Vojenský simulátor ArmA II sme vám nedávno predstavili v preview. Tentoraz sme mali možnosť si zahrať betaverziu a niekoľko hodín strávených v kaki uniforme nás presvedčilo o tom, že ďalšia hra od českých vývojárov z Bohemia Interactive to má rozbehnuté vynikajúco.
Ak chcete fakty, bude lepšie prečítať si spomínané preview. Z rýchlika si však Armu II predstaviť môžeme. Vojenský simulátor Operation Flashpoint bol odrazovým mostíkom pre nadaných vývojárov z Čiech a právom ohodnotený ako najlepší český titul. Málokto sa totiž rozhodne riskovať s vývojom hardcore projektu určeného pre vyhranené, militantné publikum. Po nezhodách s vydavateľom Codemasters sa v Bohemia Interactive rozhodli narýchlo zbúchať vlastný vojenský simulátor ArmA: Armed Assault. A aj to tak dopadlo. Kvalita po mnohých patchoch síce postupne rástla, no prvé verzie – dupľom tie recenzentské – boli doslova zamorené chybami. Fanúšikovia spoločne s tvorcami však dokázali už mnohokrát divy a z pôvodnej Army sa stal plnohodnotný vojenský simulátor. Pokračovanie má ukázať konkurenčnému Operation Flashpoint 2, že skutočným kráľom môže byť len projekt od našich západných susedov.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Betaverzia obsahovala okrem tutoriálu i dvojicu máp a krátku ochutávku z kampane. Stačilo nám i to a verte, že na takomto malom kúsku sa dalo vyhrať dosýta. Vojenskú simuláciu nespomíname len tak náhodu. ArmA II je podobne ako predchodca hardcore titulom, simulátorom. Po nastavení najjednoduchšej obtiažnosti sa síce hra zmení na akčnejšiu strieľačku, ale veľmi skoro prídete na to, že tomu niečo chýba a hra sa tvári príliš vojensky. S každou zvyšujúcou obtiažnosťou však začne (ne)príjemne prituhovať. Osvojíte si základné pravidlá boja: postupovať v skupine a v prípade odpojenia sa od nej v závislosti na vedľajšej úlohe mať vždy zadok v teple a suchu – čiže aby vám naň nevidel protivník. Nám sa hodilo napríklad grafické znázornenie nami, prípadne parťákmi zameraného nepriateľa. V prestrelkách sa však neoplatí spoliehať na hrdinské činy. Jedna, dve strely a už sa zvíjate v smrteľných kŕčoch na zemi. Možnosť privolania medika tu je, no naše prípady sa končili v spoločnom objatí s medikom.
Povedzme však, že ste pripravení na to náročnosť, realizmus a kruté trestanie každej, i sebemenšej chyby. Ak si chcete Armu II vychutnať, budete potrebovať delo. Skutočne silný stroj. Na stredné detaily síce Core 2 Duo 3 GHz, 4 GB RAM s mierne dýchavičným Radeonom 4830 stačil na priemerný framerate, po zapnutí tieňov, všetkých detailov na maximálne možnú mieru v rozlíšení 1680 * 1050 však už kurzor výrazne lagoval. Zásadná chyba pre hrateľnosť, pretože presnosť je nesmierne dôležitá. Jediný chybný výstrel, ktorý na vás upozorní, sa môže javiť ako smrteľný. Obrázky sú robené samozrejme pri maximálnych detailoch, hrať sa to pri nich dalo, no v priemere 20 fps skutočne na podobnú hru nestačí. Pri slabšej úrovni nastavených detailov a nižšom rozlíšení zas hra stratila pomerne veľkú časť zo svojho čara. I tak ide o nádhernú hru, pričom výrazným plusom je sloboda – obrovská voľnosť a na to už nejaký výkon potrebný je.
