Soľné emisie mohli v minulosti pôsobiť ako masoví zabijaci

Medzinárodný tím nanovo vysvetlil najväčšie masové vymieranie organizmov v histórii života na Zemi. Príčinou mohli byť plyny z izolovaných morí a soľných jazier.

Červeno-čierna línia vyznačuje prudký prechod od bohatých foriem života v perme (hore)k ochudobneným v triase.(Zdroj: RON TESTA, SCOTT LIDGARD/THE FIELD MUSEUM)

Na prelome prvohôr a druhohôr možno druhy vymierali pre globálne otepľovanie.

BRATISLAVA. Celkom päť masových vymieraní postihlo pozemský život, odkedy sa v prvohornom útvare kambrium pred vyše polmiliardou rokov objavili zložité mnohobunkové organizmy.

Najničivejšie vymieranie nastalo na prelome prvohorného útvaru perm a druhohorného útvaru trias pred zhruba 250 miliónmi rokov. Podľa paleontológov v tom čase zmizlo vyše 90 percent živočíšnych a rastlinných druhov v moriach aj na súši prakontinentu Pangea.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kozmický či pozemský?

Doteraz sa táto udalosť vysvetľovala dvomi hlavnými mechanizmami. Prvý bol kozmický: dopad telesa typu planétky či jadra kométy na zemský povrch. Druhý bol pozemský: rozsiahly vulkanizmus s náhlymi výronmi jedovatých plynov do ovzdušia. Variantom bol predpoklad o úniku množstva metánu z morského dna, predtým viazaného vo forme hydrátu.

emisie_zabijaci2.jpg

Soľné jazero v južnom Rusku. Poslúžilo ako jeden z aktuálnych modelov dávnych procesov, ktoré mohli stáť v pozadí masového vymierania organizmov na rozhraní perm-trias.
Foto: Ludwig Weissflog/UFZ

Niektoré údaje svedčili pre kozmické vysvetlenie, iné pre pozemské. Výsledkom bol akýsi pat.
Masaker organizmov na rozhraní permu a triasu však možno vysvetliť ešte inak, prinajmenšom na súši. V pozadí mohli byť obrovské soľné jazerá, ktoré vylučujú halogénové plyny ako chloroform, trichloroetén a tetrachloroetén.

Tým sa prudko zmenilo zloženie ovzdušia, čo viedlo k nenávratnému poškodeniu vegetácie. O potravu tak prišli bylinožravce a po nich zakrátko logicky aj mäsožravce.

Nová teória sa zrodila z výskumov v južnom Rusku a v africkej Botswane. Priniesli objav, že procesy látkovej výmeny mikróbov v tamojších soľných jazerách prirodzene produkujú a uvoľňujú do ovzdušia spomínané vysoko prchavé plyny s obsahom chlóru.

Zechsteinské more

Bádatelia tieto poznatky preniesli na oveľa väčšiu podobnú vodnú plochu, ktorá existovala v perme. Nazýva sa Zechsteinské more. Malo plochu okolo 600­tisíc kilometrov štvorcových (čiže bolo väčšie ako Francúzsko bez zámorských území) a rozkladalo sa prevažne na mieste dnešnej strednej Európy od Veľkej Británie a Severného mora cez Nemecko do Poľska. Podľa všetkého bolo izolované ako dnešné Kaspické či Aralské more, o možnom prepojení sa diskutuje.

emisie_zabijaci3.jpg

Soľné jazero v Botswane. Takto asi mohlo vyzerať Zechsteinské more, v závere permu takmer určite izolované od ostatných pravekých morí a oceánov. Za ružovú farbu vďačí botswanské jazero - tak ako ruské - mikróbom, výrazne uprednostňujúcim soľ. Duny v pozadí, za pásmom bielej soli, takisto odrážajú pravdepodobné púštne prostredie pri Zechsteinskom mori. Keď napokon Zechsteinské more pomerne rýchlo vyschlo, produkcia halogénovaných plynov prestala, takže vegetácia v širšom okolí sa mohla spamätať a s ňou aj ostatné formy života.
Foto: Karsten Kotte/Universität Heidelberg

Na more pôsobila vtedajšia suchá kontinentálna púštna klíma a voda sa účinkom silného slnečného žiarenia rýchlo odparovala, ako napríklad v dnešných izolovaných moriach a soľných jazerách.

Vedci vyšli z podobností medzi zložitými procesmi kolobehu oxidu uhličitého v perme a dnes - v oboch dobách sa hromadil v ovzduší, čo spôsobilo globálne otepľovanie.

