SME
Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Život budeme hľadať aj na Cerese

Mars, Európa, Titan, Enceladus, Ganymedes. Päť lákavých telies v Slnečnej sústave patrí ku kandidátom na miesta, kde by mohol byť život. Teraz k nim francúzski odborníci pridali šieste – trpasličiu planétu Ceres.

Sonda Dawn, ktorá mieri k asteroidu Vesta a trpasličej planéte Ceres, pri februárovom prelete okolo zatieneného Marsu v predstave umelca.Sonda Dawn, ktorá mieri k asteroidu Vesta a trpasličej planéte Ceres, pri februárovom prelete okolo zatieneného Marsu v predstave umelca. (Zdroj: ILUSTRÁCIA – NASA/MCREL/DLR)

BRATISLAVA. Keby sme mali možnosť navštíviť trpasličiu planétu Ceres, na prvý pohľad by sa nám zrejme javila ako nudný kameň bez života: nevidno tam nič okrem niekoľkých kráterov.

No podľa francúzskych odborníkov by to bol klamlivý dojem. Pri podrobnejšom štúdiu geologických podmienok a najmä pri pohľade pod povrch možno nájsť aj na tomto kamennom telese mnohé faktory, ktoré teoreticky umožňujú život v takej forme, ako ho poznáme my; samozrejme, aj v tomto prípade by mohlo ísť najskôr iba o mikroorganizmy.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď ďalekohľady nestačia

A ako to vyzerá na Cerese s energiou? Napríklad v porovnaní s mesiacmi Jupitera Enceladuom alebo Saturnovým Titanom je na Cerese viac slnečného svitu.

Teraz vieme, že Ceres má minimálne dve podmienky nevyhnutné na existenciu života, teda rôzne organické zlúčeniny a vodu.

Joël Poncy, Thales Alenia Space

Okrem toho by prípadné mikroorganizmy mohli čerpať energiu z chemických procesov prebiehajúcich pri okysličovaní hornín, alebo aj z rádioaktívneho rozpadu vnútri planéty. O uhlíku, organických materiáloch a vode na Cerese vieme vďaka pozemským teleskopom a najmä Hubblovmu ďalekohľadu na orbite Zeme. Nič však nedokáže nahradiť priamy kontakt.

Francúzska iniciatíva

Joël Poncy a jeho kolegovia zo spoločnosti Thales Alenia Space v spolupráci s Olivierom Grassetom a Gabrielom Gobiem z Laboratória planetológie a geodynamiky univerzity v Nantes rozpracovali plán dosiahnuť Ceres s pomocou sondy nazvanej Ceres Polar Lander potom, ako sa k nej priblíži iná sonda Dawn (Svitanie); tá sa má po zástavke pri asteroide Vesta k Ceresu dostať v roku 2014.

Skryť Vypnúť reklamu

Príprava polárneho prieskumníka Ceresu nemusí desiť daňových poplatníkov ani v časoch krízy.

Francúzi pre Astrobiology Magazine povedali, že je vynikajúcou príležitosťou využiť už známe mesačné a marťanské technológie pristávacích modulov, robotizovaných vozidiel a prístrojov, pracujúcich v mrazivých podmienkach.

sonda.jpg

Sonda Dawn, ktorá používa moderný iónový pohon, v laboratóriu.

FOTO – NASA

Situácia na póloch Ceresu je podobná. Sú najlepším miestom na pristátie preto, že tu môže byť na povrchu materiál, ktorý vedcov zaujíma, vrátane ľadu. Vývoj nie príliš drahého pristávacieho polárneho modulu pre Ceres môže dobre poslúžiť ako skúška na neskoršie podobné misie.

Kozmická šanca

Poncy predpokladá, že Ceres Polar Lander sa môže pripravovať súčasne s misiami k Jupiteru (mesiac Európa) a Saturnu (mesiac Titan), kde už v januári 2005 pristála sonda Huygens, na výrobe ktorej sa spoločnosť Thales Alenia Space podieľala.

Skryť Vypnúť reklamu

Dodávala zariadenie aj pre družicu CoRoT (hľadá v kozme exoplanéty), Mars Express (šesť rokov sleduje červenú planétu) alebo novšej Venus Express. Poncy považuje nové ďaleké vesmírne cesty za šancu, ktorej využitie môže priniesť fantastické objavy. Ich uskutočnenie je vzdialené vyše 15 rokov, no keď ozaj prinesú niečo zaujímavé, vyvolá to dopyt po ďalších objaviteľských cestách po Slnečnej sústave.

„Chceme na to byť pripravení, motivuje nás to a možno to kombinovať s šancou nájsť niečo veľké aj na Cerese,“ povedal Poncy.

Trpaslík, ktorý je pre nás zaujímavý

Ceres je možno iba bezvýznamná kamenná guľa, akých lietajú vo vesmíre milióny. Možno je to však miesto, kde treba hľadať mimozemský život.

BRATISLAVA. Ceres, pomenovaný po rímskej bohyni úrody, objavil taliansky matematik Giuseppe Piazzi 1. januára 1801 ako najväčší asteroid v pásme medzi Marsom a Jupiterom.

Skryť Vypnúť reklamu

Čím Ceres zaujal

  • S priemerom okolo 940 kilometrov je dostatočne veľký, má plášť a jadro, podobne ako iné planéty.
  • V jeho vrchnej vrstve je uhlík, organické látky a päťnásobné množstvo vody než na Zemi.

Názov asteroid čiže planétka sa však začal používať až oveľa neskôr. Sám Piazzi považoval Ceres najskôr za kométu, potom za planétu veľkú ako Zem.

Kedysi bolo toto teleso s rozmermi 975 x 909 kilometrov najväčším asteroidom Slnečnej sústavy, dnes, po novej a doteraz diskutovanej klasifikácii IAU (Medzinárodnej astronomickej únie), je našou najmenšou trpasličou planétou.

Od ostatných asteroidov sa Ceres líši tým, že je dostatočne veľký, preto získal formu takmer ideálnej gule, na póloch sploštenej.

treti.jpg

Povrchovú kôru Ceresu (1) tvoria najmä zvetrané horniny, v plášti (2) je množstvo ľadu, jadro (3) má z kameňa.

Skryť Vypnúť reklamu

ILUSTRÁCIA – NASA

Má vnútornú štruktúru, ktorá nie je príliš odlišná od planét a ich satelitov. Nedokázal však gravitáciou „vyčistiť“ okolie svojej dráhy tak dôkladne, aby sa mohol stať regulárnou planétou, preto zostal iba „trpaslíkom“.

V strede Ceresu je kamenné jadro, ktoré obklopuje dostatočne hrubý plášť (60 – 120 kilometrov), tvorený najmä vodným ľadom. Podľa odhadov je v ňom asi päťkrát viac vody než na Zemi.

Povrchová vrstva obsahuje okrem regolitu (zvetraná hornina, hojne sa vyskytujúca aj na Mesiaci) značné množstvo uhlíka (základný anorganický prvok života) a zrejme aj organických látok. Mohli sa tam dostať pri pádoch meteoritov, lebo Ceres je posiaty krátermi.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽaNO) a prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška.

Haščák z Penty ide do väzby, rozhodol súd

Haščákovi hrozí až 20 rokov.

Policajná eskorta priváža Jaroslava Haščáka na Špecializovaný trestný súd.
Premiér Igor Matovič a minister školstva Branislav Gröhling.
Stĺpček Petra Schutza

Experiment avantgardný ako celoplošné testovanie

Ďalší pochod Slovenska po neprebádaných tretích (štvrtých) cestách boja s covidom.

Peter Schutz