Kukuricu ľudia zdomácnili v nížine - a skôr

Síce stále v dnešnom Mexiku, ako hlásali aj doterajšie vedecké predstavy, ale v nížinných tropických lesoch na juhozápade, kde sa vyskytujú iba sezónne suchá, nie na celkom suchých vysočinách.

Balsaská teosinte, divý predok kukurice, z oblasti stredného toku rieky Balsas v juhozápadnom Mexiku.(Zdroj: Anthony Ranere/Temple University)

Vyplýva to z nových vykopávok a laboratórnej analýzy. Čas - pred vyše 8700 rokmi, o najmenej 1500 rokov skôr, ako dosiaľ bolo doložené na území Mexika a o najmenej 1200 rokov skôr ako hocikde inde (Panama).

V dvoch článkoch - primárne archeologickom a primárne paleobotanickom - v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámili vedci z päťčlenného americko-britského tímu.

Prvým autorom archeologického článku je Anthony Ranere z Univerzity Temple vo Philadelphii (štát Pennsylvánia, USA), prvou autorokou paleobotanického článku Dolores Pipernová zo Smithsonovského múzea prírodnej histórie vo Washingtone a Smithsonovského ústavu pre tropický výskum v Balboe (Panama).

(Smithsonovská inštitúcia je obdoba nášho Slovenského národného múzea v USA.)

Dávni obyvatelia Nového sveta zdomácnili stovky rastlín. Globálne najdôležitejšou sa ukázala byť práve kukurica (Zea mays), dnes pestovaná aj vo veľkej časti Starého sveta - vrátane Slovenska - ako jedna z hlavných plodín pre výrobu potravín, krmovín a v poslednom čase aj biopalív.

Diskusie o mieste a dobe zdomácnenia kukurice prebiehajú už vyše polstoročia. V poslednom čase sa krútia okolo pomerne veľkej traviny nazývanej balsaská teosinte, čo je poddruh kukurice Zea mays parviglumis. Genetici totiž nedávno definitívne dokázali, že práve to je priamy, divo rastúci predok kukurice.

Dôkazy spod skalného previsu

Vedci skúmali sídlo dávnych obyvateľov juhozápadného Mexika pod skalným previsom Xihuatoxtla neďaleko mesta Iguala vo federálnom štáte Guerrero. Vykopávky tam odhalili stopy plodín, ako aj kamenných nástrojov, ktoré očividne slúžili na ich drvenie a mletie.

„Našli sme zvyšky kukurice a tekvice v mnohých kontextoch, od celkom najskorších horizontov osídlenia," povedala Dolores Pipernová, popredná svetová odborníčka na paleobotaniku, osobitne v kontexte zdomácňovania plodín v Novom svete.

„Ukazuje to, že tieto dve plodiny boli bežne konzumované už pred takmer deväťtisíc rokmi," pokračovala. „Veľmi dôležitý bol aj samotný objav dobových ľudských sídiel v tejto časti Mexika, keďže preukazujú, že ľudia sa už vtedy dobre prispôsobili prostrediu tropického pralesa."

Znamená to však presný opak doterajších väčšinových predstáv o zdomácnení kukurice, ktoré tento proces kládli do suchých či polosuchých oblasti vysočín, kde miestna klíma prospieva dobrému zachovaniu zvyškov kukuričných šúľkov a zŕn. Nečudo, že sa na vysočinách našli vo viacerých jaskyniach a pod skalnými prevismi.

kukurica_zdomacnenie2.jpg

Mapa oblasti. Skalný úkryt Xihuatoxtla je vpravo. Trojuholníčky označujú skúmané archeologické náleziská, obrátené trojuholníčky miesta odberu jazerných sedimentov, krúžky dnešné sídla.
Ilustrácia: PNAS

kukurica_zdomacnenie3.jpg

Skalný úkryt Xihuatoxtla v nížinnom, sezónne suchom tropickom pralese.
Foto: Anthony J. Ranere, Temple Universit
y

Gény teosinte

Odborníci už vyše polstoročia nepochybujú, že divým predkom kukurice bola teosinte, pomerne veľká travina. Dnes poznáme päť jej druhov, ktoré rastú v Mexiku, Guatemale a v Nikarague. Ako sme už spomenuli, geneticky z nich má ku kukurici najbližšie balsaská teosinte.

Lenže tá rastie v juhozápadnom Mexiku. Škrobové zrnká a fytolity umožnili sledovať šírenie kukurice ako zdomácnenej plodiny z údolia rieky Balsas či okolia do Panamy pred 7600 rokmi, pred 6000 rokmi do Kolumbie a Ekvádoru a vôbec na sever Južnej Ameriky a napokon pred 4600 rokmi až do Uruguaja.

(Fytolity sú tuhé mikroskopické častice, ktoré sa vyskytujú v listoch, stonkách a koreňoch mnohých rastlín. Na rozdiel od semien a koreňov sa dobre zachovávajú aj vo vlhkejšom prostredí tropického pralesa, aké je typické pre nížiny Mexika a Panamy.)

