Stonehenge tajne upravili

Jedna z najznámejších britských turistických atrakcií, asi 4000 rokov starý megalitický kruhový kamenný pamätník Stonehenge, už desaťročia nie je v pôvodnom stave.

Ako informuje časopis New Scientist, prakticky každý z vyše 30 štvorhranných kamenných blokov monumentu bol v rokoch 1901-1964 buď zaopatrený betónovým podstavcom, alebo ho presunuli na iné miesto či pootočili iným smerom.

Napríklad iba v roku 1920 bolo osadených šesť nových kamenných blokov. V roku 1958 sa pomocou žeriavov presunuli ďalšie tri bloky.

Tieto hrubé zásahy do vzácnej pamiatky zostali pred verejnosťou utajené. Spomínané drastické úpravy odhalil absolvent University of the West of England v Bristole Brian Edwards.

Štátna organizácia English Heritage, ktorá sa v Británii stará o prírodné pamätníky, archeologické náleziská a historické stavby, sa v roku 1960 rozhodla, že zmeny nespomenie v oficiálnom sprievodcovi o Stonehenge. Časopisu New Scientist to potvrdil Dave Batchelor, ktorý v organizácii pracuje ako archeológ. (tasr, čtk)

Pred sto rokmi, keď Anatole France premýšľal o tom, čo by budúcnosť mohla priniesť, povedal: „Mojím snom je čítať knihy školákov, ktoré budú mať v roku 2000.“ A dnes by sme sa mohli spýtať, či sú naši školáci inšpirovaní knihami tak, ako o tom kedysi sníval a dúfal Anatole France.

Dvadsiate storočie bolo svedkom obrovskej technickej revolúcie, na istej úrovni však došlo aj k pojmovým revolúciám. Od atómu až po hviezdy poznáme podrobný a funkčný obrázok takmer každého fyzického fenoménu. Jedinou veľkou neznámou je, ako vznikol vesmír. Druhá konceptuálna revolúcia sa začala molekulárnou biológiou. Aj v nej máme presný a funkčný obrázok všetkých životných procesov, od baktérií až po ľudstvo. A opäť jedinú neznámu predstavuje to, ako vznikol život: predstava akejsi „zárodočnej hmoty“ v oceánoch, v nej sa nukleotidy a peptidy akosi samy od seba zorganizovali na živé organizmy, nie je úplne presvedčivá.

Nezáujem o vedu

Dnešné učebnice tieto úspechy podrobne a s hrdosťou popisujú. Našim deťom však chýba zmysel pre údiv nad budúcim vedeckým pokrokom; zmocňuje sa ich rastúci kultúrny nezáujem o vedu. Navyše silnejúce právne prekážky dusia akúkoľvek vynaliezavosť.

Anatole France žil v dobe veľkých vynálezcov ako Gustav Eiffel a Thomas Edison. Mohol sledovať začiatky novej explózie priemyselnej revolúcie 20. storočia, keď len niekoľko veľkých spoločností urobilo z elektriny, chemických výrobkov, dopravných prostriedkov, komunikačných prostriedkov a počítačov kľúčové prvky každodenného života ľudí. Ale tie isté spoločnosti sú teraz pod krátkozrakým tlakom akcionárov, aby sa vzdali dlhodobých výskumov projektov v prospech krátkodobých ziskov. Napríklad – celý svet čelí rastúcej neistote o nových zdrojoch energie, ale ropné spoločnosti, ktoré disponujú intelektuálnymi i materiálnymi prostriedkami, aby sa pripravili na budúce storočie, sa o nové vízie nestarajú.

