;) |
Po nie príliš úspešnej demoverzii sa mnohí rozhodli odsúdiť najnovší projekt postupne krachujúceho Midwayu, ktorý prebral Ubisoft možno už len z princípu. Ono totiž The Wheelman s hlavným hrdinom Milom Buricom, ktorého "zahral" Vin Diesel, nepredstavuje nič iné ako klasické arkádové béčko, spájajúce niekoľko zaujímavých prvkov dokopy. A zopár výbuchov, oškretých plechov a gangstrov. Vážení, áno, to je skutočne všetko. Okrem iného aj nelogicky zábavná hra, ktorá vás chytí pod krkom a pustí, až keď trepete nožičkami a prosíte o pomoc.
Arkádový štýl v The Wheelman vám buď sadne a budete si náležite – a oprávnene – užívať alebo proste na akčnú hru nemáte náladu a tým pádom siahate po vopred nevhodnom projekte. Kritizovať hru za to, čím nie je a jednoducho byť ani nemala, je prejavom erudovaného herného novinára s nekonečnou múdrosťou a zároveň úbohou zaslepenosťou. Lenže načo nám, preboha sú všetky tie krásne grafické scenérie a múdre slová o umelej inteligencii, keď sa nedokážeme poriadne zabávať (spomeňte si na časy, kedy ste sa do hry skutočne ponorili) a atmosféra hry nás nielen osvieži, ale rozfúka vlasy. The Wheelman má jednoducho gule.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Diesel, Vin Diesel
Aj Vin Diesel ich má. V to však všetci dúfame, no tentoraz to berte ako metaforu. Vin Diesel je charizmatický herec, hoc sa nejeden kritik teraz môže zadusiť od smiechu. Tak ako bol v minulosti Bruce Willis v krvavom tielku hrdinom, ktorého sme sa chceli v tajných snoch minimálne dotknúť (chlapské podanie rúk, pri ktorom by nám praskali kosti, iné dotyky sú rezolútne vylúčené), je v súčasnosti Vin Diesel akčnou postavičkou, ktorá dokáže vdýchnuť svojmu charakteru život. Prvé rýchle a zbesilé naháňačky by bez neho boli len plytkou atrapou. Nie, že by išlo o filozofickú debatu nad bandaskou bezolovnatého benzínu, len sme cítili, že Dieslova postava je zahraná až nepríjemne živo. Podobne sme sa báli v Čiernočiernej tme a tak ďalej. Vin Diesel je jednoducho akčný hrdina, pri ktorého hlasovom prejave cítime nepríjemné mrazenie na chrbte. Hovorí v jednoduchých vetách, súvetie nepozná, a hoci jeho vtipy nemusia byť vtipné, zasmejeme sa. Povedal ich totiž Vin Diesel svojim „vin dieslovským“ chrapotom, takže to smiešne jednoducho je!
To máte tak: akčný hrdina musí mať charizmu a tú Vin Diesel má. Jeho herná spoločnosť Tigon Entertainment v spolupráci s Midwayom pripravila hru The Wheelman ako predprípravu k filmu, ktorý by sa mal objaviť v kinách v priebehu tohto roku. Midway krachuje, hru prebral UbiSoft, ale chvalabohu na nej nič nemenil. Hra slúži ako úvod k snímku, takže ak prídete do kín, budete vedieť o čosi viac. Alebo ak chcete, čo robil Milo Buric v Barcelone, kto je tá pekná brunetka a podobne. Filmu predchádzajúca hra vsádza na jednoduchý koncept: Vin Diesel, otvorené mesto Barcelona, akčný scenár, arkádové jazdenie, arkádové búranie, arkádové strieľanie, arkádové sekundárne misie. Vezmite prvé GTA, pridajte prvého Drivera, premiešajte s Virtua Copom, dajte jedno žĺtko z Pursuit Force a okoreňte skvelou muzičkou, zabaľte do priemerného obalu a môže sa ísť stolovať.