Porovnaním s aktuálnou situáciou pri soľných jazerách v Rusku a Botswane odvodili, že zo Zechsteinského mora sa mohlo ročne uvoľňovať najmenej 1,3 milióna ton trichloroeténu, 1,3 milióna ton tetrachloroeténu, 1,1 milióna ton chloroformu a 50­tisíc ton metylchloroformu.

Stresová kombinácia

Celosvetová ročná priemyselná produkcia prvých dvoch z týchto plynov dosahuje iba 20 percent spomínaných hodnôt, tretieho päť percent a štvrtý je zakázaný Montrealským protokolom, keďže poškodzuje ozónovú vrstvu.

Vedci pokusmi so stepnými rastlinnými druhmi preukázali, že kombinácia stresu zo sucha a chemického stresu zo zvýšeného obsahu halogénových plynov v ovzduší viedla k vysychaniu rastlín a vzrast erózie potom k šíreniu púští.

Na tomto základe vyslovili názor, že v pozadí masového vymierania organizmov na rozhraní perm - trias bol zložitý reťazec geologických a biologických javov, ktorý spustili halogénové plyny zo Zechsteinského mora a podobných rozsiahlych izolovaných soľných vodných telies - morí a jazier.

Dôvod na znepokojenie

Znepokojivý je dôsledok pre dnešnú dobu. Podľa predpovedí Medzinárodného panelu o klimatickej zmene (IPCC) rast teploty a výsledné suchá v dohľadnom čase výrazne zvýšia počet a plochu izolovaných morí, soľných lagún, jazier a mokradí. Tým, samozrejme, stúpne prirodzená produkcia halogénových plynov.

Keď sa zohľadnia vplyvy ďalších znečisťujúcich látok v ovzduší a kombinácie tepla s úbytkom vlahy, účinok na vegetáciu môže byť podobne ničivý ako ten, ktorý vedci odvodili pre rozhranie perm - trias.

Nevylučujú však, že toxický účinok halogénových plynov zo soľných vodných telies vtedy pôsobil v kombinácii s dopadom vesmírneho telesa či vulkanizmom.

Iní bádatelia upozornili, že treba preveriť, či masové vymieranie na rozhraní perm - trias bolo skutočne globálne. Veľká časť štatistík, z ktorých vychádzajú závery o vtedajšom zániku azda až 95 percent druhov, sa totiž týka fosílií z Paleo-Tethys, vnútorného oceánu Pangey.

Malá časť údajov, ktorá opisuje situáciu vo zvyšku sveta, na masové vymieranie nepoukazuje, okrem úsekov, kde boli vody znečistené výlevmi z Paleo-Tethys. Vymieranie na prelome permu a triasu tak mohlo byť dôsledkom špecifického dobového geografického usporiadania.

Novú teóriu príčiny vymierania perm - trias uverejnil v časopise Doklady akadémie náuk Ludwig Weissflog z Helmholtzovho strediska pre environmentálny výskum v Lipsku s kolegami z Ruska, Rakúska, Južnej Afriky a Nemecka.
Na možnú geograficky obmedzenú povahu tohto vymierania upozornili v špeciálnej publikácii Americkej geologickej spoločnosti A. M. Celâl Şengör a Saniye Atayman z Istanbulskej technickej univerzity (Turecko).

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Matúša Krčmárika

Turecko v Európe? Môžeme to definitívne vzdať

Erdogan si neposilnil moc, aby sa jej vzdal.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Liek existoval, aj tak ho takmer nechali umrieť

Príbeh, ktorý opisuje slovenské zdravotníctvo.

PLUS

Trojky vznikli náhodou. Experiment zmenil celý basketbal

Hráči trojkový oblúk odmietali.

DOMOV

Exekučnú amnestiu plánuje Gál uplatniť budúci rok

Andrej Danko spomína aj ďalší generálny pardon v Sociálnej poisťovni.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Ako Elon Musk tuneluje Chicago

Prehľad technologických správ týždňa.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  3. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  4. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  6. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  7. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  8. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  10. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie
  1. Do you need to unwind after a stressful week at work?
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  4. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  5. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  6. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  7. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  8. Kreditná karta – áno alebo nie
  9. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  10. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 24 884
  2. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 581
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 219
  4. Kreditná karta – áno alebo nie 8 013
  5. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 710
  6. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 5 281
  7. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 5 258
  8. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 5 247
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 4 568
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 961