Pri kampani, v ktorej máte striktne zadané úlohy, sa často stane, že dostanete na výber medzi viacerými možnosťami. Pomôžete civilistovi a odveziete ho do bezpečia, neminie vás odmena v podobe odhalenia masového hrobu, ktorý zas zapôsobí ako dôkaz o nekalých praktikách v Černarusi. Fiktívna krajina s rozlohou 225 km2 je gigantická, jej predlohou je české krajina a rozmanitosť patrí medzi obrovské klady. Roztrúsené osady a ohromné exteriéry ponúkajú more možností ako si s danou situáciou poradiť. Pri naklonení si civilistov na svoju stranu vám môžu pomôcť. To sme si pri hraní príliš neužili, keďže ich bľabotanie je neskutočne zabugované, reč preskakuje z anglického do českého jazyka a podobne, nešlo o hrateľnú položku. Všeobecne je dabing mierne amatérsky. Hlásenia z vysielačky pri viacnásobnom potvrdzovaní pozície znejú ako pokazené rádio, intonácia hlasov sa nemení. Jednoducho to znie príliš sucho.
Účinnosť zbraní je obmedzená nielen vašou presnosťou, ale aj rozptylom a vašim postojom. Dostatok skutočných kúskov armády je chvályhodným počinom, navyše sa vývojári – už tradične – odvolávajú na autentickosť. Veríme im. Pri hraní ktorejkoľvek strieľačky a Army II cítite rozdiel jednotlivých zbraní. Boj v Arme II je totiž založený nie tak na vašom postrehu (aj keď sa hodí i ten), ale hlavne na obozretnom postupe, mapovaní situácie a počúvaní. Keďže sa budete pohybovať výhradne vo vonkajších priestoroch (do domov sa nám vstúpiť nepodarilo), budete musieť očakávať útok i zo zálohy. Dôležité však bude počúvať. Našľapovanie po rôznych povrchoch znie vždy inak a pri najvyšších obtiažnostiach je veľmi pravdepodobné, že zakrádajúceho sa nepriateľa budete skôr počuť ako vidieť. Gigantický arzenál rozširujú nielen vojenské vozidlá, helikoptéry, ale i civilné dopravné prostriedky. Je tu toho ohromné množstvo a verte nám, že i obyčajný let helikoptérou s bodu A do bodu B bude pre začiatočníka peklom.
Na celej hrateľnosti Army II (a podobne i Army I a Operation Flashpoint) je úžasná jedna vec. Keď sa vám po niekoľkých pokusoch podarí konečne splniť úlohu, viete, že ste to dosiahli s maximálnym vypätím síl. Navyše po znovu zahraní sa vám automaticky ponúkne iné riešenie. Stane sa vám, že raz preletíte misiou akoby sa nechumelilo a nasledujúce hranie tej istej mapy sa môže zmeniť na peklo. Skutočne sa nám stalo, že sme bravúrne plnili hlavné úlohy a sťa americkí hrdinovia zvládli všetko s cigarou v kútiku úst, no následný reštart nás prinútil plaziť sa stovky metrov, pretože sme „omylom“ zburcovali miestnu armádu. Navyše plynulo postupujúci čas nás zbavil výhody tmy, kedy sme videli pomocou špeciálneho, nočného videnia všetko ako na dlani. Zraniteľnosť za denného svetla stúpla rapídne.
Musíte sa rozhodnúť, či budete postupovať striktne podľa vojenských príkazov alebo si vyberiete niektorú z postranných úloh. Odklon od hlavnej línie bude neskôr viditeľný, pracuje sa na viacerých možných ukončeniach, v niektorých prípadoch dokonca budú vaše rozhodnutia závažné a určia náklonnosť jednotlivých strán k vašej armáde. Komunikácia však prebieha mierne toporne – a ako už bolo spomenuté, pôsobí to s podivným dabingom príliš umelo. Pri sledovaní ich prirodzených činností ako bežných ľudí však získate dojem reálneho sveta. Chybičky krásy sa nájdu všade, tvorcovia z Bohemia Interactive však spravili prvý krok k tomu, aby sa priblížili veľkému, virtuálnemu a hlavne prirodzenie vyzerajúcemu bojisku.
