Grafická karta, SVGA
Je to kus zelenej plastikovej kartičky s našróbovanými obvodmi a všelijakými miniatúrnymi súčiastkami. Takisto bez nej nemôže bežný počítač existovať - zobrazuje totiž všetky chybové hlásenia a správy o páde systému, v iných prípadoch prenáša všetky príkazy procesora do grafického módu na monitore a tak môžeme vidieť, ako sa po stlačení klávesy ba obrazovke objaví písmenko a pod. Ako sme už boli spomínali v predchádzajúcich položkách, s grafickou kartou je to ako s inými počítačovými súčiastkami. Čím lepší a výkonnejší model, tým viac ničí zdravie. V prípade grafickej karty dosiahnete s výkonnými typmi väčšie rozlíšenie, v praxi ním v snahe dostať na monitor čo najviac obsahu miniaturizujete ikonky a kazíte si oči. Grafická karta má i praktický význam pre domáceho užívateľa počítača - umožňuje hrať čoraz lepšie hry a tým prispieva k celkovej spokojnosti obyvateľstva. Zaujímavý je fakt, že si to ešte nevšimli politici a nezásobili každú našu domácnosť výkonnou grafickou kartou…
Hardisk
Mýtická súčasť počítača sa nazýva hardisk. Hardisk je alfa a omega všetkej práce s počítačom, pretože slúži na úschovu dát. Na hardisku je nahraný operačný systém, pomocou ktorého počítač ovládate, na tom istom hardisku sú aj všetky súbory, ktoré si naň zaarchivujete. Na hardisk, inak označovaný aj skratkou HDD, sa archivuje zapisovaním. Údaje sa zapisujú zadaním príkazu Ulož alebo Save, ktorý obsahuje 90% všetkých programov (zostávajúcich 10% tvorí shareware, ktorý výsledky práce nedovoľuje ukladať). Inak, hardisk je zaliaty v kovovej krabičke, trčí z neho množstvo drôtov, ktoré však nevidíte, pretože je schovaný v útrobách počítača. Jeho prítomnosť v počítači spoznáte ľahko - po zapnutí je najviac hrkotajúcou súčasťou počítača. Veľkosť HDD sa dnes zvykne vyjadrovať v gigabajtoch, prvé hardisky mali ledva 10 megabajtov. Murphyho zákony hovoria, že čím väčší hardisk v počítači máte, tým viac dát potrebujete archivovať a nakoniec vám jeho kapacita nikdy nestačí.
Chybové hlásenia
Chybové hlásenia predstavujú nádherný spôsob komunikácie techniky s človekom. Predstavte si situáciu, pri ktorej zapnete počítač, urobíte si svoju prácu, vypnete ho a neprečítate si pritom ani jedno chybové hlásenie! Utópia každodenného života poteší nejedno srdce užívateľa počítača. V reálnom živote to je naopak. Snáď najkrajšie chybové hlásenia obsahuje operačný systém počítačov Macintosh (Složka nejde vsunout sama do sebe a pod.), perly sa však pri troche snahy nájdu aj v rozšírenejších Windows 95. Môžete sa hnevať na chybu v systéme, keď sa vám na obrazovke objaví napríklad takýto text "Microsoft Internet Explorer: Internetovský server http://www.sme.sk se nedá otevřít. Operace dokončena úspěšně." alebo "Chyba modulu plugin: Modul plugin nebyl nalezen, ale přesto v něm došlo k chybě."? To prosto nejde. Prísť na princíp fungovania počítača nie je pre laika jednoduché. A odborníci sa zasa tvária, že princíp funkcie počítača bez výhrad ovládajú. Kto vie? Možno sa to aj im vymklo z ruky a počítače dnes žijú vlastným životom a chybovými hláškami sa snažia o nadviazanie virtuálneho kontaktu. Ak by ste prišli na to, ako počítače v skutočnosti fungujú, dajte nám vedieť. Informácie samozrejme posunieme ďalej, aby sme tímy odborníkov, ktorí pripravujú nové operačné systémy, posunuli z bezradného skúmania počítačov ďalej…
Joystick
Joystick je ďalšie zariadenie, ktoré slúži na zábavné a iné účely. Jeho prvoradou úlohou je odpútať vaše dieťa od školských povinností a zjednodušiť mu ovládanie ktorejkoľvek hry, ktorej hranie nie je kratšie ako 5 hodín. Takisto je koncipovaný tak, aby sa hneď pri prvej hre poškodil a vy ste museli investovať do ďalšieho výrobku. Tvar joysticku už dávno nepredstavuje mustru páky s tlačidlom na konci, dnes sa ergonómovia dokážu vyšantiť skutočne pri každom modeli. V skutočnosti joystick nahrádza pri hre na klávesnici všetky smerové šipkové klávesy, cvičí ohybnosť vášho zápästia a citlivosť ovládania pri hraní. Jedinci s tvrdšou rukou doplácajú na svoju nejemnocitnosť už spomínaným častým navštevovaním obchodov s hrami a počítačovými doplnkami a utrácaním svojich peňazí za nové, nezlámané kusy výrobkov. Niektorí dokonca dospeli do takého štádia, že majú doma zriadené múzeum odlomených ovládacích častí a hrdia sa ich počtom. O úplne inej činnosti v súvislosti s joystickom hovoria perverzné nepotvrdené správy o istom type žien, ktoré po odchode od počítača zanechajú na joysticku stopy od rúžu…