Barcelona
Virtuálna Barcelona privíta Mila nie práve s otvorenou náručou. Lenže jeho nové pôsobisko si vyžiadala práca a musí sa postarať o tri vedúce gangy, ktoré si medzi sebou rozdelili metropolu. Milo je vodič, šofér a postupne sa dostane do priazne každej skupiny, aby napokon so všetkými zatočil. Je to proste náš super hrdina. Záverečné outro je typicky akčne hollywoodske, ale presne to sa nám páči. Ide o béčkový scenár k akčnému film, takže ani hra sa nebude zbytočne utápať v dlhých vetách. Milo nadabovaný Vin Dieslom hovorí skromne, ale k veci a vždy keď niečo povie, viete, že to bude niekoho bolieť. Arkáda, to si musíte zapísať za uši. Hrateľnosť naberá rýchlosť hneď na začiatku, pretože ste vhodený rovno do hlbokej vody a chudák hráč, uč sa! Dupnete na plyn, búrate, všetko sa okolo vás mihá. Úloha strieda úlohu, postupujete ďalej a keby malo ísť o reálnu hru, tak je z Barcelony rozborené pohrebisko vrakov. Poodhaliť zápletku trochu širšie je zbytočné a sami si vychutnáte skôr efektné scény ako ich samotnú myšlienku.
Auto ako zbraň
Nebudeme klamať. Pešie misie, kedy musí Vin Diesel – prepáčte, Milo Buric – vystúpiť z auta a trochu si zastrieľať, sú výsmechom third person akcií, v ktorých hľadíte na svojho svalnatého hrdinu z pohľadu externej kamery umiestnenej za plecom a kosíte všetko naokolo. Tu máme len svalnatého Vin Diesla (čo nám už čisto teoreticky stačí), ktorý chodí akoby týždeň nebol na veľkej potrebe, nevie sa ukrývať za prekážky, len sa manuálne prikrčiť, nedokáže skákať a ani kotúle do strán nezvláda, netancuje, nešpára sa v nose. Ale zato vie strieľať. A ono je hrateľnosť tejto akčnej sekcie rýdzo arkádová. Postavičkou síce hýbete vy (na rozdiel spomínaného Virtua Copa), ale je to ako na strelnici. Protivníkov je more, munície ešte viac, takto celé vystrieľate, trochu si oddýchnete a ide sa ďalej. Umelá inteligencia protivníkov je prosto povedané debilná a videli sme ju už pred desiatimi rokmi v simulácii lovenia jeleňov. Ale to nevadí, nemá nás to frustrovať, len si trochu zastrieľame. Milo je predovšetkým vodič.
Auto používa skutočne ako zbraň. Okrem toho, že jeho voľba štvorkolesového tátoša (v prípade ťahaču je tých kolies viac) je výsostne na vás, môžete z auta strieľať, môžete arkádovo útočiť, používať spomalenie času či stlačiť turbo. Je toho málo, ale k detskému tľapkaniu ručičkami a úprimnému úsmevu vám to stačiť bude. Fyzikálny model ovládania automobilu (máme tu napríklad Opel Astra, GTO Pontiac, Smart... inak je garáž prázdna) je – zrejme to čakáte – arkádový. Rozdiely medzi jednotlivými modelmi sú skromné, dôležitá je hmotnosť, respektíve veľkosť daného tátoša. V priebehu plnenia ktorejkoľvek úlohy sa totiž nevyhnete kolíziám. Ak navyše príde ku konfrontácii s nepriateľským gangom, milé slová nepomôžu, musíte ich zlikvidovať. Isteže, ide to aj streľbou (počas jazdy alebo pri spomalenom čase, kedy si môžete vybrať, či naplnený Focus meter miniete na otočku o 180° a vykynožíte všetko za vami alebo sa uspokojíte s útokom na nepriateľov pred čelným sklom), ale omnoho zábavnejšie je vraziť do protivníka, pritlačiť ho o stenu alebo štýlovo odhodiť do prekážky. Na to vám slúži špeciálne útočenie. Okrem zatáčania totiž môžete akoby prudko strhnúť volant do jednej zo strán (Kvíz pre nenáročných: sú tri a dozadu to skutočne nejde) a jednoduchým využitým zákona akcie a reakcie vrazíte do iného vozidla, ktoré môže skončiť v plameňoch. Kamera vycúva spoza vášho vozu, čas sa spomalí a vidíte nádhernú hru plameňov, krčiacich sa plechov, letiacich panákov. Využívajú to aj protivníci. Takže si veľmi dobre rozmyslite, či na akciu vyrazíte so Smartom alebo tahačom. Ten je síce pomalý, ale znesie takmer všetko.