Ďalším podstatným krokom k simulácii je väčší dôraz kladený na vaše generálske schopnosti. Spočiatku budete plniť príkazy zhora, čo samozrejme nie je jednoduché, ale stále na vás neleží bremeno zodpovednosti. Postupom času s pribúdajúcimi metálmi dostanete pod ruku vlastnú jednotku, neskôr dokonca hneď niekoľko zoskupení. Príkazy nevykonávate cez klasické „flashpointovské“ menu výberom príkazov označených číslami, ale vďaka kontextovému menu vyvolávanému ukázaním na terén a následným výberom vhodnej akcie. Neskôr, ak dostanete pod vaše krídla celé osadenstvo i s podporou helikoptér, sa logicky „strieľacia“ pasáž presunie mierne do úzadia, no na druhú stranu máte všetko pod kontrolou a nie ste odkázaní na parťákov, ktorí reagujú podľa vývojármi navolených, lineárnych povelov. Ešte viac prekvapí strategická časť, v ktorej si vybudujete vlastnú základňu (pohľad sa vzdiali na dobre známu kameru z iných RTS) a kupovaním vojenských budov získavate nových vojakov a techniku. Všetko niečo stojí a pokým chcete novú armádu, musíte sa vydať na lov. Úloh je hromada, postranných ešte väčšia a práve neskôr sa pred vami otvorí celá krajina a výber toho, čomu sa budete venovať, je len na vás. Žiadny obmedzujúci sled misii. V Černarusi zúri vojna, čas plynie a ako zareagujete na nepriateľské presuny, záleží na vás. Takto má vyzerať interaktívne bojisko.
Doteraz sme sa sústredili len na to dobré. ArmA II však obsahuje aj zopár chybičiek krásy, ktoré môžu upravenú vojenskú rovnošatu pošpiniť. Na druhú stranu - v očiach fanúšikov istotne nie. Tí už teraz vedia, že hre bude nutné dať čas. Je vynikajúce, že postava konečne nemusí prekážky obchádzať, ale ich preskočí či prelezie, no neduhov ostalo viacero. Vysoké hardvérové požiadavky boli spomínané, no na druhú stranu hra vyzerá skutočne dobre. Vzhľadom na rozsiahlosť terénu je to nádherný pohľad. Pri aktivovaní ďalekej dohľadnosti však rapídne klesá framerate. Istotne, mali sme k dispozícii len betu – a tá ešte vedela tvrdohlavo padať – takže sa to v plnej verzii zlepší, no ArmA II je určená hardcore hráčom s hardcore strojmi. Ak totiž znížite viditeľnosť, nemáte šancu odhaliť nepriateľského vojaka podľa jeho výzoru, ale ste upozornení iba kurzorom aktívnym pri nižšej obtiažnosti. Prekrývanie textúr, prepadávanie kolies vozidiel – to všetko sú drobnosti, ktoré byť odstránené môžu, no po skúsenostiach s predošlými projektmi Bohemia Interactive tomu príliš, pri všetkej úcte, neveríme.
