Vesmírny hotel Alfa nebude pre turistov

Vesmírna turistika


Prvý vesmírny turista, americký multimilionár Dennis Tito (vľavo), na orbitálnej stanici ISS, nazývanej tiež Alfa.



V pondelok 30. apríla pristál na orbitálnej stanici ISS prvý vesmírny turista, 60-ročný americký multimilionár Dennis Tito. Na stanicu ho dopravila ruská kozmická loď Sojuz, ktorú riadil kozmonaut Talgat Musabajev. NASA, ktorá je jedným z hlavných konštruktérov stanice, až do poslednej chvíle váhala s udelením povolenia na štart Tita. „Neprišiel som sem pre pohodlie…“ povedal po príchode na stanicu hosť a mal skutočne pravdu; pobyt na stanici, ktorá vo výške 400 kilometrov obieha našu planétu, má nepredstaviteľne ďaleko od vesmírnych hotelov s luxusným výhľadom na vesmír, na aké sme si zvykli zo science fiction.

Letenka do vesmíru

Prvé súkromné spoločnosti zamerané na vesmírnu turistiku vznikli v USA už začiatkom 80-tych rokov. Po nečakanej a šokujúcej katastrofe raketoplánu Challenger, pri ktorej okrem piatich profesionálnych astronautov zahynul aj jeden civil, učiteľka Christa McAuliffeová, sa však dvere do súkromného vesmíru zavreli. Vesmír na dlhé roky zostal doménou vládnych kozmických agentúr.

Nové oživenie záujmu o „neoficiálne“ dobývanie kozmu prišlo nečakane z Japonska, ktoré je dodnes najväčším proponentom vesmírnej turistiky. Analýzy z japonských, ale aj amerických a európskych finančných inštitúcií ukazujú, že príjmy z vesmírnej turistiky a súkromných letov do blízkeho vesmíru (vzdialenejšie cesty k iným planétam sú v súčasných prepočtoch ešte stále extrémne finančne náročné) by mohli presiahnuť ročne stovky miliárd US dolárov. Zaujímavé je, že len príjmy z verejných návštev Air and Space Museum a kozmo- dromu na Floride – teda z „pozemskej vesmírnej turistiky“ – dosahujú ročne takmer 1 miliardu dolárov(!).

Neúspešný X33

Po fenomenálnom úspechu Kennedyho vesmírneho programu v 60-tych rokoch, ktorý vyvrcholil sériou pristátí na Mesiaci – programom Apollo – všeobecne prevládal názor, že vesmírna turistika je záležitosťou 1-2 desaťročí. Nestalo sa tak, aj keď situácia sa možno práve začína meniť štartom dobrodruha Tita. V posledných rokoch sa čoraz intenzívnejšie rozvíja spolupráca medzi (predovšetkým americkými) vládnymi inštitúciami a súkromnými spoločnosťami v oblasti vývoja nenáročných a lacných vesmírnych dopravných prostriedkov. Vývoj je sľubný aj napriek neúspechu prototypu nového nosiča s viacnásobným použitím, nového raketoplánu X33, ktorý bol pred niekoľkými mesiacmi v USA zastavený. X33 sa vyvíjal v spoločnosti Lockheed-Martin na objednávku NASA. Jeho náklady však boli také vysoké, že NASA od jeho konštrukcie odstúpila. Je však len otázkou času, kedy sa začne vývoj podobných nosičov v iných spoločnostiach. Sama NASA si uvedomuje, že hi-tech vesmírne technológie sa presúvajú z jej prísne strážených, supertajných laboratórií do novovznikajúcich súkromných spoločností, a preto sa už intenzívnejšej spolupráci so súkromnými spoločnosťami nebráni.

Kroky k vesmírnym hotelom

Čo všetko teda treba vykonať, kým sa na obežnej dráhe objavia vesmírne hotely? Prvým krokom by malo byť zostavenie malej flotily lacných raketoplánov (spaceplánov), ktoré budú na obežnú dráhu vynášať súkromné satelity. Nosiče týchto spaceplánov sú kombináciou prúdových a raketových motorov s viacnásobným použitím. Potom sa očakáva vývoj kozmických lodí, podobných napríklad lodiam Sojuz, ktoré by vykonávali „kyvadlovú“ dopravu k vesmírnej stanici ISS, prípadne k iným budúcim orbitálnym komplexom.

