Vedci objavili v sústave blízkej hviezdy s už predtým zistenou prítomnosťou obežníc najmenej hmotnú dosiaľ známu mimoslnečnú planétu. Jej hmotnosť dosahuje necelý dvojnásobok hmotnosti Zeme. Navyše upresnená dráha posúva jednu zo skôr odhalených planét do tzv. zóny obývateľnosti, takže by na nej mohla byť kvapalná voda.
Oznámil to historicky azda najúspešnejší „lovec" mimoslnečných planét (exoplanét) Michel Mayor zo Ženevskej univerzity vo Švajčiarsku počas konferencie JENAM (Joint European and National Astronomy Meeting, Spoločné európske a národné astronomické stretnutie), ktorá sa v rámci Európskeho týždňa astronómie a kozmickej vedy práve koná na Hertfordshirskej univerzite v Hatfielde vo Veľkej Británii.
Aj „náš" objav, ale zatiaľ (?) predsa len bez nás
Článok, ktorý o tom napísal s dvanástimi kolegami z vlastnej krajiny, Francúzska a Portugalska, vyjde v spoločnom európskom astronomickom časopise Astronomy and Astrophysics. „Európsku identitu" tohto objavu dokresľuje fakt, že bol uskutočnený pomocou ďalekohľadu a detektoru na Európskom južnom observatóriu (ESO) v Čile.
ESO je vrcholná medzivládna organizácia pre astronomický výskum v Európe. V tejto chvíli združuje štrnásť krajín: Belgicko, Česko, Dánsko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a Veľkú Britániu. Má tri špičkové pozorovacie stanice v Čile - La Silla, Paranal, kde je kvarteto 8,2-metrových ďalekohľadov, a Chajnantor. Členstvo Slovenska je hudbou budúcnosti, hoci je to prakticky jediné reálne východisko z čoraz výraznejšieho zaostávania v tejto oblasti. Situáciu trochu zlepšuje to, že naša krajina už vedie rokovania o pristúpení k Európskej kozmickej agentúre (ESA, European Space Agency), náprotivku NASA.
Nový objav priniesol konkrétne ďalekohľad s priemerom hlavného zrkadlového objektívu 3,6 metra v La Silla, ku ktorému bol pripojený detektor HARPS (High Accuracy Radial velocity Planet Searcher, Vysokopresný hľadač planét na základe zmien radiálnych rýchlostí). Je to spektrograf čiže prístroj na rozkladanie svetla, čo umožňuje skúmať fyzikálne, chemické a pohybové vlastnosti zdroja. Na konte má najvyšší počet objavov exoplanét.
Pozorovacia stanica ESO v La Silla za súmraku. ESO na nej aktuálne prevádzkuje tri ďalekohľady - dva s priemerom objektívu 3,6 metra, ktorých budovy sa nachádzajú vľavo na kopci (NTT v „kocke", prístroj, o ktorý ide v tomto článku, v bežnej kupole) a jeden s priemerom objektívu 2,2 metra (striebristá kupola vľavo od stredu pod kopcom).
Foto: ESO
Budova 3,6-metrového ďalekohľadu na ESO v La Silla. Tento ďalekohľad bol uvedený do prevádzky v roku 1977 a úplne zmodernizovaný v roku 1999.
Foto: ESO
Ďalekohľad s priemerom objektívu 3,6 metra v La Silla, ku ktorému je pripojený HARPS.
Foto: ESO
Spektrograf HARPS - najpresnejší prístroj svojej kategórie na svete. Svetlo sústredené objektívom 3,6-metrovým ďalekohľadu doň prichádza optickým vláknom. V plnej činnosti je od roku 2003. Projektu šéfuje Michel Mayor s kolegom Didierom Quelozom.
Foto: ESO
Za svätým grálom exoplanét
Novoobjavená planéta dostala meno Gliese 581 e. Vychádza to z úzusu, že exoplanéty sa označujú názvom hviezdy a malými písmenami od „b". Čiže najnovší prírastok je štvrtá objavená exoplanéta, obiehajúca hviezdu Gliese 581. Tá leží v súhvezdí Váh 20,5 svetelného roka (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov) od nás.