Čo sa týka umelej inteligencie, tak tragické to nie je, radosť však nemáme. Niekedy nepriateľ dokáže narobiť riadnu paseku vo vašich plánoch (pic-pic a game over) a inokedy sa správajú stupídne. Chápeme to v niektorých prípadoch. Keby sa nepriatelia chovali strojovo a nerobili chyby, nebolo možné by to hrať, zábava by klesla pod bod mrazu. To ani nechceme. Horšie však je, že sa niekedy chovajú ako idioti. Vaši parťáci postupujú obozretne a pri využívaní prekážok je ich krytie príjemné na pohľad. Nechajte ich však postupovať voľnejším priestranstvom a zamyslíte sa, či vám nepridelili jednotku retardovaný vyslúžilcov nadopovaných extázou. Bežia, ľahnú si, vstanú, bleskurýchlo sa otočia, pokľaknú, otočia, vstanú, rozbehnú a podobné excesy opakujú v rôznych pomeroch a smeroch. Paranoja je nepekná choroba a v tomto prípade vyzerá smiešne. Vieme, že ide o snahu vývojárov, ktorí si zakladajú na súdržnosti tímu – a vaši pomocníci skutočne sondujú terén, len to robia veľmi, veľmi podivne. Animácie pohybov dosahujú priemernú úroveň, niekedy sú príliš nasekané, zrýchlené. Z dôvodov neskorších úprav komunitou boli vynechané animácie pri nastupovaní a vystupovaní z vozidla – podobne i animácie v nich. Volant sa otáča pomocou neviditeľných rúk, vaša jedna statická je v polohe, ktorá pripomína skôr vlastné uspokojovanie. Nevyzrelosť grafického kabátu dopĺňajú neexistujúce stopy po streľbe na rôznych povrchoch alebo slabučké dymové efekty.
Ovládanie vozidiel sa znovu nezmenilo. Je pravdou, že okrem klasického natáčania myši (teda pohľadu) zároveň krútite volantom (respektíve vykonávate adekvátnu činnosť pri inej vojenskej technike) a môžete sa prepnúť na externý pohľad, prípadne stlačením klávesy myšou hýbať voľne kamerou – je to však nepraktické. Ovládanie obyčajného vozidla a obzeranie sa okolo seba sa dá po cviku zvládnuť. Skúste si to však s helikoptérou, pri ktorej budete mať problém ju vôbec udržať vo vzduchu a nie s ňou ešte aj manévrovať, prípadne sa obzerať okolo seba. Je to netypické a nepraktické. Potešila by možnosť detailnejších interiérov, ponechanie vzdialenosti od palubnej dosky na vašej miere zoomu (môžete sa priblížiť, oddialiť, no akonáhle klávesu pustíte, pohľad sa zmení na defaultný). Budíky taktiež nefungujú podľa reality, ale to môžeme dávať za vinu betaverzii. Jedna nepekná chybička (aspoň veríme, že ide o bug) nás však dostala do kolien: po smrti parťáka nasleduje okamžitý reštart úrovne, nevraciate sa na posledný savepoint.
Akoby sa mala história opakovať. Tentoraz však na rozdiel prvej Army je hrateľnosť predsa len masívnejšia a hlavne technológia pokročila, takže sa zmazávajú grafické rozdiely medzi predchodcami. ArmA II bude zrejme ako „nový ročník športovej hry“, od ktorého veľmi dobre viete, čo môžete očakávať a presne to vám i ponúkne. Nejedná sa o žiadne víkendové hranie, Armu II nemôžete len tak hocikedy na pol hodinku spustiť a chvíľu sa pobaviť. Nás bavilo voľné prechádzanie rozsiahlym územím bez prítomnosti nepriateľov pri testovaní rôznej techniky - aj tu však zarazila mŕtvosť prostredia. Nikoho ste na mape nestretli, ani civilistov. Vojenský simulátor ArmA II predstavuje komplexný systém, ktorý nemôže byť bez chyby, pretože ide megalomanský projekt. Je určený pre vyhradené publikum a to sa zabaví. Najviac nám imponuje voľnosť s rozsiahlou technikou – vojenský konflikt v reálne simulovanom prostredí má svoje čaro, ak si môžete robiť, čo sa vám zachce. Na to nás bez veľkých prekvapení ArmA II istotne dostane. Takže ostáva otázka na vás: chcete si skúsiť zahrať sa na vojaka?
| Na domovskej stránke hry nájdete obrovské množstvo informácií nielen o hre, ale aj pozadí konfliktu, zbraniach, vojenskej technike. Komunita hráčov už teraz otvorila na fórach mnohé zaujímavé otázky. Oplatí sa priebežne sledovať túto stránku, pretože ju vývojári pravidelne doplňujú a stáva sa tak vynikajúcim doplnkom k hre. Žiadny flashový marast, ale poriadna dávka informácií. |