Ľahostajnosť k pokroku

A hoci aj Amerike sa podaril skvelý protiťah, teda rast malých „high-tech“ spoločností, ktoré sa angažujú v základnom výskume a uvažujú dlhodobo, takže poskytujú vedcom lepšie podmienky ako Európa, za čo Európa draho platí odchodom najlepších vedcov, ani v Amerike nie je všetko v poriadku. Ľahostajný a niekedy priamo nepriateľský prístup k vedeckému pokroku existuje i tu. Inštitúciou, ktorá veľmi otupuje dynamizmus Silicon Valley a všetkých high-tech spoločností, je právny systém. Jeden z našich kolegov vyvinul skvelý systém monitorovania srdcového tepu novorodencov. Bolo to špeciálne lôžko s pokrývkou, ktorá monitorovala životné prejavy bez potreby prikladania akýchkoľvek nástrojov na telo. Prístroj bol potenciálne veľkým prínosom najmä pre deti narodené v rodinách so skúsenosťou náhleho úmrtia novorodenca. Výrobu v USA však zastavili pre hrozbu možného ručenia. Keby čo len jedno dieťa na tomto prístroji zomrelo, bez ohľadu na príčinu, spoločnosť vyrábajúca tento prístroj by pravdepodobne niesla zodpovednosť. A tak sú tisíce rodín nútené aj ďalej používať staré a bolestivé monitorovacie systémy.

Znásilňovanie prírody

Ďalšou americkou inováciou stále častejšie exportovanou do Európy je presadzovanie tzv. „politickej korektnosti“, ktorá hľadí na väčšinu vedy ako na „znásilňovanie prírody“. Tieto myšlienky sa šíria z nevedeckých univerzitných oddelení na študentov, stredoškolských učiteľov a nakoniec i na malé deti. Vzrušenie z vedeckého pokroku, čo pútalo pozornosť Anatola Franceho, bolo nahradené nevedomým strachom a nastupujúcou cenzúrou vedeckého myslenia.

Predovšetkým mladí ľudia sú tomu veľmi naklonení. Veda je obviňovaná za všetky smrtiace zbrane i zamorenie životného prostredia, i keď výroba týchto zbraní je politickým rozhodnutím a nie vedeckým, a hlavným dôvodom znečisťovania životného prostredia je neustála honba za ziskom, a nie vedecký pokrok. „Politicky korektná“ kritika zabúda, že väčšina pokroku v boji proti znečisťovaniu životného prostredia prichádza z pracovísk vedcov, a že je to veda, ktorá vytvára prostriedky na monitorovanie vojenských systémov. Nie je preto čudné, že vzdelaní mladí ľudia v Amerike, a do značnej miery i v Európe, sa snažia vyhnúť vedeckým fakultám univerzít, a ich študenti väčšinou pochádzajú z radov imigrantov.

Čo si veda počne v 21. storočí? Dúfam, že v budúcich rokoch budeme svedkami veľkej explózie bioinžinierstva, ktoré prinesie nové druhy liečiv, umelých orgánov a podobne. Žiadny z týchto vedeckých úspechov sa však nestane bez toho, aby sa vede prinavrátilo ústredné miesto v kultúre západných spoločností.

Primo Levi, taliansky chemik, ktorý unikol nacistickému táboru a stal sa spisovateľom, napísal veľmi dojemne o svojom živote chemika a o „silnej a horúcej príchuti nášho remesla, ktoré nie je ničím iným ako jedným špeciálnym druhom, intenzívnou udalosťou remesla života“. Ak má byť dnes duch vedeckého výskumu znovu obnovený, musíme vytvoriť vzdelávací systém a učebnice inšpirované duchom Prima Leviho.

PIERRE-GILLES de GENNES

(Autor dostal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1991 a je profesorom na College de France)

© Project Syndicate

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Neprehliadnite tiež

Prečo hrá mozog džezového a klasického pianistu rovnakú skladbu inak

Mozgy džezových a klasických pianistov fungujú rozdielne. Dokonca aj vtedy, keď hrajú tú istú skladbu.

Spravili krok k včasnému odhaleniu rakoviny, krvný test má veľkú úspešnosť

Test dokázal určiť aj päť typov rakoviny, na ktoré doteraz neexistuje skríning.

TECH_FM

Historici sa mýlia, čiernu smrť roznieslo čosi iné

Nový výskum naznačuje, ako sa problém šíril.

NASA testuje jadrový reaktor pre astronautov na Marse

Prvotné testy kompaktného reaktora v americkej Nevade boli úspešné.

Legendárna hra Age of Empires sa vráti v modernom prevedení vo februári

Hru museli v mnohých smeroch prepracovať, aby fungovala na moderných počítačoch.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 15 673
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 718
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 267
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 1 994
  5. Kam do tepla v januári? 1 758
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 392
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 336
  8. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 1 288
  9. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 942
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 898