E-biz: podfuk alebo biznis?

Presne pred rokom boli na vrchole slávy. Považované za gladiátorov e-biznisu, investori do nich pumpovali stále viac peňazí. Ich boom nemal v histórii obdobu. S odstupom niekoľkých desaťročí sa však zopakovala naivita investorov. Podobnú hystériu zažil sv


et naposledy v tridsiatych rokoch minulého storočia. Vytriezvenie bolo vtedy veľmi kruté – svet zachvátila Veľká hospodárska kríza. Bude sa história opakovať?




Ešte v marci minulého roka sa všetko javilo ružovo. Internetové a technologické spoločnosti, ktoré vďaka upätosti na elektronický cyberpriestor investori radili medzi tzv. dot.com firmy, dokázali tempom svojho rastu prekonať všetky historické rekordy. Dôvera investorov v nich bola takmer neoblomná. Ceny ich akcií ignorovali zákon gravitácie. Renomovaní analytici pri odhadoch budúceho vývoja zabudli na klasické pravidlá ekonómie, medzi ktoré patrí aj teória hospodárskych cyklov. Svoje optimistické očakávania odôvodňovali „novou ekonomikou“, ktorá sa neriadi pravidlami klasických teórií. Po roku má väčšina akcionárov dot.com spoločností jediný cieľ – zbaviť sa akcií. Čo najskôr a za každú cenu.

Zlé správy ako na páse

Sny o rýchlom zbohatnutí sa za posledné týždne zmenili na nočnú moru. Najsilnejší signál vydala spoločnosť Cisco, ktorá šokovala trhy správou o prepúšťaní ôsmich tisícok svojich zamestnancov. „Je to nad slnko jasnejšie – dostali sme po prstoch,“ odkázal investorom John Chambers, prvý muž tejto spoločnosti. Deň predtým to bol Intel, ktorá okrem prepustenia 5 000 pracovníkov oznámila, že jej výnosy budú za prvý štvrťrok o 25 percent nižšie ako v minulom roku. Dovtedy bezhraničnú dôveru v „novú ekonomiku“ začali postupne podkopávať ďalšie zavedené značky – Ericsson ohlásil štvrťročnú stratu vo výške 513 miliónov dolárov, Motorola sa po 16 rokoch prepadla do červených čísel a prepúšťa do desaťtisíc zamestnancov. Na najhoršie začali investorov pripravovať aj spoločnosti, ktoré sú považované za motory „novej ekonomiky“ – Oracle a Sun.

Množiace sa zlé správy boli pre finančné trhy rozbuškou. Miláčikovia amerického akciového trhu Nasdaq, ktorí pritiahli na parket milióny ľudí po celom svete, začali svoj voľný pád. Ceny internetových a technologických akcií sa za ostatných 12 mesiacov scvrkli na menej ako polovicu. Vyhlásenia analytikov, ktorí sa v čoraz väčšej miere objavujú na obrazovkách CNN či CNBC hovoria o tomto prepade ako o prirodzenej „trhovej korekcii“. Realita je však napriek týmto nádejam stále horšia. Nielen technologický Nasdaq, ale celý Wall Street (sídlo New York Stock Exchange) stráca na svojom lesku. Za všetko hovorí vývoj indexov, indikátorov celkového cenového vývoja na burze – z piatich obchodných dní v týždni sú štyri v znamení poklesu.

Nová ekonomika ako začarovaný kruh

Analýzy fenomenálneho úspechu firiem, ktoré sa usídlili vo svete e-biznisu, čoraz častejšie obsahujú pojem „špekulačná bublina“. Hoci investície firiem do nových technológií dosahovali v posledných rokoch závratné tempo, je čoraz viac zrejmé, že išlo o investície platené fiktívnymi príjmami. Ako k tomu mohlo dôjsť?

