Na ceste k umelej nesmrteľnosti

V polovici tohto storočia by mohli jestvovať roboty, ktoré budú nielen bežne komunikovať s okolím, manipulovať s najjemnejšími predmetmi, ale budú mať základy niečoho, čomu dnes hovoríme emócie, skúsenosť alebo vedomie. Tieto nové produkty hypertechnologi


Vývojárka Massachusettského technologického inštitútu Cynthia Breazealová vytvorila pred časom slávneho humanoidného robota COG-a (vpravo), ktorý dokáže chytať predmety. Dnes má nový projekt – robota Kismeta (vľavo), ktorý širokou škálou výrazov dokáže vyjadrovať city. FOTO – ARCHÍV

ckej spoločnosti sa možno raz zasmejú aj na našich vtipoch (a my na ich) a poučia sa z našich chýb (a my z ich). Budú však tieto indivíduá vôbec vedieť, že s nami vtipkujú, že cítia, myslia, že sa učia? John Lennon vedel, prečo ľudia na preplnených štadiónoch spievajú spolu s ním, magnetofónová páska s jeho nahrávkami to však nevie. Budú teda aj umelé inteligencie budúcnosti len stroje s myšlienkami a pocitmi, ktoré do nich vložili ich tvorcovia?

Prebudenie robotov

Niektorí vedci sú však presvedčení, že je len otázkou času, kedy sa myseľ zrodí v laboratóriu. Marvin Minski, guru a jeden zo zakladateľov umelej inteligencie z Massachusettského technologického inštitútu (M.I.T.) v USA, tvrdí, že záhada vzniku vedomia nie je žiadnym tajomstvom. Vo svojej knihe The Society of Mind Minski hovorí, že myseľ a vedomie sú produktom vzájomných interakcií medzi mnohými malými časťami mozgu, ktoré sú samy o sebe nevedomé. Iní „umelí inteligenti“ naopak veria, že rôzne časti mozgu simultánne vytvárajú samostatné myšlienky, ktoré medzi sebou súťažia o „priazeň“ mozgu ako celku, pričom vždy „vyhráva“ len jedna z nich. Existuje však ešte jedna skupina, najmä filozofi a psychológovia, ktorí neveria v „prebudenie“ robotov. Dokonca aj jeden z najväčších fyzikov dnešnej doby, Roger Penrose z Oxfordskej univerzity v Anglicku tvrdí, že už samotná kvantová fyzika vylučuje možnosť, aby si umelé stroje – roboty vyvinuli vlastné vedomie.

Budú nás chrániť?

Niekoho prepadá hrôza pri predstave „nehumánnych“ silikónových bytostí – androidov, ktorí ovládajú svet, lovia ľudí a podriaďujú ich svojej (silikónovej) vôli. Aká bude motivácia mysliacich robotov? Budú našimi ochrancami alebo žalárnikmi? Budú humánni alebo despotickí? Vzniknú medzi nimi konflikty, vojny a vzájomné súperenie? Ďalšia z vedúcich osobností vo vývoji robotov, Hans Moravec z Carnegie Mellon University v USA hovorí: „Ak si raz privediete domov robota, mal by byť presvedčený o tom, že je tam pre vás a že mu u vás bude dobre, len ak vy budete spokojný.“ Dúfajme, že sa Moravec nemýli a nebude to naopak. Verme, že chuť či azda inštinkt ovládať iných sa u robotov nevyvinie tak ako u ľudí. Labyrinty mysle, prinajmenšom tej našej, ľudskej, sú nevyspytateľné a história nášho rodu varuje.

Reinkarnácia

Keď sa pred niekoľkými rokmi stretol tibetský dalajláma s vedcami na newyorskej akadémii vied (New York Academy of Sciences), položili mu učenci otázku, či by umelá bytosť mohla tiež byť reinkarnáciou inej bytosti. Dalajláma sa svojím typickým spôsobom schuti zasmial a odvetil: „Keď takúto bytosť zostrojíte, priveďte ju ku mne a potom sa porozprávame.“ Otázka správania robotov bude zodpovedaná, až keď tieto bytosti budú medzi nami.

Najslávnejší je Cog

Umelá inteligencia a robotika sú len na počiatku svojej, podľa všetkého veľmi sľubnej cesty. Ani zďaleka sme nepochopili, ako pracuje ľudský mozog. Potrebujeme preniknúť až do samotnej atómovej štruktúry jednotlivých neurónov, aby sme nimi boli schopní efektívne manipulovať. Zatiaľ jediné, čo sme na tejto úrovni dokázali, je, že z atómov vieme poskladať logo IBM. A to je na oživenie kybernetického Golema príliš málo.

Doba, keď sa na ulici objavia prvé humanoidné (človeku podobné) roboty, možno nastane v polovici tohto storočia alebo aj nikdy. To zatiaľ nevieme. Výskum na niektorých elitných univerzitách a v spoločnostiach však napreduje veľmi rýchlo.

Napríklad v laboratóriu umelej inteligencie na M.I.T. práve prebieha niekoľko zaujímavých projektov zameraných na vývoj humanoidných robotov. Azda najslávnejším sa stal tzv. Cog – robot s ľudskou podobou. Aj keď riaditeľ laboratória prof. Rodney Brooks priznáva, že počas jeho života sa mysliaceho robota pravdepodobne zostrojiť nepodarí, vývoj je sľubný. Cog má trup, hlavu a dve ruky. Je zatiaľ bez nôh a momentálne sa pracuje na jeho hlase. Robot už dokáže koordinovane pohybovať rukami, vizuálne rozlišuje rôzne predmety, siaha po nich a ovláda pohyb hlavy.

Okrem M.I.T. sa vývojom umelej inteligencie a robotov zaoberá ďalšia americká univerzita Carnegie Mellon University, japonské spoločnosti Honda a Humanoid Interaction Lab v Tsukube, ktoré vyvíjajú vlastných humanoidných robotov.

Motívy tvorcov

Aká je teda motivácia nás, ľudí, stvoriť bytosť, o ktorej ani nevieme, ako sa k svojim tvorcom zachová? Zbavia nás namáhavej fyzickej práce alebo sa azda budú smiať a plakať za nás? Budú namiesto ľudí len ťahať pluh alebo si raz, vo vzdialenej budúcnosti budeme môcť uložiť svoje spomienky do nekonečných digitálnych databáz vlastných robotov? Ktovie, možno že najsilnejšou motiváciou je predstava našej individuálnej nesmrteľnosti, predstava, že naše skúsenosti, myšlienky a city, putujú z jedného mozgu do iného.

MICHAL ŠERŠEŇ

(Autor je astrofyzik a šéfredaktor internetového magazínu 5D)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Môj dom, môj hrad. Sternbergovci si to môžu povedať už 800 rokov

So súrodencami sa tu pretekali na trojkolkách, pre miestnych robili omše. Na súkromnom hrade Český Šternberk hradný pán stále býva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.

Neprehliadnite tiež

Čo robiť, aby sa vám v lete neprehrieval telefón

Nedávajte telefón do mrazničky.

Podcast Klik

Klik: Prečo sa ľudia nechávajú očipovať

Prehľad technologických správ týždňa.

PODCAST ZOOM

Zoom: Globálne otepľovanie ukázali cyklistické preteky

Čo nám cyklistika hovorí o zmene klímy.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 35 152
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 351
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 16 445
  4. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 15 420
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 728
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 404
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 5 003
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 510
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 2 837
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 673