Spector navrhuje, aby sa cena hier výrazne znížila na cenu hudobných CD alebo DVD filmov. Pri všetkej úcte Spectorovej veľkorysosti a dobrote musíme – vcelku nečakane – oponovať. Cena hudobného nosiču je podľa našich predstáv stále privysoká za jednu obyčajnú placku. DVD filmy postupne padajú vďaka vplyvu „stánkových filmov“, no stále to nie je ono.
Porovnávať však filmy a hudbu s hrami je trochu nelogické. Príjmy filmových štúdií z DVD ponuky filmov sú len časťou zisku. Navyše je výsledná hodnota hry, ktorá vás zabaví na niekoľko hodín, v prípade multiplayeru sa hrateľnosť predlžuje na dobu určenú vami, omnoho vyššia ako pri filme, ktorý si pozriete raz, maximálne dvakrát a z poličky ho vytiahnete raz za uhorský rok.
Cena krabicových verzií býva často v rôznych akciách alebo u nás v edíciách pomerne nízka, prípadne sa dá využiť služba digitálnej distribúcie. Spector zrejme nemyslel na to, že herný vydavateľ musí do vývojárskeho štúdia investovať nemalý finančný obnos a najviac na hre zarobí koncový predajca a nie tvorcovia. Ideálne riešenie je teda výhradne v digitálnej distribúcii, pri ktorej odpadá mnoho zbytočných „ukrajovačov zisku“ (výroba DVD médií, manuál, obal, distribúcia, predajcovia, distribútori).
Warrena Spectora si ako tvorcu vynikajúcich sérii Thief alebo Deus Ex nesmierne vážime, ale v tomto prípade sú alternatívne riešenia rozumnejšie ako „sociálne cítiace“ vykrikovanie po znížení cien. Slovenský problém pomeru vysokých cien k mzde rozpitvávať netreba, to je však náš, lokálny problém.
Zdroj:Joystiq