Zárodky neochvejnej dôvery v e-biznis ako možnosti rýchleho a bezrizikového zbohatnutia, sa objavili už pred viac ako desiatimi rokmi. Počet predaných počítačov sa každý rok zvyšoval dvojciferným tempom. Výnimkou nebol ani 40-percentný medziročný rast. Sprístupnenie Internetu na komerciu vo všetkých jej podobách spôsobil, že počet nových užívateľov sa zdvojnásoboval v priemere každých 18 mesiacov. Vysoké investície do počítačov spôsobili aj obavy z Y2K. Aj vďaka kombinácii týchto faktorov utratili americké spoločnosti, ktoré svetu elektronického obchodu dominujú, rekordne vysoké sumy do nových investícií. Len v roku 1998 stúpol ich objem o 42 percent, o rok neskôr to bolo 37 percent. Relatívne vysoké prírastky sú v absolútnych číslach astronomické sumy – 37-percentný rast v roku 1999 znamenal investície v hodnote 820 miliárd dolárov. Žiadne iné odvetvie priemyslu alebo služieb sa dovtedy podobnými sumami nemohlo pochváliť. Práve vysoké investície sa pre investorov stali zárukou budúceho rastu. Ich logika bola zrejmá: obrovské sumy vynaložené na nové technológie znamená vyššiu efektívnosť, tá nižšie náklady a tie vyššie zisky. Očakávania rastu ziskovosti sa premietli v zvýšenom záujme o ne. Rozvoj internetu, elektronického obchodovania a globalizácia (prienik na nové trhy) spôsobili, že z podnikov „novej ekonomiky“ sa stal kybernetický Clondike.

Kto dokáže odolať?

Jedným z najväčších lákadiel „novej ekonomiky“ sa stala spoločnosť Cisco. Počas jedného roka stúpli ceny jej akcií o 60 percent. V takejto situácii sa investovanie do ďalších internetových titulov stalo pozvánkou do sveta veľkých peňazí, ktorému dokázal odolať len málokto. Jednou z mála výnimiek bol len Warren Buffet, investorská legenda, ktorý si odmietal čo i len pričuchnúť k bombasticky sa vyvíjajúcemu odvetviu. „Nerozumiem tomu, tak do toho neinvestujem,“ vysvetľoval Buffet na verejnosti. Na rozdiel od neho si však do kolotoča veľkých peňazí trúfol prakticky každý – študenti, roznášači pizze, poštári, lekári aj profesori. Práve zásluhou rozvoja internetu mohli do nových akciových titulov investovať všetci z pohodlia svojich domovov.

Keď v polovici deväťdesiatych rokov sa na akciový trh vydala vtedy neznáma spoločnosť Yahoo!, jej akcie boli k dispozícii za necelý dolár. Jej IPO (Initial Public Offering, ponuka akcií na kapitálovom trhu) sa v priebehu niekoľkých rokov stal fenomenálnym úspechom. V šľapajách Yahoo! sa vydali desiatky ďalších spoločností. Na dvere tzv. venture kapitalistov, ponúkajúcich peniaze na rizikové projekty, klepali stovky spoločností. Ich hlavnou devízou nebol ani ambiciózny business plán, stačilo, aby patrili do sektoru dot.com. Takýmto spôsobom natiekli miliardy dolárov do projektov, ktoré by za „normálnych“ okolností s ťažkosťami zohnali len pár centov.

Chce niekto peniaze? Nech sa páči!

Bezbrehá dôvera investorov dospela až tak ďaleko, že svojimi peniazmi dotovali takú konkurenciu, ako v žiadnom inom sektore ekonomiky. Stalo sa pravidlom, že veľké firmy neprijímali platby za svoje služby v peniazoch, ale klienti ich mohli zaplatiť vlastnými akciami či odvodenými derivátmi (najčastejšie opciami). V minulom roku sa tak napr. Intel dostal ako spolumajiteľ do viac ako 450 spoločnosti, ktorých hodnota predstavovala pred rokom viac ako 10 miliárd dolárov.

Akciový boom sa zároveň stal bezprecedentnou možnosťou na nevídané úspory. Čoraz viac ľudí operujúcich v e-biznise žiadali, aby svoju odmenu nedostávali len v dolároch, ale aj v akciách či o niečo lacnejších opciách (právach na kúpu, resp. predaj akcií). Internetové firmy tak vďaka rastu cien svojich akcií dokázali ušetriť na mzdových a ďalších nákladoch. A nižšie náklady pre firmy znamenajú vyššie zisky, ktoré sú potom motorom ďalšieho rastu akcií…

Na prvý pohľad začarovaný kruh. Zvyšovanie cien akcií malo mimoriadne priaznivý efekt na zisky firiem, ktoré takýmto spôsobom len podporovali ilúzie investorov o ďalšom udržateľnom raste. Len tak sa mohlo stať, že príjmy ôsmich najväčších technologických firiem sveta sa medzi aprílom 1999 a júnom 2000 v priemere strojnásobili, kým ceny ich akcií stúpli v rovnakom čase o takmer dvojnásobok.