Vykopávky v skalnom úkryte Xihuatoxtla však od najspodnejších horizontov osídlenia odhalili výlučne zdomácnenú kukuricu. „Nenašli sme dôkazy samotného procesu zdomácňovania," povedal Ranere. „Na zdokumentovanie jeho začiatku a prvotného priebehu musíme nájsť ešte staršie kultúrne horizonty."

kukurica_zdomacnenie4.jpg

Teosinte (vľavo) a kukurica. Menší počet výhonkov zo stonky zodpovedá menej klasom, no zato každý klas môže vyrásť väčší. Časom zmizol i tvrdý obal zrna. Dnešná kukurica má iba zopár klasov, ktoré vyrastajú z jednej stonky bez vetvenia. Červené kruhy ukazujú zväčšené oblasti a minca pomer veľkosti klasu teosinte a modernej kukurice.
Foto: Nicolle Rager Fuller, National Science Foundation

Od jazerných sedimentov k ľudským sídlam

Dolores Pipernová najprv zozbierala dôkazy v podobe peľových zrniek a drevného uhlia v jazerných sedimentoch, z ktorých vyplývalo, že pred asi sedemtisíc rokmi došlo v údolí stredného toku rieky Balsas k vyklčovaniu a vypáleniu lesa kvôli získaniu polí. Pri tej príležitosti zistila, že jazerné sedimenty obsahujú tiež fytolity kukurice a tekvice.

Úlohou Anthonya Ranerea bolo nájsť skalné úkryty a jaskyne s osídlením, ktoré by vekovo zodpovedalo týmto údajom. So svojím tímom ich navštívil celkove pätnásť v štyroch robil vykopávky. Dôkazy skorého zdomácnenia kukurice a tekvice sa mu však zatiaľ podarilo nájsť práve iba v skalnom úkryte Xihuatoxtla.

Z rádiouhlíkového datovania vychádza pre drviace a mlecie kamenné nástroje vek najmenej 8700 rokov. Datovať sa ale podarilo iba vrstvu nad nástrojmi, vrstvy najskoršieho osídlenia žiaľ nie. Kukuričný škrob sa líši od škrobu teosinte a práve kukuričný sa podarilo nájsť v puklinách a štrbinách kamenných nástrojov z Xihuatoxtla.

„Kukuričný škrob sme našli na takmer každom analyzovanom nástroji, až k spodným vrstvám osídlenia. A aj fytolity z kukuričných šúľkov a keďže teosinte nemá šúľky, vedeli sme, že sme dostali do rúk zvyšky čohosi, čo sa už voči svojej divo rastúcej forme výrazne zmenilo," povedal Anthony Ranere.

To, čo objavil, ho vlastne ani tak neprekvapilo. Viac sa čudoval, prečo toľkí bádatelia dlho trvali na suchých mexických vysočinách ako mieste zdomácnenia kukurice, keď domovina jej divého predka sa predsa nachádza v nížinách pri strednom toku rieky Balsas, ktoré nik neskúmal. Až Dolores Pipernová.

kukurica_zdomacnenie5.jpg

Drviace a mlecie kamenné nástroje spred 8700 rokov, ktoré sa našli v Xihuatoxtla.
Foto: Anthony J. Ranere, Temple University

kukurica_zdomacnenie6.jpg

Zrnká kukuričného škrobu z kamenných nástrojov v Xihuatoxtla...
Foto: Dolores Piperno

kukurica_zdomacnenie7.jpg

...a ešte detail na jedno také škrobové zrnko.
Foto: Dolores Piperno

Globálna doba obilovín?

Tak či onak sa ale doba zdomácnenia kukurice posúva podstatne hlbšie do minulosti, keďže dosiaľ najskoršie dôkazy našli práve samotní Anthony Ranere a Dolores Pipernová v Paname v podobe zrniek kukuričného škrobu a fytolitov spred spomenutých 7600 rokov.

V Mexiku boli doteraz najstaršie stopy kukurice objavené na juhovýchode krajiny - v jaskyni Guilá Naquitz v štáte Oaxaca (šúľky spred 6200 rokov) a v San Andres v štáte Tabasco na karibskom pobreží (fytolity a peľové zrnká spred 7300 rokov). Ani na jednom z týchto miest však balsaská teosinte nerastie.

Nové údaje z juhozápadného Mexika zaraďujú zdomácnenie kukurice do časového rozpätia, v ktorom obyvatelia Blízkeho východu zavŕšili zdomácnenie iných dvoch dodnes kľúčových obilovín ľudstva - pšenice a jačmeňa. (Zdá sa, že čo sa týka hlavných obilovín, ľudia na celom svete zdomácnili vhodné rastliny zhruba súbežne.)

A podporujú dosiaľ menšinové názory o dôležitosti tropických lesov so sezónnym výskytom sucha pri zdomácňovaní rastlín v Novom svete. Prví poľnohospodári v juhozápadnom Mexiku asi žili v malých skupinách a svoje osady asi sezónne sťahovali, pričom sa stále popri pestovaní plodín živili aj zberom divých rastlín a lovom zvierat a rýb.

Hlavné zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences USA z 23. marca 2009; Komuniké Smithsonian Institution, Temple University a National Science Foundation, všetky tri z 23. marca 2009.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

SVET

Ugandský Tarantino vraždí pre zábavu. Film je život

Afrika má Chucka Norrisa a točí filmy, ako nik iný.

DOMOV

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Matovič hovorí, že sa mu stalo niečo závažné.

Neprehliadnite tiež

Ako legálne pozerať Hru o tróny bez káblovky cez web

Predplatné stojí necelých 10 eur za mesiac a dostanete prístup k ďalším seriálom a filmom.

OBJEKTÍV

Vlezie medzi sutiny aj do tela. Nový robot sa pohybuje ako vinič

Mäkký robot pomôže pri záchranárskych prácach či v medicíne.

Vedci opravili fyziku, protón je v skutočnosti ešte ľahší

Meranie je trikrát presnejšie ako doterajšie výsledky.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 6 630
  2. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 4 843
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 171
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 813
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 488
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 078
  7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 803
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 574
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 121
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 660