Anarchia v uliciach
Príbehom prebehnete skutočne rýchlo, približne za šesť hodín, ale nemusíte sa báť, že by to bolo všetko, čo vás v uliciach Barcelony stretne. Samotná zápletka je akčne jednoduchá a odsýpa neskutočne rýchlo. Cieľom misií je vo svojej podstate to isté: dostať sa z miesta A na miesto B. Rozdielom však býva, či máte zlikvidovať niektorú osobu v aute alebo ju len prenasledovať. Či veziete dôležitý tovar alebo sa musíte striasť policajtov. Zaujímavé, akčné pasáže na vás vyskakujú neustále a aj napriek jednoduchej myšlienke celého konceptu je konečné spracovanie vynikajúce. Okrem voľného pohybu v meste, ku ktorému sa ešte dostaneme, máte k dispozícii aj niekoľko bonusových úloh. Ide o klasické sekundárne questy s jediným zámerom: v rámci zábavnosti rozšíriť dobu hrania. Takže budete upaľovať pred dotierajúcimi nepriateľmi do určenej lokality, získavate vopred určené autá, snažíte sa narobiť čo najväčšiu škodu, zúčastníte sa tradičných pouličných pretekov, zahráte sa na taxikára, prípadne poslíčka a podobne. Všetky misie sú časovo obmedzené.
Ešte pred konečným poukázaním na arkádové prvky hrateľnosti treba pripomenúť, že okrem tradičného nasadnutia do vozidla dverami – ako to bežne robia smrteľníci – môžete presedlať z jedného tátoša na druhého i počas jazdy. Stačí si počkať na vhodný moment a Vin Diesel otvorí dvere, ladne sa presunie na kapotu, skočí na strechu druhého vozidla, oknom na strane spolujazdca sa prehupne dnu, vyhodí vodiča a už sa vezie v novom aute. Samozrejme, je to nereálne, ale k arkádovému duchu sa tento akčný prvok hodí dokonale. Práve tento spôsob „požičania“ si vozidla budete využívať pri sekundárnych úlohách v prípade zabezpečovania daného typu vozidla. Aj počas súbojov, kedy musíte svoj vrak vymeniť za čokoľvek pohybujúce sa na štyroch kolesách. A vyzerá to správne drsne.
Ale poďme k tej anarchii. Voľný pohyb mestom je nádherný, hoci grafické spracovanie The Wheelmana je len mierne nadpriemerné. Využíva síce Unreal Engine 3, avšak okolité a neustále sa opakujúce textúry mohli byť vo vyššom rozlíšení, okrem vozidiel sú ostatné objekty skôr rozmazané machule alebo kvádre. Civilisti pred vašim autom uskakujú, takže sa nekoná ani žiadne mordovania typu Carmageddon, nevytečie ani kvapka krvi. V meste nenájdete mnoho dominujúcich prvkov v architektúre, nie sú tu dostatočne rozlíšené štvrte, všetko to splýva do jednoliateho celku ciest. Jedinou výnimkou sú úzke uličky či pešie zóny, v ktorých sú naháňačky akoby vystrihnuté z akčných filmov.
Pozornosť zbystríte pri detailoch: žiadny semafor nefunguje, chodci často behajú po ceste a nie chodníku, vodič oproti idúceho vozidla nevedno prečo pred vami stočí volantom a napáli to priamo do vás, z vedľajšej cesty sa pokojne vyrúti dodávka nehľadiac na okolie a podobne. Dopravné predpisy či aspoň základné ľudské pudy v arkádovom svete The Wheelman nemajú žiadne miesto. Zamrzí to, podobne i nevyhnutné animácie pri nasadaní do auta, ktoré trvajú príliš dlho a sú príliš vzorné. Netreba do auta skákať, avšak v akčnom huriavku, keď vám okolo hlavy lietajú strely, si hlavný hrdina pokojne vystúpi z horiaceho vehiklu, dobehne k vozidlu nepoškodenému, pomaly otvorí kľučku, pokorne si nasadne – akoby sa nechumelilo. Ak je pohromade viac aut (napríklad pri hromadnej havárii), je pre program obtiažne zvoliť vozidlo, ku ktorému je hrdina otočený hlavou, stojí pri jeho dverách – miesto toho radšej obehne vozidlo za chrbtom (najlepšie ak je to horiaci vrak) a Milo si sadne do neho. Anarchia pokračuje ďalej: rýchlosťou sa vozidlá príliš nelíšia, čo znevažuje hodnotu turba. Pokým podľa skriptu niekoho predbehnúť nemáte, tak sa vám to nikdy nepodarí. Taktiež dosť otravné sú nekonečné vlny nepriateľov na motorkách a vo vozidlách. Zničíte jednu skupinu a o uličku ďalej vás už čakajú ďalší kamaráti. Je to jediná vhodná alternatíva na udržanie napätie a sústredenia, no niekedy je toho jednoducho až príliš a zvládať väčší a väčší počet protivníkov už prestáva byť pri viacnásobnom opakovaní zábavné. Svoje si užijete pri misii v metre, kde s motocyklom budete čeliť nielen plechovej ozrute plnej nepriateľov, ale aj niekoľkým, početným skupinám nepriateľov.