Kisňa
Kisňa je vec, ktorá pri pohľade na počítač udrie do očí ako prvá. Je to vlastne ochranná kovová skrinka, v ktorej sú uložené všetky "vnútornosti". Kisne delíme na tie, ktoré pri inštalovaní rôznych doplnkových kariet dorežú ruky len trocha a na tie, ktoré ruky dorežú úplne. Inak sa delia na minitower, desktop a big tower. Tieto záhadné cudzojazyčné slová neznamenajú nič iné, ako že minitower je kisňa postavená na výšku (zväčša vedľa pracovného stola), desktop je kisňa postavená na šírku (zväčša pod monitorom, zaberá taký priestor na pracovnom stole, že neostáva miesto na "ručné" písanie dokumentov). Big tower je kisňa, ktorú radi používajú megalomani. Je to kisňa obrovských rozmerov, kam sa zvykne schovať zariadenie servera (server je ústredný počítač, viď heslo SERVER). Big tower spadá pod Murphyho zákony - čím je väčší, tým menej zariadení je v serveri nainštalovaných a tým viac nevyužitého priestoru v kisni ostáva. Laici delia kisne na tie, ktoré majú display a na tie, ktoré display nemajú. (vážená jazyková korektorka, prosím rešpektujte slovo display, displej si vo svojom článku neprosím mať. Autor vrúcne ďakuje) I tu je možno aplikovať Murphyho zákony v praxi - čím vyššie číslo sa objaví na displayi, tým menší výkon počítač poskytuje. Dôvod je jednoduchý - majiteľ počítača sa chce blysnúť pred okolím a na display si nechá naprogramovať obľúbené číslo od 300 vyššie... Laik sa pri nákupe počítača neriadi len displayom, obchodník vždy uspeje s kisňou, na ktorej bliká čo najväčší počet kontroliek. V tomto prípade ale hrozí nebezpečenstvo, že pri nočnej práci pri počítači pracujúceho rozptýli farebná hudba...
Klávesnica (keyboard)
Jedným z najpodstatnejších vstupných zariadení je klávesnica. V počítačových začiatkoch sa jej hovorilo i u nás keyboard, jazykovedci ju však veľmi rýchlo premenovali. Klávesnica sa nazýva klávesnicou preto, lebo obsahuje množstvo kláves, väčšinou 102. Zmyslom klávesnice je umožniť užívateľovi komunikovať s počítačom prostredníctvom inej technológie, ako pchania dierovanej pásky do stroja. Okrem toho si niektorí vedci uvedomili, že písacie stroje sa dajú poľahky schovať do počítača a klávesnicu upravili podľa vzoru ťažkotonážneho vybavenia každej kancelárie. V dnešnom modernom veku delíme klávesnice na "tú normálnu" a na "tú ergonomickú". Rozdiel medzi normálnou a ergonomickou klávesnicou spočíva v tom, že na ergonomickej si všetci, čo nevedia písať desiatimi prstami, vykrútia ruky podstatne viac, ako na "tej normálnej". Klávesnica je vhodným prostriedkom na písanie pamfletov na politikov, udaní a anonymov. Tiež celkom dobre poslúži na hranie hier, treba však počítať s vyššou frekvenciou jej výmien po tom, ako notorických hráčov prichytíme pri šialenom udieraní do kláves. Klávesnicu možno použiť aj ako zariadenie na kontrolu vyťaženosti pracovníkov vo firme - čím špinavšia klávesnica na stole leží, tým jasnejší signál poskytuje o frekvencii jej používania...
LCD
LCD je skratka z anglického výrazu Liquid Crystal Display. Po slovensky si ho môžete vyložiť jednoducho - je to obyčajný display z tekutých kryštálov :-). Neodborne to je každý display na hodinkách a obrazovka v malých počítačoch do ruky, či obrazovečka vo videokamere a podobne. LCD display sa vyznačuje malým kontrastom a neostrým zobrazením znakov, väčšinou nedosahujú ani vysoké rozlíšenie obrazu. LCD displaye sa doteraz vyrábali ako monochromatické - teda dvojfarebné, ako posledný módny výkrik mobilných telefónov sú na trhu aj farebné displaye, ktoré dokážu rozlíšiť viac ako 4 farby. Najväčšou nevýhodou LCD displayov je ich krehkosť - pri mechanickom poškodení sa spravidla nedajú opraviť a treba ich vymeniť za nový, veľmi často predražený kus.
Autor: m@p