Vo výhľade ďalších desaťročí sa uvažuje s vybudovaním akéhosi „kozmického výťahu“, ktorý by podstatne znížil náklady na dopravu materiálu a ľudí na obežnú dráhu alebo na Mesiac.

Medzi inými súkromnými projektmi spomeňme ambiciózny The Space Island Project (SIP), ktorý je zameraný na komerčné lety na nízke orbitálne dráhy (low earth orbit). Cieľom SIP je propagácia vesmírnej turistiky, vývoj vesmírneho manévrovateľného vozidla, tzv. Orbital Maneuvering Vehicle, tréning adeptov na výlety do vesmíru a vybudovanie siete orbitálnych staníc na nízkych obežných dráhach. Predstavitelia spoločnosti plánujú využiť 25-ročné skúsenosti vesmírnych programov Ruska a NASA a vytvoriť flotilu nových orbitálnych dopravných prostriedkov Shuttle II, ktoré sú založené na technológii motorov Boeing RS-69.

Vesmírna hromadná doprava

Túžbu obyčajných ľudí po ceste do vesmíru a nových zážitkoch už nemožno ignorovať. Na „trh“ preto prichádzajú nové „cestovné“ agentúry, pre ktoré je vesmír zdrojom rozprávkového bohatstva. Civilné využitie kozmu sa zatiaľ obmedzuje na využívanie telekomunikačných družíc a šírenie TV signálu prostredníctvom satelitov. Čo však láka pozemšťanov do vesmíru? Nie sú tam žiadne pláže, slnko, voda ani obchody a galérie. Nič, len chlad a vzduchoprázdno. Ale aj hviezdna obloha, ktorú zo Zeme nikdy neuvidíme. Východy Slnka každých niekoľko minút a modrá planéta pokrytá farebnými mrakmi. Pocit ľahkosti bez zemskej príťažlivosti a eufória a strach z večného bezodného priestoru.

Dovolenky tak skoro nebudú

Napriek medializácii Titovho letu na ISS a očakávaniam mnohých podobných dobrodruhov s bohatým bankovým kontom potrvá ešte mnoho rokov, ak nie desaťročí, kým sa ponuky cestovných kancelárií rozšíria o dovolenku na orbite. Možno je to dobre, pretože prieskum a kolonizácia vesmíru je v počiatočných fázach.

Rozmar excentrického milionára môže totiž tisícky ľudí, ktorí desaťročia pracovali a pracujú na vývoji ISS, stáť oveľa viac ako je cena letenky (20 miliónov dolárov). V prípade neúspechu, ktorý si však nikto z nás neželá, stratu dôvery v technológie, ktorých vývoj stál desaťročia úmornej práce, a v prípade úspechu, ktorý si zrejme želá každý, možno prehnaný optimizmus v skoré dovolenky vo vzduchoprázdne.

Vývoj však má svoje zákonitosti a o vývoji ľudstva smerom k vesmírnej civilizácii to platí niekoľkonásobne. História minulého storočia ukazuje, že niektoré technológie by mali radšej zostať „pod kontrolou“, v spomínaných supertajných laboratóriách. Do vývoja vesmírnych technológií sú zapojené najelitnejšie mozgy, aké má súčasné ľudstvo k dispozícii. Za horizontom 20-30 rokov sa bezpochyby objavia nové vesmírne nosiče, ktoré budú schopné dlhých medziplanetárnych letov. Postavia sa ďalšie orbitálne stanice, základne na Mesiaci, ľudia pristanú na asteroide alebo na Marse. Cestovný poriadok „vesmírnej hromadnej dopravy“ je však pravdepodobne ešte veľmi vzdialený.

MICHAL ŠERŠEŇ
(Autor je astrofyzik a šéfredaktor WWW.5D.SK)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 113
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 828
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 190
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 405
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 702
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 518
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 189
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 737
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 444
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 680

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop