BRATISLAVA. Ak sa priemerná teplota v určitej oblasti zvýši o štyri stupne Celzia oproti normálu, môže v období sucha spôsobiť až päťnásobný nárast úhynu stromov. Zistili to biológovia z Arizonskej univerzity.
Americkí vedci uskutočnili experiment v gigantickom skleníku s rozlohou 1,3 hektára. Volá sa Biosféra 2 a je to najväčší umelý uzavretý systém na Zemi.
V skleníku možno pod nepriedušnou kupolou modelovať podmienky najrôznejších klimatických oblastí. Pretože sú od seba hermeticky oddelené, umožňuje to presnú kontrolu experimentu.
Arizonská univerzita si prenajala tento unikátny skleník v roku 2007 po tom, ako v ňom nie príliš slávne skončili dlhodobé vedecké pokusy s účasťou ľudí, ktorí prežili v experimentálnych podmienkach dva roky.
Experiment s borovicami
Americkí biológovia urobili v Biosfére experiment s borovicami, ktoré rastú na juhu USA a v Mexiku.
Dvadsať dospelých stromov s dobre rozvinutým koreňovým systémom presadili do gigantického skleníka.
Desať zasadili na miesto, kde udržiavali teplotu, na akú sú stromy zvyknuté.
Druhá polovica dostala miesto, kde bola teplota vyššia o štyri stupne.
Približne o toľko sa má podľa predpovede klimatológov zvýšiť priemerná teplota na Zemi do roku 2100 v porovnaní s klímou pred priemyselnou revolúciou.
Pohľad na futuristické budovy Biosféry 2.
FOTO – ČTK/AP
Smrť krásnych stromov
Po presadení na nové miesto vedci prestali niektorým stromom dodávať vlahu, pričom nedostatok vody bol rovnaký pre obe skupiny.
Výsledok? Všetky borovice bez vody v teplejšej časti skleníku zahynuli o takmer tretinu času skôr ako ich súrodenci v chladnejšej časti.
„V teplejšej klíme stačí oveľa kratšie sucho, aby stromy zahynuli. Z historických záznamov vieme, že krátkych súch býva oveľa viac ako dlhých,“ povedal vedúci experimentu Travis Huxman.
Znamená to, že keď v minulosti v chladnejšom podnebí stromy suchá prežili, teraz, s nárastom teplôt, ich rovnaké sucho ohrozí viac.
Mechanizmus dramatického vplyvu nárastu teploty na stromy nie je príliš zložitý.
V suchom období borovice uzatvárajú póry v ihličí, aby zabránili strate vody. Logicky pri vyššej teplote sa póry upchajú silnejšie. Tým sa však stromy súčasne odrezávajú od prísunu vzdušného oxidu uhličitého, ktorý potrebujú na fotosyntézu, takže po čase uhynú.
Rovnako alebo podobne reagujú aj iné stromy. Vedci tak prakticky ukázali, ako veľmi závisí život stromov v čase sucha od teploty, ktorá ich obklopuje.
Všetko so všetkým súvisí
Zdalo by sa – čo tam po zopár stromoch, veď časom narastú nové. Je to však zložitejšie.
Keď uhynie strom, zmení to na nepoznanie prostredie obývané najrôznejšími živočíchmi. Preruší sa zvyčajná distribúcia živín v pôde, ustane správne hospodárenie s vodou, nastane erózia pôdy.
Okrem toho zhromažďovanie prebytočného oxidu uhličitého v pôde zníži schopnosť planéty odrážať žiarenie z kozmu, čo urýchli zmenu klímy.
Americkí vedci ukázali, že reťaz negatívnych zmien môže začať spočiatku takmer nepoznateľným nárastom priemernej teploty vzduchu.
Všetko so všetkým súvisí, čo ilustroval už Douglas Adams v knihe Holistická detektívna kancelária Dirka Gentlyho.
Vľavo vysušené borovice, vpravo preživšie.
FOTO – JOE MARTINEZ