Gliese 581 e obieha materskú hviezdu raz za 3,15 dňa. Jej hmotnosť dosahuje iba 1,9 hmotnosti Zeme, čo z nej robí najmenej hmotnú známu exoplanétu. S vysokou mierou pravdepodobnosti sa skladá väčšinou z hornín. Svoju hviezdu však obieha tak blízko, že sa nenachádza v obývateľnej zóne - rozpätí vzdialeností od materskej hviezdy, kde teplota nie je ani príliš vysoká, ani príliš nízka na to, aby to znemožňovalo existenciu kvapalných oceánov.
„Svätým grálom súčasného výskumu exoplanét je odhalenie horninovej planéty podobnej Zemi v obývateľnej zóne," povedal Michel Mayor. Tomu Gliese 581 e nevyhovuje. Iným výsledkom dnes už štvorročných pozorovaní sústavy Gliese 581 pomocou HARPS je ale upresnenie obežných parametrov planéty d, objavenej v roku 2007, ktoré ju posúva do obývateľnej zóny.
Obývateľné zóny okolo Slnka (hore) a Gliese 581 (v strede). Poloha zóny vyznačenej svetlomodrou farbou závisi od parametrov každej hviezdy. Tmavšia modrá farba zodpovedá možnému rozšíreniu zóny, ktoré vyplýva z aktuálnych nepresností určenia týchto parametrov. Na zvislej osi je hmotnosť hviezdy v jednotkách hmotnosti Slnka, na vodorovnej vzdialenosť od hviezdy v AU (1 AU čiže astronomická jednotka = vzdialenosť Slnko Zem, teda približne 149,5 miliónov kilometrov), nie v mierke, ale v logaritmickej škále. Zo slnečnej sústavy sú vyznačené planéty Merkúr až Jupiter, zo sústavy Gliese 581 planéty e až d.
Ilustrácia: ESO/Franck Selsis, Université Bordeaux
Prvý „vodný svet"?
Planéta Gliese 581 d obieha materskú hviezdu raz za 66,8 dňa, čo už je prijateľná dĺžka lokálneho roka. (Hviezda Gliese 581 je červený trpaslík, menšia a chladnejšia ako Slnko, stará aspoň dve miliardy rokov.) Na druhej strane ale nespĺňa kritérium podobnosti Zemi - má totiž sedemnásobne vyššiu hmotnosť. Planéta b šestnásťnásobne a planéta c päťnásobne. Planéta e obieha materskú hviezdu najbližšie, planéta d najďalej zo štvorice.
„Gliese 581 d je pravdepodobne príliš hmotná na to, aby sa skladala iba z horninového materiálu, môžeme ale, pri istej dávke špekulatívnosti, povedať, že je to ľadová planéta, ktorá migrovala bližšie ku svojej hviezde. Dokonca ju azda pokrýva rozsiahly a hlboký oceán - je to prvý vážny kandidát na vodný svet," povedal takisto ženevský člen člen tímu Stéphane Udry.
Dobrý lov pri červených trpaslíkoch!
Červení trpaslíci ako Gliese 581 neponúkajú presnú analógiu Slnka, ale sú menej žiariví, takže svetlo odrážané planétou je nápadnejšie. Obývateľné zóny ležia bližšie k nim, takže exoplanéta sa dá ľahšie odhaliť dnes väčšinovo používanou nepriamou spektroskopickou metódou (v spektre sa hľadá gravitačný účinok planéty na pohyb hviezdy). Oboje z nich robí vhodné „loviská" na hľadanie spomenutého svätého grálu výskumu exoplanét.
Už objav Gliese 581 e fascinuje. „Je úžasné, ako ďaleko sme sa dostali od objavu prvej exoplanéty pri normálnej hviezde v roku 1995 - tej, ktorá obieha hviezdu 51 Pegasa," povedal Michel Mayor. „Hmotnosť Gliese 581 e je osemdesiatkrát menšia ako hmotnosť 51 Pegasa b. Je to obrovský pokrok dosiahnutý iba za štrnásť rokov."
Hlavné zdroje: Komuniké European Southern Observatory z 21. apríla 2009; Rukopis článku Michela Mayora et al. pre Astronomy and Astrophysics z 20. apríla 2009.