SME
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Stonehenge tajne upravili

Jedna z najznámejších britských turistických atrakcií, asi 4000 rokov starý megalitický kruhový kamenný pamätník Stonehenge, už desaťročia nie je v pôvodnom stave.

Ako informuje časopis New Scientist, prakticky každý z vyše 30 štvorhranných kamenných blokov monumentu bol v rokoch 1901-1964 buď zaopatrený betónovým podstavcom, alebo ho presunuli na iné miesto či pootočili iným smerom.

Napríklad iba v roku 1920 bolo osadených šesť nových kamenných blokov. V roku 1958 sa pomocou žeriavov presunuli ďalšie tri bloky.

Tieto hrubé zásahy do vzácnej pamiatky zostali pred verejnosťou utajené. Spomínané drastické úpravy odhalil absolvent University of the West of England v Bristole Brian Edwards.

Skryť Vypnúť reklamu

Štátna organizácia English Heritage, ktorá sa v Británii stará o prírodné pamätníky, archeologické náleziská a historické stavby, sa v roku 1960 rozhodla, že zmeny nespomenie v oficiálnom sprievodcovi o Stonehenge. Časopisu New Scientist to potvrdil Dave Batchelor, ktorý v organizácii pracuje ako archeológ. (tasr, čtk)

Pred sto rokmi, keď Anatole France premýšľal o tom, čo by budúcnosť mohla priniesť, povedal: „Mojím snom je čítať knihy školákov, ktoré budú mať v roku 2000.“ A dnes by sme sa mohli spýtať, či sú naši školáci inšpirovaní knihami tak, ako o tom kedysi sníval a dúfal Anatole France.

Dvadsiate storočie bolo svedkom obrovskej technickej revolúcie, na istej úrovni však došlo aj k pojmovým revolúciám. Od atómu až po hviezdy poznáme podrobný a funkčný obrázok takmer každého fyzického fenoménu. Jedinou veľkou neznámou je, ako vznikol vesmír. Druhá konceptuálna revolúcia sa začala molekulárnou biológiou. Aj v nej máme presný a funkčný obrázok všetkých životných procesov, od baktérií až po ľudstvo. A opäť jedinú neznámu predstavuje to, ako vznikol život: predstava akejsi „zárodočnej hmoty“ v oceánoch, v nej sa nukleotidy a peptidy akosi samy od seba zorganizovali na živé organizmy, nie je úplne presvedčivá.

Skryť Vypnúť reklamu

Nezáujem o vedu

Dnešné učebnice tieto úspechy podrobne a s hrdosťou popisujú. Našim deťom však chýba zmysel pre údiv nad budúcim vedeckým pokrokom; zmocňuje sa ich rastúci kultúrny nezáujem o vedu. Navyše silnejúce právne prekážky dusia akúkoľvek vynaliezavosť.

Anatole France žil v dobe veľkých vynálezcov ako Gustav Eiffel a Thomas Edison. Mohol sledovať začiatky novej explózie priemyselnej revolúcie 20. storočia, keď len niekoľko veľkých spoločností urobilo z elektriny, chemických výrobkov, dopravných prostriedkov, komunikačných prostriedkov a počítačov kľúčové prvky každodenného života ľudí. Ale tie isté spoločnosti sú teraz pod krátkozrakým tlakom akcionárov, aby sa vzdali dlhodobých výskumov projektov v prospech krátkodobých ziskov. Napríklad – celý svet čelí rastúcej neistote o nových zdrojoch energie, ale ropné spoločnosti, ktoré disponujú intelektuálnymi i materiálnymi prostriedkami, aby sa pripravili na budúce storočie, sa o nové vízie nestarajú.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľahostajnosť k pokroku

