Vesmírny hotel Alfa nebude pre turistov

Vesmírna turistika


Prvý vesmírny turista, americký multimilionár Dennis Tito (vľavo), na orbitálnej stanici ISS, nazývanej tiež Alfa.



V pondelok 30. apríla pristál na orbitálnej stanici ISS prvý vesmírny turista, 60-ročný americký multimilionár Dennis Tito. Na stanicu ho dopravila ruská kozmická loď Sojuz, ktorú riadil kozmonaut Talgat Musabajev. NASA, ktorá je jedným z hlavných konštruktérov stanice, až do poslednej chvíle váhala s udelením povolenia na štart Tita. „Neprišiel som sem pre pohodlie…“ povedal po príchode na stanicu hosť a mal skutočne pravdu; pobyt na stanici, ktorá vo výške 400 kilometrov obieha našu planétu, má nepredstaviteľne ďaleko od vesmírnych hotelov s luxusným výhľadom na vesmír, na aké sme si zvykli zo science fiction.

Letenka do vesmíru

Prvé súkromné spoločnosti zamerané na vesmírnu turistiku vznikli v USA už začiatkom 80-tych rokov. Po nečakanej a šokujúcej katastrofe raketoplánu Challenger, pri ktorej okrem piatich profesionálnych astronautov zahynul aj jeden civil, učiteľka Christa McAuliffeová, sa však dvere do súkromného vesmíru zavreli. Vesmír na dlhé roky zostal doménou vládnych kozmických agentúr.

Nové oživenie záujmu o „neoficiálne“ dobývanie kozmu prišlo nečakane z Japonska, ktoré je dodnes najväčším proponentom vesmírnej turistiky. Analýzy z japonských, ale aj amerických a európskych finančných inštitúcií ukazujú, že príjmy z vesmírnej turistiky a súkromných letov do blízkeho vesmíru (vzdialenejšie cesty k iným planétam sú v súčasných prepočtoch ešte stále extrémne finančne náročné) by mohli presiahnuť ročne stovky miliárd US dolárov. Zaujímavé je, že len príjmy z verejných návštev Air and Space Museum a kozmo- dromu na Floride – teda z „pozemskej vesmírnej turistiky“ – dosahujú ročne takmer 1 miliardu dolárov(!).

Neúspešný X33

Po fenomenálnom úspechu Kennedyho vesmírneho programu v 60-tych rokoch, ktorý vyvrcholil sériou pristátí na Mesiaci – programom Apollo – všeobecne prevládal názor, že vesmírna turistika je záležitosťou 1-2 desaťročí. Nestalo sa tak, aj keď situácia sa možno práve začína meniť štartom dobrodruha Tita. V posledných rokoch sa čoraz intenzívnejšie rozvíja spolupráca medzi (predovšetkým americkými) vládnymi inštitúciami a súkromnými spoločnosťami v oblasti vývoja nenáročných a lacných vesmírnych dopravných prostriedkov. Vývoj je sľubný aj napriek neúspechu prototypu nového nosiča s viacnásobným použitím, nového raketoplánu X33, ktorý bol pred niekoľkými mesiacmi v USA zastavený. X33 sa vyvíjal v spoločnosti Lockheed-Martin na objednávku NASA. Jeho náklady však boli také vysoké, že NASA od jeho konštrukcie odstúpila. Je však len otázkou času, kedy sa začne vývoj podobných nosičov v iných spoločnostiach. Sama NASA si uvedomuje, že hi-tech vesmírne technológie sa presúvajú z jej prísne strážených, supertajných laboratórií do novovznikajúcich súkromných spoločností, a preto sa už intenzívnejšej spolupráci so súkromnými spoločnosťami nebráni.

Kroky k vesmírnym hotelom

Čo všetko teda treba vykonať, kým sa na obežnej dráhe objavia vesmírne hotely? Prvým krokom by malo byť zostavenie malej flotily lacných raketoplánov (spaceplánov), ktoré budú na obežnú dráhu vynášať súkromné satelity. Nosiče týchto spaceplánov sú kombináciou prúdových a raketových motorov s viacnásobným použitím. Potom sa očakáva vývoj kozmických lodí, podobných napríklad lodiam Sojuz, ktoré by vykonávali „kyvadlovú“ dopravu k vesmírnej stanici ISS, prípadne k iným budúcim orbitálnym komplexom.

Vo výhľade ďalších desaťročí sa uvažuje s vybudovaním akéhosi „kozmického výťahu“, ktorý by podstatne znížil náklady na dopravu materiálu a ľudí na obežnú dráhu alebo na Mesiac.

