SME
Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Soľné emisie mohli v minulosti pôsobiť ako masoví zabijaci

Medzinárodný tím nanovo vysvetlil najväčšie masové vymieranie organizmov v histórii života na Zemi. Príčinou mohli byť plyny z izolovaných morí a soľných jazier.

Červeno-čierna línia vyznačuje prudký prechod od bohatých foriem života v perme (hore)k ochudobneným v triase.Červeno-čierna línia vyznačuje prudký prechod od bohatých foriem života v perme (hore)k ochudobneným v triase. (Zdroj: RON TESTA, SCOTT LIDGARD/THE FIELD MUSEUM)

Na prelome prvohôr a druhohôr možno druhy vymierali pre globálne otepľovanie.

BRATISLAVA. Celkom päť masových vymieraní postihlo pozemský život, odkedy sa v prvohornom útvare kambrium pred vyše polmiliardou rokov objavili zložité mnohobunkové organizmy.

Najničivejšie vymieranie nastalo na prelome prvohorného útvaru perm a druhohorného útvaru trias pred zhruba 250 miliónmi rokov. Podľa paleontológov v tom čase zmizlo vyše 90 percent živočíšnych a rastlinných druhov v moriach aj na súši prakontinentu Pangea.

Skryť Vypnúť reklamu

Kozmický či pozemský?

Doteraz sa táto udalosť vysvetľovala dvomi hlavnými mechanizmami. Prvý bol kozmický: dopad telesa typu planétky či jadra kométy na zemský povrch. Druhý bol pozemský: rozsiahly vulkanizmus s náhlymi výronmi jedovatých plynov do ovzdušia. Variantom bol predpoklad o úniku množstva metánu z morského dna, predtým viazaného vo forme hydrátu.

emisie_zabijaci2.jpg

Soľné jazero v južnom Rusku. Poslúžilo ako jeden z aktuálnych modelov dávnych procesov, ktoré mohli stáť v pozadí masového vymierania organizmov na rozhraní perm-trias.
Foto: Ludwig Weissflog/UFZ

Niektoré údaje svedčili pre kozmické vysvetlenie, iné pre pozemské. Výsledkom bol akýsi pat.
Masaker organizmov na rozhraní permu a triasu však možno vysvetliť ešte inak, prinajmenšom na súši. V pozadí mohli byť obrovské soľné jazerá, ktoré vylučujú halogénové plyny ako chloroform, trichloroetén a tetrachloroetén.

Skryť Vypnúť reklamu

Tým sa prudko zmenilo zloženie ovzdušia, čo viedlo k nenávratnému poškodeniu vegetácie. O potravu tak prišli bylinožravce a po nich zakrátko logicky aj mäsožravce.

Nová teória sa zrodila z výskumov v južnom Rusku a v africkej Botswane. Priniesli objav, že procesy látkovej výmeny mikróbov v tamojších soľných jazerách prirodzene produkujú a uvoľňujú do ovzdušia spomínané vysoko prchavé plyny s obsahom chlóru.

Zechsteinské more

Bádatelia tieto poznatky preniesli na oveľa väčšiu podobnú vodnú plochu, ktorá existovala v perme. Nazýva sa Zechsteinské more. Malo plochu okolo 600­tisíc kilometrov štvorcových (čiže bolo väčšie ako Francúzsko bez zámorských území) a rozkladalo sa prevažne na mieste dnešnej strednej Európy od Veľkej Británie a Severného mora cez Nemecko do Poľska. Podľa všetkého bolo izolované ako dnešné Kaspické či Aralské more, o možnom prepojení sa diskutuje.

Skryť Vypnúť reklamu

emisie_zabijaci3.jpg

Soľné jazero v Botswane. Takto asi mohlo vyzerať Zechsteinské more, v závere permu takmer určite izolované od ostatných pravekých morí a oceánov. Za ružovú farbu vďačí botswanské jazero - tak ako ruské - mikróbom, výrazne uprednostňujúcim soľ. Duny v pozadí, za pásmom bielej soli, takisto odrážajú pravdepodobné púštne prostredie pri Zechsteinskom mori. Keď napokon Zechsteinské more pomerne rýchlo vyschlo, produkcia halogénovaných plynov prestala, takže vegetácia v širšom okolí sa mohla spamätať a s ňou aj ostatné formy života.
Foto: Karsten Kotte/Universität Heidelberg

Na more pôsobila vtedajšia suchá kontinentálna púštna klíma a voda sa účinkom silného slnečného žiarenia rýchlo odparovala, ako napríklad v dnešných izolovaných moriach a soľných jazerách.

Skryť Vypnúť reklamu

Vedci vyšli z podobností medzi zložitými procesmi kolobehu oxidu uhličitého v perme a dnes - v oboch dobách sa hromadil v ovzduší, čo spôsobilo globálne otepľovanie.