A hoci aj Amerike sa podaril skvelý protiťah, teda rast malých „high-tech“ spoločností, ktoré sa angažujú v základnom výskume a uvažujú dlhodobo, takže poskytujú vedcom lepšie podmienky ako Európa, za čo Európa draho platí odchodom najlepších vedcov, ani v Amerike nie je všetko v poriadku. Ľahostajný a niekedy priamo nepriateľský prístup k vedeckému pokroku existuje i tu. Inštitúciou, ktorá veľmi otupuje dynamizmus Silicon Valley a všetkých high-tech spoločností, je právny systém. Jeden z našich kolegov vyvinul skvelý systém monitorovania srdcového tepu novorodencov. Bolo to špeciálne lôžko s pokrývkou, ktorá monitorovala životné prejavy bez potreby prikladania akýchkoľvek nástrojov na telo. Prístroj bol potenciálne veľkým prínosom najmä pre deti narodené v rodinách so skúsenosťou náhleho úmrtia novorodenca. Výrobu v USA však zastavili pre hrozbu možného ručenia. Keby čo len jedno dieťa na tomto prístroji zomrelo, bez ohľadu na príčinu, spoločnosť vyrábajúca tento prístroj by pravdepodobne niesla zodpovednosť. A tak sú tisíce rodín nútené aj ďalej používať staré a bolestivé monitorovacie systémy.

Skryť Vypnúť reklamu

Znásilňovanie prírody

Ďalšou americkou inováciou stále častejšie exportovanou do Európy je presadzovanie tzv. „politickej korektnosti“, ktorá hľadí na väčšinu vedy ako na „znásilňovanie prírody“. Tieto myšlienky sa šíria z nevedeckých univerzitných oddelení na študentov, stredoškolských učiteľov a nakoniec i na malé deti. Vzrušenie z vedeckého pokroku, čo pútalo pozornosť Anatola Franceho, bolo nahradené nevedomým strachom a nastupujúcou cenzúrou vedeckého myslenia.

Predovšetkým mladí ľudia sú tomu veľmi naklonení. Veda je obviňovaná za všetky smrtiace zbrane i zamorenie životného prostredia, i keď výroba týchto zbraní je politickým rozhodnutím a nie vedeckým, a hlavným dôvodom znečisťovania životného prostredia je neustála honba za ziskom, a nie vedecký pokrok. „Politicky korektná“ kritika zabúda, že väčšina pokroku v boji proti znečisťovaniu životného prostredia prichádza z pracovísk vedcov, a že je to veda, ktorá vytvára prostriedky na monitorovanie vojenských systémov. Nie je preto čudné, že vzdelaní mladí ľudia v Amerike, a do značnej miery i v Európe, sa snažia vyhnúť vedeckým fakultám univerzít, a ich študenti väčšinou pochádzajú z radov imigrantov.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo si veda počne v 21. storočí? Dúfam, že v budúcich rokoch budeme svedkami veľkej explózie bioinžinierstva, ktoré prinesie nové druhy liečiv, umelých orgánov a podobne. Žiadny z týchto vedeckých úspechov sa však nestane bez toho, aby sa vede prinavrátilo ústredné miesto v kultúre západných spoločností.

Primo Levi, taliansky chemik, ktorý unikol nacistickému táboru a stal sa spisovateľom, napísal veľmi dojemne o svojom živote chemika a o „silnej a horúcej príchuti nášho remesla, ktoré nie je ničím iným ako jedným špeciálnym druhom, intenzívnou udalosťou remesla života“. Ak má byť dnes duch vedeckého výskumu znovu obnovený, musíme vytvoriť vzdelávací systém a učebnice inšpirované duchom Prima Leviho.

PIERRE-GILLES de GENNES

(Autor dostal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1991 a je profesorom na College de France)

Skryť Vypnúť reklamu

© Project Syndicate

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Záchranár Peter Vizvary z galantskej nemocnice, ktorého na ARO doviezli na Silvestra po tom, ako sa pri práci sám nakazil koronavírusom.

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

13 h
Monika Jankovská odchádza z výsluchu na NAKA v Nitre.

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.

11 h
Mobilné odberové miesto v budove ružinovskej Polikliniky.

V pondelok sa začalo na Slovensku celoplošné skríningové testovanie, ktoré potrvá do 27. januára.

21. jan

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.

5 h

O biobezpečnosti a spôsoboch, akými bioinžinieri geneticky upravené bunky robia bezpečnými.

15 h

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 817
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 525
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 792
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 487
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 993
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 365
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 002
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 656
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 571
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 554