e pokračujú.
BRATISLAVA. Keď povieme génius, mnohým sa na prvom mieste vybaví Albert Einstein. Nie náhodou sa výsada absolútnej výnimočnosti spája práve s originálnymi vedeckými výsledkami, aj keď géniov nájdeme aj v mnohých iných oblastiach ľudskej činnosti.
Čo potrebuje
Talent (od Boha či od prírody) v podobe genetickej výbavy.Dar odlišovať podstatné veci od nepodstatných.Umenie venovať problému neuveriteľné množstvo času.Silnú vnútornú motiváciu (zaujatosť problémom), no nezaškodí ani vonkajšia, čiže vysoké ohodnotenie originálneho prínosu.
Otázka, ako sa géniovia rodia a formujú, je však stále živá, príťažlivá a viac-menej zahalená tajomstvom.
Možno aj preto existuje toľko rôznych životopisov Alberta Einsteina, že by zaplnili niekoľko knižných políc. Ako zo svojich nadaných detí vychovať geniálnych fyzikov, sa z nich však nedozviete.
IQ alebo tisíce hodín driny?Francis Galton je známy ako otec eugeniky. V pôvodnom zmysle to bola snaha cielene zlepšovať genofond ľudstva, nie vraždiť, ako to pod rúškom „vedeckej" eugeniky robili nacisti.
Galton, samozrejme, kládol najväčší dôraz na dedičnú intelektuálnu výbavu každého človeka. Dnes by sme mohli zjednodušene povedať, že mal na mysli IQ okolo 150 a vyššie. Bez tejto prvotnej výbavy, ktorá je výlučným darom prírody, nemá nik najmenšiu šancu stať sa géniom.
Súčasný známy pop-sociológ Malcolm Gladwell, autor mnohých bestsellerov (medzi nimi knihy Velikáni. Príbeh úspechu), propaguje opačnú myšlienku: génius sa nerodí z čistej inteligencie, ale z pevného spojenia perfektného vzdelania a tvrdej dlhoročnej práce.
Ako napísal časopis Time, v tom je Gladwell zajedno so psychológom Andersom Ericssonom z Floridskej štátnej univerzity. Ericsson sa preslávil formulovaním pravidla, že génius potrebuje desať rokov (alebo 10-tisíc hodín) driny v praxi, aby dosiahol niečo skutočne výnimočné.
„Prax nie je niečím, čo robíte, pretože ste dobrý," tvrdí Ericsson. „Prax je to, čo robí dobrými vás."
Sú však aj výnimky, ako bol napríklad geniálny matematik Évariste Galois, jeden zo zakladateľov modernej algebry. Zomrel ako dvadsaťjedenročný a prax mal teda minimálnu.
Zlatá stredná cestaDean Keith Simonton, profesor psychológie z Kalifornskej univerzity v Davise a jeden z uznávaných odborníkov v tejto oblasti, zastáva zlatú strednú cestu: zrod génia je vhodnou kombináciou dobrých génov a stimulujúceho prostredia.
Simonton, autor knihy Genius 101: Creators, Leaders and Prodigies (Učebnica geniality: Tvorcovia, vodcovia a zázračné deti), posmešne označuje Ericssonovu teóriu ako otrockú, pretože tvrdá práca je síce nevyhnutnou podmienkou úspechu, zjavne však nedostatočnou.
Géniov charakterizoval ako ľudí, ktorí majú dostatok inteligencie, nadšenia a vytrvalosti, aby získali potrebnú odbornosť v široko uznávanej oblasti a prínos ktorých považujú ich kolegovia za vysoko originálny.
K osobnostným črtám géniov patrí otvorenosť v prijímaní skúseností, introvertnosť, zaujaté, podozrievavé až nepriateľské postoje, vysoké ambície a silná motivácia.
Ťažký údelV súvislosti s touto výstižnou Simontonovou charakteristikou treba spomenúť nedávno zosnulého šachového génia Bobbyho Fischera. Jeho (azda jediný) priateľ Larry Evans o tomto zrejme najlepšom šachistovi všetkých čias hovoril ako o absolútne nekomunikatívnom a do seba ponorenom človeku, ktorý je najindividualistickejším a najosamelejším majstrom sveta v histórii.
Géniovia väčšinou nemajú na ružiach ustlané. Keď sa však začítate do životopisov Alberta Einsteina, zistíte z nich, že práve tento najznámejší génius bol šťastným človekom. Svojským, nenapodobiteľným, jednoducho geniálnym spôsobom.