Takto by sme mohli pokračovať ešte hodnú chvíľu. Na The Wheelman sa chyby hľadajú ľahko, nemusíte snoriť lupou a vymýšľať si. Lenže to všetko ide do ústrania, ak sa ponoríte do tohto arkádového sveta a začnete akceptovať jednoduché zásady, ktorými sa riadi. Postranné misie sú správne napínavé a majú v sebe čosi magnetické, priťahujúce. Nepôjde to ľahko, často pôjdete maximálne na doraz, niekedy pomôže šťastie, no na ich éterickej príťažlivosti to nič neuberá. Podobne sú na tom príbehové misie. Choď tam a všetko znič, je koncept primitívny, ale v Barcelone to funguje. Aj vďaka Vin Dieslovi, ktorého dabing je zárukou úspechu. Ostatné postavy sa svojich charakterov zhostili na výbornú a ozvučenie tak patrí k vynikajúcej súčasti hry. Len ruchu by mohlo byť na uliciach viac. Nielen po audio, ale aj video stránke. Hudobné motívy sa dajú rozdeliť do dvoch skupín. Pri voľnom pohybe v meste si môžete naladiť niekoľko staníc v rádiu, počas plnenia úlohy máte hudbu pevne nadefinovanú. Nevadí to, pretože jednotlivé skladby sú zvolené s citom, čiže pri naháňačkách burcuje, pri búračkách núti k agresivite a podobne.
Rádiové stanice nie sú príliš zaujímavé na prvé počutie. Máme tu nevýrazný rock, hudobnú scénu, klasiku, americké country a španielsku hudbu. Na prvé počutie. Lenže postačí sadnúť si do obyčajného vozidla, len jemne šliapnuť na plyn, aby ste udržiavali tempo s okolitou premávkou a za sprievodu španielky a energického spevu sa ulice Barcelony premenia na rajskú prechádzku. Nepotrebujete známe mená, stačí slnkom zaliata Barcelona a pohodové jazdenie. Na druhú stranu: mohla sa meniť aspoň denná doba a počasie.
I´m wheelman
Hodiť špinu na akčný projekt The Wheelman je prosté: nie je to typická, mestská akcia s obrovským, otvoreným svetom. Akčné pasáže sú doslova smiešne, niekedy sa hrajú samé od seba. Fyzikálny model vozidiel je jednoduchý, možno len brzda je neúčinná, odporúčame vyberať zákruty so zatiahnutou ručnou. A samotná akcia za volantom je naddimenzovaná až hrôza. Drobné chybičky a drsné, chlapské reči – päťka ako vyšitá. Možno niekde inde, možno to je u niekoho na šestku. Ak však prenesieme do popredia arkádový štýl, na ktorý The Wheelman vsádza a jednoznačne sa sústredí, musíme zložiť imaginárny klobúk. Je to chytľavé, je to arkádové, má to atmosféru, rýchlosť, adrenalín v mnohých prípadoch doslova strieka. Škoda len tej dĺžky. Je to neskutočné, ale s Vin Dieslom ešte žiadny herný titul nedosiahla tradičného dno filmových hier. The Wheelman je nečakanou, jednoduchšou a hlavne kvalitnou zábavou. Kto chce čokoľvek iné, nech hľadá na iných miestach.
