SME
Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Vedci možno odhalili sídlo záhadnej kanaánskej vládkyne

Izraelskí archeológovia našli plaketu, naznačujúcu, že sídlom Pani levíc, inak známej iba z listov faraónovi Achnatonovi, mohlo byť v dobe pred inváziou židovských kmeňov do Kanaánu mesto Bet Šemeš, ktorého neskoršiu históriu spomínajú starozákonné texty.

Kresba unikátnej plakety. Archeológovia i historici umenia sa zhodujú, že môže ísť o vyobrazenie záhadnej kanaánskej Pani levíc, jedinej ženy pri moci v tejto oblasti a v tom čase. Dosiaľ bola známa iba z dvoch tabuliek, ktorými písomne žiadala o pomoc aKresba unikátnej plakety. Archeológovia i historici umenia sa zhodujú, že môže ísť o vyobrazenie záhadnej kanaánskej Pani levíc, jedinej ženy pri moci v tejto oblasti a v tom čase. Dosiaľ bola známa iba z dvoch tabuliek, ktorými písomne žiadala o pomoc a (Zdroj: Ilustrácia: Tel Aviv University)

Pani levíc predstavuje dôležitý rozpor s tvrdením legiend, že v starovekej krajine Kanaán, ktorá sa z veľkej časti prekrýva s dnešným Izraelom a Palestínou, vládli výlučne muži.

Pod egyptským protektorátom

Kanaán bol v inkriminovanom čase mozaikou mestských a vidieckych kniežactiev. Ich panovníci boli nazývaní kráľmi viac zo zdvorilosti, ako zo skutočného rešpektu voči moci, ktorou disponovali.

Hoci tam egyptský vplyv zasahoval oveľa skôr (sú o tom indície už zo Starej ríše, teda z 3. tisícročia p. n. l.), najviac dokladov o egyptskej nadvláde pochádza z doby dobyvačných výprav faraóna Novej ríše Thutmosa III. v 15. storočí p. n. l. na Blízky východ. Hraničné míľniky Egypta vtedy umiestnil v Sýrii na brehoch Eufratu.

Skryť Vypnúť reklamu

Egypt dislokoval na dobytom území viaceré vojenské posádky. Vládol však predovšetkým nepriamo, formou protektorátu s istým všeobecným správnym dozorom delegovaného guvernéra. Miestnych potentátov zväčša ponechal pri moci a kým odvádzali Egyptu tribút, do vnútorných záležitostí sa im zvlášť nemiešal.

Doba ničenia

Okolo roku 1350 p. n. l. v Kanaáne vypukli nepokoje. Bezprostrednou príčinou zrejme boli nájazdy nomádov, situácia, akú majstrovsky opísal Mika Waltari v slávnom románe Egypťan Sinuhet. (Hovorí tam priamo o Chabiroch čiže najpravdepodobnejšie Hebrejoch, ale je to fiktívne. Napriek tomu jeho výklad môže obsahovať zrnko pravdy, časť Hebrejov asi kočovala v bližšom či širšom okolí Kanaánu, sotva boli všetci v „egyptskom zajatí".)

Skryť Vypnúť reklamu

Zmätok zmnožovali vzbúrenci miestneho pôvodu. Výsledkom nájazdov i vzbúr bolo ničenie, ktorému miestni vládcovia sami nedokázali čeliť. Preto sa viacerí opakovane písomne obrátili na egyptského faraóna, aby im poslal vojenskú pomoc. Naznačuje to, že za približne jedno storočie od čias Thutmosa III. egyptské posádky v Kanaáne výrazne znížili početné stavy, alebo dokonca sčasti za dlhého mieru počas vlády Amenhotepa III. zanikli.

Achnatonov archív

Táto nestabilita v Kanaáne spadá do doby konca vlády faraóna Amenhotepa III., alebo začiatku vlády jeho syna Amenhotepa IV. čiže Achnatona. Závisi to od voľby konkrétnej staroegyptskej chronológie - tie sa síce zväčša líšia iba o niekoľko rokov, ale v prelomových obdobiach to býva kľúčové pre vysvetlenie archeologických nálezov.

Skryť Vypnúť reklamu

Platí skôr druhá možnosť: Kanaánski vládcovia sa obracali na Amenhotepa IV., „kacírskeho" faraóna, ktorý si zakrátko v rámci svojho náboženského prevratu zmenil meno na Achnaton. Tabuľky so žiadosťami Kanaáncov s totiž našli v diplomatickom archíve v Tell el-Amarna, asi na polceste medzi staroegyptskými metropolami Théby (dnešný Luxor) na juhu a Memfida na severe (pri dnešnej Káhire) - tam založil nové hlavné mesto Achetaton.

Záhada sídla Pani levíc

Boli medzi nimi aj dve žiadosti o pomoc od bližšie neurčenej panovníckej osoby, ktorá sa volala Pani levíc. Písala faraónovi, že do oblasti prenikli bandy hrubých a surových ľudí a vzbúrencov a že jej mestu môže hroziť vážne nebezpečenstvo Od objavu amarnských tabuliek si vedci kládli otázku, ktorému mestu v Kanaáne vlastne vládla.