Medzi inými súkromnými projektmi spomeňme ambiciózny The Space Island Project (SIP), ktorý je zameraný na komerčné lety na nízke orbitálne dráhy (low earth orbit). Cieľom SIP je propagácia vesmírnej turistiky, vývoj vesmírneho manévrovateľného vozidla, tzv. Orbital Maneuvering Vehicle, tréning adeptov na výlety do vesmíru a vybudovanie siete orbitálnych staníc na nízkych obežných dráhach. Predstavitelia spoločnosti plánujú využiť 25-ročné skúsenosti vesmírnych programov Ruska a NASA a vytvoriť flotilu nových orbitálnych dopravných prostriedkov Shuttle II, ktoré sú založené na technológii motorov Boeing RS-69.

Vesmírna hromadná doprava

Túžbu obyčajných ľudí po ceste do vesmíru a nových zážitkoch už nemožno ignorovať. Na „trh“ preto prichádzajú nové „cestovné“ agentúry, pre ktoré je vesmír zdrojom rozprávkového bohatstva. Civilné využitie kozmu sa zatiaľ obmedzuje na využívanie telekomunikačných družíc a šírenie TV signálu prostredníctvom satelitov. Čo však láka pozemšťanov do vesmíru? Nie sú tam žiadne pláže, slnko, voda ani obchody a galérie. Nič, len chlad a vzduchoprázdno. Ale aj hviezdna obloha, ktorú zo Zeme nikdy neuvidíme. Východy Slnka každých niekoľko minút a modrá planéta pokrytá farebnými mrakmi. Pocit ľahkosti bez zemskej príťažlivosti a eufória a strach z večného bezodného priestoru.

Dovolenky tak skoro nebudú

Napriek medializácii Titovho letu na ISS a očakávaniam mnohých podobných dobrodruhov s bohatým bankovým kontom potrvá ešte mnoho rokov, ak nie desaťročí, kým sa ponuky cestovných kancelárií rozšíria o dovolenku na orbite. Možno je to dobre, pretože prieskum a kolonizácia vesmíru je v počiatočných fázach.

Rozmar excentrického milionára môže totiž tisícky ľudí, ktorí desaťročia pracovali a pracujú na vývoji ISS, stáť oveľa viac ako je cena letenky (20 miliónov dolárov). V prípade neúspechu, ktorý si však nikto z nás neželá, stratu dôvery v technológie, ktorých vývoj stál desaťročia úmornej práce, a v prípade úspechu, ktorý si zrejme želá každý, možno prehnaný optimizmus v skoré dovolenky vo vzduchoprázdne.

Vývoj však má svoje zákonitosti a o vývoji ľudstva smerom k vesmírnej civilizácii to platí niekoľkonásobne. História minulého storočia ukazuje, že niektoré technológie by mali radšej zostať „pod kontrolou“, v spomínaných supertajných laboratóriách. Do vývoja vesmírnych technológií sú zapojené najelitnejšie mozgy, aké má súčasné ľudstvo k dispozícii. Za horizontom 20-30 rokov sa bezpochyby objavia nové vesmírne nosiče, ktoré budú schopné dlhých medziplanetárnych letov. Postavia sa ďalšie orbitálne stanice, základne na Mesiaci, ľudia pristanú na asteroide alebo na Marse. Cestovný poriadok „vesmírnej hromadnej dopravy“ je však pravdepodobne ešte veľmi vzdialený.

MICHAL ŠERŠEŇ
(Autor je astrofyzik a šéfredaktor WWW.5D.SK)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Bratislavu zradila doprava aj kultúrna uzavretosť, hovoria experti

Niekto mohol akceptovať, že pre Bratislavu je hlavné letisko Viedeň, niekto to akceptovať nemusel, vraví šéf portálu euractiv Radovan Geist.

KOMENTÁRE

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

SVET

Slovensko neuspelo v boji o sídlo Európskej liekovej agentúry

Bratislava nezískala sídlo EMA, bola na štvrtej nepostupovej pozícii.

Neprehliadnite tiež

Prečo horúca voda zamrzne rýchlejšie ako studená?

Teoretický opis ukázal aj to, že studená voda môže zovrieť rýchlejšie.

So psom sa dožijete vyššieho veku. Veda naznačuje, ktorú rasu si vybrať

Domáci miláčik môže motivovať ľudí, aby sa viac pohybovali a žili zdravšie.

Slovenka pozorovala prvý medzihviezdny asteroid: už ho nikdy neuvidíme

Podobných asteroidov z medzihviezdneho priestoru uvidíme viac, hovorí Eva Lilly z Astronomického ústavu v Honolulu na Havaji.

OBJEKTÍV

Humanoid od Boston Dynamics sa naučil robiť saltá vzad

Robotické salto je veľký pokrok v robotike.

Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  4. Moskva alebo Petrohrad?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  8. Nový Jaguar XF Sportbrake
  9. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  10. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  1. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  2. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  3. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  4. Modern luxury next to the Blue Church
  5. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  6. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  9. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  10. HB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  1. Moskva alebo Petrohrad? 8 829
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 198
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 3 044
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 182
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 506
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 375
  7. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 278
  8. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 132
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 117
  10. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 075