Carl Friedrich Philipp von Martius bol nemecký prírodovedec. Vytvoril prvú modernú klasifikáciu brazílskych paliem a vypracoval základ jedného z najväčších herbárov na svete. Narodil sa pred 215 rokmi, 17. apríla 1794.
Von Martius pochádzal z nemeckého Erlangenu v Bavorsku. Študoval na tamojšej univerzite, založenej v roku 1742, kde získal hodnosť doktora medicíny. Tam aj publikoval podrobný katalóg rastlín botanickej univerzitnej záhrady. Neskôr sa ďalej venoval botanickým štúdiám.
Do Brazílie po Portugalcoch
Bavorský kráľ Maximilián I., ktorý sa dozvedel o jeho prírodovedeckých úspechoch, vyslal von Martiusa tri roky po ukončení jeho univerzitných štúdií do Brazílie, aby preskúmal tamojšiu exotickú prírodu a miestnych indiánskych obyvateľov. Vycestovali v decembri 1817 spolu s iným významným nemeckým prírodovedcom, Johannesom Baptistom von Spixom.
Nemeckí prírodovedci boli po Portugalcoch prvými Európanmi, ktorí dostali povolenie na vedeckú expedíciu po Brazílii.
Cestu začali v Riu do Janeiro, vtedajšom hlavnom meste Brazílie. So svojím sprievodom prešli vyše 2250 kilometrov niekoľkými južnými a východnými provinciami tejto rozľahlej a neprebádanej krajiny až do Tabatingy, k prameňom Amazonky (domorodcami nazývanej Biela alebo Veľká rieka) pri peruánsko-kolumbijských hraniciach. Cestou údoliami Amazonky, ktorá je najbohatšou oblasťou výskytu paliem na svete, preskúmali aj prítoky tejto najvodnatejšej a azda aj najdlhšej rieky sveta.
Kráľovská odmena
Ich náročné a často aj dramatické putovanie – obaja cestovatelia pri ňom vážne ochoreli - trvalo tri roky. Po návrate do Nemecka odmenil Maximilián I. oboch vedcov skutočne kráľovsky – rytierskym titulom a doživotnou penziou. Von Martiusa vymenovali za správcu botanickej záhrady v bavorskom Mníchove.
V roku 1826 sa stal profesorom botaniky na tamojšej univerzite. Túto funkciu vykonával až do roku 1864, no hlavnou náplňou jeho vedeckej práce stále zostávalo mapovanie brazílskej flóry. Napísal o nej množstvo kratších odborných prác vrátane trojdielneho opisu putovania s názvom Cesta do Brazílie. Jeho bohato ilustrované spisy, venované novým brazílskym rastlinným druhom, najmä palmám, si uchovali vedeckú hodnotu doteraz.
Najobjavnejším von Martiusovým spisom je trojdielny Prírodopis paliem, napísaný v latinčine, ktorý má 550 strán textu a 240 farebných ilustrácií (chromolitografií). Zachytávajú a analyzujú nielen jednotlivé rastliny, ale aj celé lokality.
Von Martius v tejto rozsiahlej práci po prvý raz vypracoval modernú klasifikáciu paliem. Išlo o naozaj náročnú úlohu; prvý diel vyšiel v roku 1823, záverečný až v roku 1850. O význame klasifikácie svedčí skutočnosť, že v roku 1971 vyšiel jej dvojdielny reprint.
Cambridgeský profesor Edred J. H. Corner v roku 1966 o knihe povedal, že je to najpozoruhodnejší opis o palmách, aký kedy vyšiel. Oceňoval ho aj významný nemecký prírodovedec Alexander von Humboldt.
Pozoruhodným dielom von Martiusa je aj 40-dielna monografia Brazílska flóra, ktorá vznikala v spolupráci s mnohými významnými botanikmi tých čias; dokončili ju až v roku 1906 jeho nasledovníci A. W. Eichler a Ignatz Urban po von Martiusovej smrti v roku 1886.
Zberateľ rastlín
Von Martius mal veľkú zbierku rastlín už pred svojím odchodom do Južnej Ameriky. Vrátil sa s ďalšími 12-tisíc vzorkami, ktoré neskôr vytvorili Herbarium Martii. Bol to základ jedného z najväčších súkromných herbárov na svete, ktorý po jeho smrti obsahoval 300tisíc vzoriek 65tisíc druhov rastlín z celého sveta.
Zaujímavý je aj iný fakt. Martius sa oženil v roku 1823 s Franziskou Freiin von Stengelovou. Narodil sa im syn Carl Alexander, ktorý v roku 1867 ako člen investorskej skupiny založil továreň na farbivá Aktien Gesellschaft fur Anilin-Fabrikation, známu Agfa.
Autor: Michal Áč