Skryť Vypnúť reklamu

Archeológ a historik Nadav Na´aman z Telavivskej univerzity (Izrael) pred niekoľkými rokmi poukázal na možnosť, že by to mohlo byť mesto Bet Šemeš (Beth Shemesh respektíve Beit Shemesh), ktoré leží na severovýchodnom okraji nížinnej časti Judey, približne 20 kilometrov západne od Jeruzalema.

Dnes má asi toľko obyvateľov a rozlohu ako naša Trnava. Hoci korene tohto sídla siahajú hlboko do bronzovej doby, z trosiek vstalo až v ére novodobého izraelského štátu, v roku 1950. Viackrát sa o ňom zmieňujú starozákonne texty, ako o politicky a ekonomicky dôležitom sídle na hraniciach Hebrejov a Filištínov.

pani_levic2.jpg

Základy mestskej brány zo strednej bronzovej doby v Bet Šemeš. V pozadí je novodobé mesto.

Foto: Dustin Royer

pani_levic3.jpg

Študenti na vykopávkach v Bet Šemeš.
Foto: Tel Aviv University

Skryť Vypnúť reklamu

Bohyňa či vládkyňa?

Meno pochádza z kanaánskych čias pred príchodom Hebrejov. Znamená (hebrejsky) „Dom slnka" alebo „Chrám slnka", čo poukazuje na sídlo kultu slnečnej bohyne Kanaáncov menom Šemeš. Tento kanaánsky kult dokladajú aj niektoré pamiatky. Istý posvätný štatút si však zachovalo aj za hebrejských čias. Ležalo na na území kmeňa Júda pri hranici s územím kmeňa Dan a neskôr údajne bolo vyčlenené pre kňazov z kmeňa Lévi (levitov).

Archeológovia z Telavivskej univerzity na čele so Šlomom Bunimovičom a Cvi Ledermanom v pahorku skrývajúcom trosky dávneho Bet Šemešu (Tel Beit Shemesh) teraz našli unikátnu keramickú plaketu, podporujúcu názor Nadava Na´amana. Je na nej postava bohyne respektíve vládkyne - v zobrazenej osobe sa mohlo prelínať oboje.

Skryť Vypnúť reklamu

Oblečená je síce tak, ako staroegyptské a kanaánske umenie zobrazovalo mužských kráľov, no štýl účesu má ženský. Navyše ramená má zaoblenejšie ako na podobných kresbách majú muži a v rukách drží lotosové kvety, čo bol ženský atribút. Podľa historikov umenia môže byť na plakete práve Pani levíc.

pani_levic4.jpg

Šlomo Bunimovič (druhý zľava) a Cvi Lederman (tretí zľava) nad nálezmi z Bet Šemeš.
Foto: Tel Aviv University

Poklady v troskách

Mesto Bet Šemeš napokon bolo v predmetnom čase zničené - egyptská pomoc očividne neprišla, prinajmenšom nie včas. (Aj to poukazuje na datovanie už do doby Amenhotepa IV./Achnatona, ktorý bol proti akýmkoľvek vojenským zásahom.) Miera ničenia, zistená v troskách, je podľa vedcov aj na tie drsné časy výnimočná.

Na druhej strane im práve táto okolnosť priniesla množstvo cenných nálezov, ktoré si obyvatelia napadnutého mesta nestihli odniesť a zostali v zničených budovách. Príkladmi sú staroegyptská kráľovská pečať, bronzové hroty šípov a celé nádoby na skladovanie rôznych komodít. Mesto mohlo mať zhruba 1500 obyvateľov.

Skryť Vypnúť reklamu

Išlo zrejme o jeden z najvýznamnejších mestských štátov vo vnútrozemí Kanaánu. Na otázku, či mu skutočne vládla Pani levíc ako „kráľ" (kráľovná vtedy znamenala jednoducho manželku mužského kráľa), môže odpovedať už tohtoročné letné kolo vykopávok v tamojších vrstvách, ktoré boli datované do doby bronzovej.

Hlavný zdroj: Komuniké American Friends of Tel Aviv University zo 6. apríla 2009.


Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračná fotografia.

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Šéfa parlamentu Borisa Kollára v nemocnici najviac navštevovala bývalá manželka Linda Rezešová. Na fotografii sú na plese v Opere v roku 2008.
Stĺpček Petra Schutza

Návštevy Kollára v nemocnici volajú po demisii

V druhom slede kandidátov na politický koniec sa tlačia glosátori.

Peter Schutz
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Ilustračná foto.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Radíme, ako vybrať slúchadlá, mobil či notebook pod stromček

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  5. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  6. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  7. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  8. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  9. Aká je chémia vôní
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 905
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 519
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 459
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 542
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 623
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 459
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 144
  8. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 864
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 856
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 494