Pozrime sa, čo všetko nám obloha ponúka v máji. Začneme súhvezdiami. Skoro po západe Slnka sa už k odchodu pod západný obzor chystá súhvezdie Orión. Večernej oblohe s príchodom astronomickej noci - po úplnom zotmení - dominuje na juhu Lev a Panna, ale do polnoci sa presúvajú k západu. Vysoko nad obzorom, takmer v zenite, ich nahradia súhvezdia, ktoré vedie Pastier nasledovaný lichobežníkom hviezd tvoriacich telo Herkula. Pod nimi, v stredných výškach, sa presúva veľký Hadonos. Tesne nad obzorom sa rozprestiera Škorpión a neskôr po polnoci už aj Strelec. V tom čase sa už vyššie na juhovýchode formuje v celej svojej kráse tzv. letný trojuholník - nápadný obrazec tvorený najjasnejšími hviezdami troch výrazných súhvezdí: Deneb (Labuť), Vega (Lýra) a Altair (Orol). Na východe až juhovýchode sa nadránom vynárajú Pegas, Kozorožec a Vodnár. Na severovýchode sa dvíha cirkumpolárna (nikdy nezapadajúca) Kasiopeja. Spod severného obzoru vyčnieva časť Perzea. Za ním kopíruje krivku horizontu hviezda Capella a časť obrazca Povozníka.
Postavenie planét sa tiež oproti aprílu mení. Planéty svojím pohybom po oblohe spôsobujú zmeny vzájomných konštelácií aj aspektov s inými nebeskými objektmi. Niektoré odchádzajú, ďalšie sa vynárajú. Už od leta minulého roku spoločne merali cestu oblohou Jupiter so Saturnom. Ich sláva sa pomaly končí: Saturn sa už koncom mája úplne stráca vo večernom súmraku. Predtým ho uvidíme nízko nad obzorom len za skutočne dobrých podmienok. Nad horizontom kolmo nad ním ho nasleduje oveľa jasnejší Jupiter. Už dlhé mesiace sa spolu nachádzajú v súhvezdí Býk, preto je ich konštelácia s Aldebaranom (najjasnejšia hviezda Býka) a otvorenou hviezdokopou Plejády už notoricky známa. Mars zaujíma v priebehu mája takmer ideálne postavenie pre celonočné pozorovanie. Blíži sa do opozície, a preto vychádza neskoro večer, ale sledovať ho môžeme až do rána. 11. mája je v zastávke na slučke svojej zdanlivej dráhy po oblohe, preto sa celý mesiac zdržiava medzi hlavnými obrazcami súhvezdí Strelec a Hadonos. Vďaka nízkej deklinácii Mars opisuje svoj nočný oblúk nízko nad obzorom. Jediným povzbudením je jeho zvyšujúca sa jasnosť. Vďačíme za to súhre okolností: keďže sa blíži letný slnovrat, Zem sa od Slnka vzďaľuje, kým Mars sa k nemu približuje. Výsledkom je rýchlo sa zmenšujúca vzdialenosť medzi oboma planétami a zväčšujúci sa podiel zo Zeme viditeľnej osvetlenej časti povrchu Marsu. Naopak, ešte stále veľmi jasná Venuša sa od nás už od konca marca vzďaľuje. Vychádza ráno pred Slnkom - vidíme ju teda ako Zorničku. Priaznivejšie začína byť postavenie Merkúra - najbližšej planéty od Slnka. V máji (22.) sa voči nemu dostane do východnej elongácie (22,5° východne) a tým dosiahne najlepšiu viditeľnosť na večernej oblohe. Navyše spolu s objektmi v oblasti, ktorou sa bude pohybovať, budú vytvárať pekné zoskupenia. Tie nám okrem iného pomôžu vyhľadať samu planétu, ktorá je povestná ťažkou pozorovateľnosťou. Málokomu sa podarilo ju vidieť, traduje sa, že Kopernik ju nezbadal za celý svoj život. Urán s Neptúnom sú, ako po celý rok, v súhvezdí Kozorožca. Hoci Urán možno vidieť aj voľným okom, je pohodlnejšie - podobne ako Neptún - hľadať ho triédrom. Na Pluto v súhvezdí Hadonosa by sme potrebovali už poriadny teleskop.
Mesiac sa v priebehu mája dvakrát dočká prechodu perigeom - najbližším bodom svojej dráhy okolo Zeme. Po splne 7. mája sa hneď po apogeu 15. mája dostane do poslednej štvrti. Bezmesačnú noc, keď bude náš satelit v nove, zažijeme 23. mája a do prvej štvrti Mesiac dorastie koncom mája, 30. mája hneď po polnoci.
Dĺžka noci sa v máji skracuje - Slnko vychádza skôr a zapadá neskôr, pretože stúpa nad nebeský rovník do vyššej kladnej deklinácie. Kým výška jeho denného oblúka rastie, v noci sa dostáva pod obzor stále plytšie. Tak sa stáva, že Slnko neklesne dostatočne hlboko na to, aby sa začala tzv. astronomická noc. Aby nastala, musí sa Slnko dostať aspoň 18 stupňov pod obzor.
Na 19. máj si načasovalo najväčšie priblíženie k Zemi vesmírne teleso s asteroidálnym označením 2001 GP2 (viac v elektronickom denníku WWW.5D.SK). Pozornosť si vyslúžil podozrením, či to nie je nejaká „zabudnutá“ kozmická sonda alebo jej pozostatky. Pokračujúce intenzívne pozorovania tohto veľmi slabého objektu snáď čoskoro dokážu nájsť definitívnu odpoveď na otázku o jeho pravom pôvode.
ŠTEFAN GAJDOŠ
