BRATISLAVA. Keby sme mali možnosť navštíviť trpasličiu planétu Ceres, na prvý pohľad by sa nám zrejme javila ako nudný kameň bez života: nevidno tam nič okrem niekoľkých kráterov.
No podľa francúzskych odborníkov by to bol klamlivý dojem. Pri podrobnejšom štúdiu geologických podmienok a najmä pri pohľade pod povrch možno nájsť aj na tomto kamennom telese mnohé faktory, ktoré teoreticky umožňujú život v takej forme, ako ho poznáme my; samozrejme, aj v tomto prípade by mohlo ísť najskôr iba o mikroorganizmy.
Keď ďalekohľady nestačia
A ako to vyzerá na Cerese s energiou? Napríklad v porovnaní s mesiacmi Jupitera Enceladuom alebo Saturnovým Titanom je na Cerese viac slnečného svitu.
Teraz vieme, že Ceres má minimálne dve podmienky nevyhnutné na existenciu života, teda rôzne organické zlúčeniny a vodu.
Joël Poncy, Thales Alenia Space
Okrem toho by prípadné mikroorganizmy mohli čerpať energiu z chemických procesov prebiehajúcich pri okysličovaní hornín, alebo aj z rádioaktívneho rozpadu vnútri planéty. O uhlíku, organických materiáloch a vode na Cerese vieme vďaka pozemským teleskopom a najmä Hubblovmu ďalekohľadu na orbite Zeme. Nič však nedokáže nahradiť priamy kontakt.
Francúzska iniciatíva
Joël Poncy a jeho kolegovia zo spoločnosti Thales Alenia Space v spolupráci s Olivierom Grassetom a Gabrielom Gobiem z Laboratória planetológie a geodynamiky univerzity v Nantes rozpracovali plán dosiahnuť Ceres s pomocou sondy nazvanej Ceres Polar Lander potom, ako sa k nej priblíži iná sonda Dawn (Svitanie); tá sa má po zástavke pri asteroide Vesta k Ceresu dostať v roku 2014.
Príprava polárneho prieskumníka Ceresu nemusí desiť daňových poplatníkov ani v časoch krízy.
Francúzi pre Astrobiology Magazine povedali, že je vynikajúcou príležitosťou využiť už známe mesačné a marťanské technológie pristávacích modulov, robotizovaných vozidiel a prístrojov, pracujúcich v mrazivých podmienkach.
Sonda Dawn, ktorá používa moderný iónový pohon, v laboratóriu.
FOTO – NASA
Situácia na póloch Ceresu je podobná. Sú najlepším miestom na pristátie preto, že tu môže byť na povrchu materiál, ktorý vedcov zaujíma, vrátane ľadu. Vývoj nie príliš drahého pristávacieho polárneho modulu pre Ceres môže dobre poslúžiť ako skúška na neskoršie podobné misie.
Kozmická šanca
Poncy predpokladá, že Ceres Polar Lander sa môže pripravovať súčasne s misiami k Jupiteru (mesiac Európa) a Saturnu (mesiac Titan), kde už v januári 2005 pristála sonda Huygens, na výrobe ktorej sa spoločnosť Thales Alenia Space podieľala.
Dodávala zariadenie aj pre družicu CoRoT (hľadá v kozme exoplanéty), Mars Express (šesť rokov sleduje červenú planétu) alebo novšej Venus Express. Poncy považuje nové ďaleké vesmírne cesty za šancu, ktorej využitie môže priniesť fantastické objavy. Ich uskutočnenie je vzdialené vyše 15 rokov, no keď ozaj prinesú niečo zaujímavé, vyvolá to dopyt po ďalších objaviteľských cestách po Slnečnej sústave.
„Chceme na to byť pripravení, motivuje nás to a možno to kombinovať s šancou nájsť niečo veľké aj na Cerese,“ povedal Poncy.
Trpaslík, ktorý je pre nás zaujímavý
Ceres je možno iba bezvýznamná kamenná guľa, akých lietajú vo vesmíre milióny. Možno je to však miesto, kde treba hľadať mimozemský život.
BRATISLAVA. Ceres, pomenovaný po rímskej bohyni úrody, objavil taliansky matematik Giuseppe Piazzi 1. januára 1801 ako najväčší asteroid v pásme medzi Marsom a Jupiterom.
Čím Ceres zaujal
- S priemerom okolo 940 kilometrov je dostatočne veľký, má plášť a jadro, podobne ako iné planéty.
- V jeho vrchnej vrstve je uhlík, organické látky a päťnásobné množstvo vody než na Zemi.
Názov asteroid čiže planétka sa však začal používať až oveľa neskôr. Sám Piazzi považoval Ceres najskôr za kométu, potom za planétu veľkú ako Zem.
Kedysi bolo toto teleso s rozmermi 975 x 909 kilometrov najväčším asteroidom Slnečnej sústavy, dnes, po novej a doteraz diskutovanej klasifikácii IAU (Medzinárodnej astronomickej únie), je našou najmenšou trpasličou planétou.
Od ostatných asteroidov sa Ceres líši tým, že je dostatočne veľký, preto získal formu takmer ideálnej gule, na póloch sploštenej.
Povrchovú kôru Ceresu (1) tvoria najmä zvetrané horniny, v plášti (2) je množstvo ľadu, jadro (3) má z kameňa.
ILUSTRÁCIA – NASA
Má vnútornú štruktúru, ktorá nie je príliš odlišná od planét a ich satelitov. Nedokázal však gravitáciou „vyčistiť“ okolie svojej dráhy tak dôkladne, aby sa mohol stať regulárnou planétou, preto zostal iba „trpaslíkom“.
V strede Ceresu je kamenné jadro, ktoré obklopuje dostatočne hrubý plášť (60 – 120 kilometrov), tvorený najmä vodným ľadom. Podľa odhadov je v ňom asi päťkrát viac vody než na Zemi.
Povrchová vrstva obsahuje okrem regolitu (zvetraná hornina, hojne sa vyskytujúca aj na Mesiaci) značné množstvo uhlíka (základný anorganický prvok života) a zrejme aj organických látok. Mohli sa tam dostať pri pádoch meteoritov, lebo Ceres je posiaty krátermi.
ač
