostrediu škodí, prispel k javu, ktorý mu prospieva.
Fakt, že rozptýlené žiarenie pri fotosyntéze viaže uhlík intenzívnejšie ako priame, naznačili už skoršie výskumy. Žiarenie rozptyľovala oblačnosť, ktorá vznikala vplyvom aerosólov, produkovaných čoraz usilovnejšími ekonomickými činnosťami od 50. rokov, a tiež sopkami.
Snímka dokumentuje, že priame slnečné svetlo dopadá iba na časť listov. Sčasti to napráva rozptýlené žiarenie.
FOTO - SANDRA PATIŇO
Z novej štúdie vyplýva, že v rokoch 1960 až 1999 aerosóly zvýšili globálnu rastlinnú produktivitu až o štvrtinu a po zarátaní všetkých faktorov o 10 percent aj množstvo uloženého uhlíka.
Dnes je trendom znižovať množstvo aerosólov v ovzduší, najmä sírnych, a vegetácia bude vzdušný uhlík viazať menej účinne, čo podporí otepľovanie. Ak to nezachránia sopky.
V časopise Nature to napísala Lina Mercadová zo Strediska pre ekológiu a hydrológiu pri britskej Národnej rade pre výskum prírody a životného prostredia vo Wallingforde (Veľká Británia) so šiestimi kolegami z vlastnej krajiny a Švajčiarska.
