Ich štúdiu zverejnilo internetové vydanie britského magazínu Biology Letters.
V oceánografickom inštitúte v americkom Woods Hole vystavili Mooney a jeho kolegovia impulzom delfíny, ktoré sú zvyknuté na hluk. Zvuky sonaru vedci nahrali počas vojenských cvičení pri západnom mpobreží USA krátko predtým, než v rovnakej oblasti uviazla na pláži skupina morských cicavcov.
Do bazénu vyslali krátke impulzy, a to v rôznych intervaloch a sile. Potom pomocou omnoho tichších tónov zisťovali prah počutia delfínov. Vo viacerých prípadoch sa sluch testovaných zvierat zhoršil a správali sa nepokojne.
Meratľná strata sluchu sa dostavila pri hlasitosti signálov cez 200 decibelov a odohraní najmenej piatich zvukových sád. Do normálu sa sluch vrátil po 20 až 40 minútach.
Mooney tvrdí, že je to prvýkrát, čo bol experimentálne škodlivý vplyv zvuku týchto navigačných zariadení na morské živočíchy. bežné sonary vysielajú signály hlasitosti vyššie než 250 decibelov. Aby plávajúce zviera ochromili ako pri pokuse, muselo by sa niekoľko minút pohybovať najmenej 40 metrov od plavidla, ktoré ho šíri.
Vedci však nevylúčili dlhodobejšie pôsobenie pri použití iných frekvencií alebo nižšej hlasitosti. Sonar funguje na podobnom princípe ako radar, ale namiesto elektromagnetických vĺn používa zvukové.
Podľa ekológov sú zdokumentované prípady, keď sonary zmiatli veľryby natoľko, že zablúdili na plytčinu alebo sa na hladinu vynorili tak rýchlo, že uhynuli pre dekompresiu.
Spory o používaní podmorských sonarov medzi ekológmi a americkou vládou minulý rok riešil až miestny najvyšší súd.
V novembri rozhodol, že vojenské lode môžu pri manévroch v Tichom oceáne tieto zariadenia používať bez obmedzení. Zrušil tak nariadenie, ktoré ponorkám zakazovalo nasadzovať sonary so strednou frekvenciou do vzdialenosti 19 kilometrov od kalifornského pobrežia. Vypnúť ich museli aj vo chvíli, keď sa k ich lodi zvieratá priblížili na menej než dva kilometre.