Porovnaním s aktuálnou situáciou pri soľných jazerách v Rusku a Botswane odvodili, že zo Zechsteinského mora sa mohlo ročne uvoľňovať najmenej 1,3 milióna ton trichloroeténu, 1,3 milióna ton tetrachloroeténu, 1,1 milióna ton chloroformu a 50­tisíc ton metylchloroformu.

Stresová kombinácia

Celosvetová ročná priemyselná produkcia prvých dvoch z týchto plynov dosahuje iba 20 percent spomínaných hodnôt, tretieho päť percent a štvrtý je zakázaný Montrealským protokolom, keďže poškodzuje ozónovú vrstvu.

Vedci pokusmi so stepnými rastlinnými druhmi preukázali, že kombinácia stresu zo sucha a chemického stresu zo zvýšeného obsahu halogénových plynov v ovzduší viedla k vysychaniu rastlín a vzrast erózie potom k šíreniu púští.

Skryť Vypnúť reklamu

Na tomto základe vyslovili názor, že v pozadí masového vymierania organizmov na rozhraní perm - trias bol zložitý reťazec geologických a biologických javov, ktorý spustili halogénové plyny zo Zechsteinského mora a podobných rozsiahlych izolovaných soľných vodných telies - morí a jazier.

Dôvod na znepokojenie

Znepokojivý je dôsledok pre dnešnú dobu. Podľa predpovedí Medzinárodného panelu o klimatickej zmene (IPCC) rast teploty a výsledné suchá v dohľadnom čase výrazne zvýšia počet a plochu izolovaných morí, soľných lagún, jazier a mokradí. Tým, samozrejme, stúpne prirodzená produkcia halogénových plynov.

Keď sa zohľadnia vplyvy ďalších znečisťujúcich látok v ovzduší a kombinácie tepla s úbytkom vlahy, účinok na vegetáciu môže byť podobne ničivý ako ten, ktorý vedci odvodili pre rozhranie perm - trias.

Skryť Vypnúť reklamu

Nevylučujú však, že toxický účinok halogénových plynov zo soľných vodných telies vtedy pôsobil v kombinácii s dopadom vesmírneho telesa či vulkanizmom.

Iní bádatelia upozornili, že treba preveriť, či masové vymieranie na rozhraní perm - trias bolo skutočne globálne. Veľká časť štatistík, z ktorých vychádzajú závery o vtedajšom zániku azda až 95 percent druhov, sa totiž týka fosílií z Paleo-Tethys, vnútorného oceánu Pangey.

Malá časť údajov, ktorá opisuje situáciu vo zvyšku sveta, na masové vymieranie nepoukazuje, okrem úsekov, kde boli vody znečistené výlevmi z Paleo-Tethys. Vymieranie na prelome permu a triasu tak mohlo byť dôsledkom špecifického dobového geografického usporiadania.

Novú teóriu príčiny vymierania perm - trias uverejnil v časopise Doklady akadémie náuk Ludwig Weissflog z Helmholtzovho strediska pre environmentálny výskum v Lipsku s kolegami z Ruska, Rakúska, Južnej Afriky a Nemecka.
Na možnú geograficky obmedzenú povahu tohto vymierania upozornili v špeciálnej publikácii Americkej geologickej spoločnosti A. M. Celâl Şengör a Saniye Atayman z Istanbulskej technickej univerzity (Turecko).

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kedy sa dostanete na rad? Zverejnili podrobnosti očkovacej stratégie

Mladší ako 45 rokov sa dostanú na rad ako poslední.

Očkovanie v UNLP.

Koronavírus: Pribudlo 2 484 nových prípadov. Potvrdili aj ďalších sto úmrtí na covid (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 228-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 737 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS).
Komentár Petra Schutza

Na vaše prianie, madam

Opäť sa bude aj Kremeľ otriasať. Nie obavami, ale rehotom Putina.

Peter Schutz

Vlhovej brat: Aj v lyžovaní je politika. Každý chce s nami vybabrať

Vlha hovorí, prečo posledné preteky nedopadli podľa očakávaní.

Petra Vlhová, Boris Vlha

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.
Podcast Zoom

Zoom: Ukázali, aké dlhodobé problémy spôsobí Covid-19

Týždenný podcast o novinkách z vedy.

Vedátorský podcast

Prečo sa magnetické pole Zeme hýbe a ako sa udrží mucha na stene?

Od muchy na stene až po kvantovú nadvládu a gravitačné vlny, Vedátorský podcast odpovedal na otázky poslucháčov.

Ilustračná foto

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 28 507
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 25 840
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 644
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 11 020
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 106
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 791
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 530
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 390
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 352
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 216