Ľudoopy žijúce pred viac ako miliónom rokov si svoj jedálny lístok často spestrovali termitmi, ktoré dobývali dlhými ostrými kostenými nástrojmi. Doteraz prevládal názor, že sa ľudoopy živili iba rastlinami. K novému záveru dospel tím juhoafrických a francúzskych paleontológov po znovupreskúmaní nálezov z troch juhoafrických lokalít (Swartkrans, Drimolen a jaskynného komplexu Sterkfontein pri Johannesburgu), odkiaľ pochádzajú jedny z najstarších kostených nástrojov na svete. Rýhy, ktoré na nich vidno, naznačujú, že nástroje slúžili práve na rozhrabávanie termitísk, a nie iba na vyrývanie hľúz rôznych rastlín.
Všetky rydlá majú zhodný tvar, ich dĺžka sa pohybuje medzi 13 a 19 centimetrami. To dokazuje, že si ľudoopy kosti nevyberali náhodne. Australopithecus robustus, ktorý je vzdialeným bratrancom moderného človeka pochádzajúceho z odlišnej vývojovej vetvy, mal evidentne väčšie duševné schopnosti, ako sa doteraz predpokladalo.
Schopnosť prenikať do termitísk zabezpečovala týmto hominidom pravidelný prísun potravy bohatej na tuky a proteíny, ku ktorej mali inak prístup iba po daždi, keď termity vyliezali z hniezd množiť sa.
Štúdia, ktorú zverejnila americká akadémia vied, objasňuje aj to, prečo sa v kostiach australopiteka vyskytuje také množstvo uhlíka C4, ktorý sa ukladá v kostiach mäsožravcov.
