Vedci možno odhalili sídlo záhadnej kanaánskej vládkyne

Izraelskí archeológovia našli plaketu, naznačujúcu, že sídlom Pani levíc, inak známej iba z listov faraónovi Achnatonovi, mohlo byť v dobe pred inváziou židovských kmeňov do Kanaánu mesto Bet Šemeš, ktorého neskoršiu históriu spomínajú starozákonné texty.

Kresba unikátnej plakety. Archeológovia i historici umenia sa zhodujú, že môže ísť o vyobrazenie záhadnej kanaánskej Pani levíc, jedinej ženy pri moci v tejto oblasti a v tom čase. Dosiaľ bola známa iba z dvoch tabuliek, ktorými písomne žiadala o pomoc a(Zdroj: Ilustrácia: Tel Aviv University)

Pani levíc predstavuje dôležitý rozpor s tvrdením legiend, že v starovekej krajine Kanaán, ktorá sa z veľkej časti prekrýva s dnešným Izraelom a Palestínou, vládli výlučne muži.

Pod egyptským protektorátom

Kanaán bol v inkriminovanom čase mozaikou mestských a vidieckych kniežactiev. Ich panovníci boli nazývaní kráľmi viac zo zdvorilosti, ako zo skutočného rešpektu voči moci, ktorou disponovali.

Hoci tam egyptský vplyv zasahoval oveľa skôr (sú o tom indície už zo Starej ríše, teda z 3. tisícročia p. n. l.), najviac dokladov o egyptskej nadvláde pochádza z doby dobyvačných výprav faraóna Novej ríše Thutmosa III. v 15. storočí p. n. l. na Blízky východ. Hraničné míľniky Egypta vtedy umiestnil v Sýrii na brehoch Eufratu.

Egypt dislokoval na dobytom území viaceré vojenské posádky. Vládol však predovšetkým nepriamo, formou protektorátu s istým všeobecným správnym dozorom delegovaného guvernéra. Miestnych potentátov zväčša ponechal pri moci a kým odvádzali Egyptu tribút, do vnútorných záležitostí sa im zvlášť nemiešal.

Doba ničenia

Okolo roku 1350 p. n. l. v Kanaáne vypukli nepokoje. Bezprostrednou príčinou zrejme boli nájazdy nomádov, situácia, akú majstrovsky opísal Mika Waltari v slávnom románe Egypťan Sinuhet. (Hovorí tam priamo o Chabiroch čiže najpravdepodobnejšie Hebrejoch, ale je to fiktívne. Napriek tomu jeho výklad môže obsahovať zrnko pravdy, časť Hebrejov asi kočovala v bližšom či širšom okolí Kanaánu, sotva boli všetci v „egyptskom zajatí".)

Zmätok zmnožovali vzbúrenci miestneho pôvodu. Výsledkom nájazdov i vzbúr bolo ničenie, ktorému miestni vládcovia sami nedokázali čeliť. Preto sa viacerí opakovane písomne obrátili na egyptského faraóna, aby im poslal vojenskú pomoc. Naznačuje to, že za približne jedno storočie od čias Thutmosa III. egyptské posádky v Kanaáne výrazne znížili početné stavy, alebo dokonca sčasti za dlhého mieru počas vlády Amenhotepa III. zanikli.

Achnatonov archív

Táto nestabilita v Kanaáne spadá do doby konca vlády faraóna Amenhotepa III., alebo začiatku vlády jeho syna Amenhotepa IV. čiže Achnatona. Závisi to od voľby konkrétnej staroegyptskej chronológie - tie sa síce zväčša líšia iba o niekoľko rokov, ale v prelomových obdobiach to býva kľúčové pre vysvetlenie archeologických nálezov.

Platí skôr druhá možnosť: Kanaánski vládcovia sa obracali na Amenhotepa IV., „kacírskeho" faraóna, ktorý si zakrátko v rámci svojho náboženského prevratu zmenil meno na Achnaton. Tabuľky so žiadosťami Kanaáncov s totiž našli v diplomatickom archíve v Tell el-Amarna, asi na polceste medzi staroegyptskými metropolami Théby (dnešný Luxor) na juhu a Memfida na severe (pri dnešnej Káhire) - tam založil nové hlavné mesto Achetaton.

Záhada sídla Pani levíc

Boli medzi nimi aj dve žiadosti o pomoc od bližšie neurčenej panovníckej osoby, ktorá sa volala Pani levíc. Písala faraónovi, že do oblasti prenikli bandy hrubých a surových ľudí a vzbúrencov a že jej mestu môže hroziť vážne nebezpečenstvo Od objavu amarnských tabuliek si vedci kládli otázku, ktorému mestu v Kanaáne vlastne vládla.