Z dot.com biznisu do reštaurácií

Za posledné tri mesiace prišlo o prácu v dot.com spoločnostiach okolo 35 ľudí. Svoju budúcnosť si hľadajú dosť netradične – v newyorských kaviarňach, tradične rezervovaných nádejným hercom a modelkám, ktoré tu vyčkávajú na nové príležitosti.
Manhattanskí lovci mozgov tvrdia, že 15 percent z uchádzačov o voľné miesta má za sebou skúsenosť zo Silicon Valley, mekky globálneho internetového biznisu. Na rozdiel od iných klientov majú prísne požiadavky na nový job – žiadna pevná pracovná doba, žiadne fixný zoznam úloh. Najčastejšie tak končia ako obsluha v newyorských reštauráciách.

Dopyt po nich je aj v Hollywoode. Herci, združení v odboroch, sa sťažujú na nízke príjmy a vyhrážajú sa štrajkom. Podľa lovcov mozgov sú práve filmové štúdia ideálnou príležitosťou pre ex-dotcomákov.

Krach dot.com firiem nie je len americkým syndrómom

Hoci pri krachoch internetových firiem sa najčastejšie spomína americké Silicon Valley, Nasdaq alebo Wall Street, ich osud nie je výhradne americkým syndrómom. Ešte pred rokom sa index Neuer Markt Nemax 50 (frankfurtská obdoba Nasdaq) pohyboval nad úrovňou 9 600 bodov. Dnes sa pohybuje okolo najnižších úrovní vo svojej histórii – pod 1 800 bodmi. Podobne ako v USA, aj v Nemecku a vo Veľkej Británii sa popálila predovšetkým nová generácia investorov, ktorí dajú skôr na odporúčania svojich známych a renomovaných analytikov z televíznej obrazovky. Na rozdiel od sofistikovaných investičných domov, ktorí sa z trhu v tichosti vytratili, drobní investori naďalej sedia na svojich akciách a dúfajú, že investičná bublina sa opäť nafúkne a vráti im aspoň časť úspor.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Môže sa ľahko stať, že českú vládu povedie Slovák

Dôvody, pre ktoré by väčšina Čechov mala závidieť Slovákom ich politiku. Preferencie potvrdzujú, že tretina ľudí si ešte nevybrala.

ŠPORT

Milióny na jeho plat? Prieskumy ukázali, že Sagan sa oplatí

Tím Bora-Hansgrohe zhodnotila prvú sezónu v najvyššej lige, očakával viac.

EKONOMIKA

Časť severného obchvatu Prešova je o krok bližšie, NDS chystá súťaž

Výstavbu rýchlostnej cesty štát rozdelil na dve etapy.

Neprehliadnite tiež

OBJEKTÍV

Ako vyzerá zrodenie hviezd? Pozrite si jasle v Mliečnej ceste

Herschelov teleskop pomohol astronónom pri skúmaní vzniku hviezd nevídaným spôsobom.

Vedci vystresovali ryby. Dokázali, že majú osobnosť

Niektoré gupky znehybnia, iné sú odvážnejšie.

Po EÚ začne tlačiť na technologické firmy aj USA

Vládam sa nepáči, že morálka na internete sa rozchádza s tou, ktorou sa riadime pri spoločenskom vystupovaní.

Veľkosťou srdca budete odomykať dvere, mobil aj auto

Skenovanie srdca je bezpečnou biometriou budúcnosti.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  3. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  4. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  5. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  6. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  7. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  8. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  9. Rastie nám pokrivená generácia?
  10. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  1. Otvorenie akademického roka 2017/2018 na EU v Bratislave
  2. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  3. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  4. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  5. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  6. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  7. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  8. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  9. Detské zúbky sú veda
  10. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 6 418
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to) 4 456
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 3 081
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 595
  5. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 1 720
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 272
  7. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 1 222
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 062
  9. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície? 1 015
  10. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 000