Archeológ a historik Nadav Na´aman z Telavivskej univerzity (Izrael) pred niekoľkými rokmi poukázal na možnosť, že by to mohlo byť mesto Bet Šemeš (Beth Shemesh respektíve Beit Shemesh), ktoré leží na severovýchodnom okraji nížinnej časti Judey, približne 20 kilometrov západne od Jeruzalema.

Dnes má asi toľko obyvateľov a rozlohu ako naša Trnava. Hoci korene tohto sídla siahajú hlboko do bronzovej doby, z trosiek vstalo až v ére novodobého izraelského štátu, v roku 1950. Viackrát sa o ňom zmieňujú starozákonne texty, ako o politicky a ekonomicky dôležitom sídle na hraniciach Hebrejov a Filištínov.

pani_levic2.jpg

Základy mestskej brány zo strednej bronzovej doby v Bet Šemeš. V pozadí je novodobé mesto.

Foto: Dustin Royer

pani_levic3.jpg

Študenti na vykopávkach v Bet Šemeš.
Foto: Tel Aviv University

Bohyňa či vládkyňa?

Meno pochádza z kanaánskych čias pred príchodom Hebrejov. Znamená (hebrejsky) „Dom slnka" alebo „Chrám slnka", čo poukazuje na sídlo kultu slnečnej bohyne Kanaáncov menom Šemeš. Tento kanaánsky kult dokladajú aj niektoré pamiatky. Istý posvätný štatút si však zachovalo aj za hebrejských čias. Ležalo na na území kmeňa Júda pri hranici s územím kmeňa Dan a neskôr údajne bolo vyčlenené pre kňazov z kmeňa Lévi (levitov).

Archeológovia z Telavivskej univerzity na čele so Šlomom Bunimovičom a Cvi Ledermanom v pahorku skrývajúcom trosky dávneho Bet Šemešu (Tel Beit Shemesh) teraz našli unikátnu keramickú plaketu, podporujúcu názor Nadava Na´amana. Je na nej postava bohyne respektíve vládkyne - v zobrazenej osobe sa mohlo prelínať oboje.

Oblečená je síce tak, ako staroegyptské a kanaánske umenie zobrazovalo mužských kráľov, no štýl účesu má ženský. Navyše ramená má zaoblenejšie ako na podobných kresbách majú muži a v rukách drží lotosové kvety, čo bol ženský atribút. Podľa historikov umenia môže byť na plakete práve Pani levíc.

pani_levic4.jpg

Šlomo Bunimovič (druhý zľava) a Cvi Lederman (tretí zľava) nad nálezmi z Bet Šemeš.
Foto: Tel Aviv University

Poklady v troskách

Mesto Bet Šemeš napokon bolo v predmetnom čase zničené - egyptská pomoc očividne neprišla, prinajmenšom nie včas. (Aj to poukazuje na datovanie už do doby Amenhotepa IV./Achnatona, ktorý bol proti akýmkoľvek vojenským zásahom.) Miera ničenia, zistená v troskách, je podľa vedcov aj na tie drsné časy výnimočná.

Na druhej strane im práve táto okolnosť priniesla množstvo cenných nálezov, ktoré si obyvatelia napadnutého mesta nestihli odniesť a zostali v zničených budovách. Príkladmi sú staroegyptská kráľovská pečať, bronzové hroty šípov a celé nádoby na skladovanie rôznych komodít. Mesto mohlo mať zhruba 1500 obyvateľov.

Išlo zrejme o jeden z najvýznamnejších mestských štátov vo vnútrozemí Kanaánu. Na otázku, či mu skutočne vládla Pani levíc ako „kráľ" (kráľovná vtedy znamenala jednoducho manželku mužského kráľa), môže odpovedať už tohtoročné letné kolo vykopávok v tamojších vrstvách, ktoré boli datované do doby bronzovej.

Hlavný zdroj: Komuniké American Friends of Tel Aviv University zo 6. apríla 2009.


Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, slovenské Cargo v súťaži neuspelo

Štátny nákladný prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo o subdodávkach na slovenskom a českom úseku.

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Slovenka hľadá startupy v Keni či Vietname

Naša predstava o treťom svete je mylná.

Neprehliadnite tiež

Tancujúce lemury a najvzácnejšia kačka. Ako vyzerajú zvieratá, ktoré žijú iba na Madagaskare

Tri štvrtiny zo všetkých druhov na ostrove nežije nikde inde na svete.

Vytvorili prvú farbu na vlasy, ktorá dokáže meniť odtiene

Farby sa testujú pre komerčné použitie.

V Číne začínajú používať robotických policajtov

Kde treba šikovné oko a nie ruky pre zásah, tam hliadkujú roboty.

Mrzne vám mobil alebo počítač? Príčinou môže byť kozmické žiarenie

Častice z vesmíru zasahujú do technológií viac, ako sme ochotní pripustiť.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  2. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  3. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  4. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  5. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  10. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 180
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 656
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 6 903
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 280
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 120
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 979
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 796
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 698
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 502
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 894

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop