SME
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Vo venezuelskom podzemí zažili pády a objavili nádheru

Dodatočné informácie o svetových výsledkoch našich jaskyniarov a vedcov v útrobách venezuelských stolových hôr dopĺňajú hlavný článok.

Portál jaskyne Cueva de el Fantasma (šp. prelud, klam, strašidlo, prízrak či duch) je vysoký vyše sto metrov. Názorne to dokladajú dva v tejto perspektíve drobučké vrtuľníky, ktoré vidno dole. Leží na málo dostupnej stolovej hore Aprada a stále nie je dobPortál jaskyne Cueva de el Fantasma (šp. prelud, klam, strašidlo, prízrak či duch) je vysoký vyše sto metrov. Názorne to dokladajú dva v tejto perspektíve drobučké vrtuľníky, ktoré vidno dole. Leží na málo dostupnej stolovej hore Aprada a stále nie je dob (Zdroj: Charles Brewer-Carías)

Kto bol kto

Jadro výpravy Chimantá-tepuy 2009 tvorili speleológovia a vedci zo Slovenska a Chorvátska, ktorých podporovali niekoľkí Venezuelčania.

venezuela_podzemie2.jpg

Hore stoja (zľava): Erik Kapucian (speleológ), Tomáš Derka (zoológ, špecialista na vodné živočíchy, najmä podenky), Lukáš Vlček (speleológ, karsológ, geológ), Viliam Guľa (speleológ), Branislav Šmída (speleológ, karsológ, geológ), Roman Aubrecht (geológ), Charles Brewer-Carías (prírodovedec a speleológ, bývalý minister školstva, vedy a mládeže Venezuely), Ana Bakšićová (speleologička, psychologička, lekárka horskej záchrannej služby), Federico Mayoral (speleológ, podnikateľ), Darko Bakšić (speleológ, lesný inžinier), Ján Schlogl (paleontológ). Dolu sedia (zľava): Tomáš Lánczos (geochemik), Jaroslav Stankovič (speleológ), Javier Mesa (kuchár, speleológ) a Luis-Alberto Carnicero (advokát, speleológ).
Foto: Branislav Šmída

Skryť Vypnúť reklamu

Pozor na nohu!

Dôkladný výskum stolových hôr umožnili až moderné vrtuľníky s lepšími manévrovacími schopnosťami. Napríklad masív Chimantá má skalné steny vysoké 300 až 700 metrov, takmer kolmé a niekde dokonca tvoria previsy. Okolo je nepriechodná horská džungľa.

Preto je ich výskum pomerne nového dáta a speleologických výprav na tieto unikátne prírodné útvary dosiaľ nebolo veľa - možno ich zrátať na prstoch rúk. Jaskyniari zo Slovenska sú v tejto oblasti priekopníkmi. To samozrejme zvyšuje ich váhu vo svete.

Vrtuľníky neslúžia iba na prepravu ľudí a materiálu, ale aj na prieskum. Jaskyniari si pri ňom vytipovávajú možné vchody do podzemia, lokalizujú ich pomocou GPS, odhadujú priechodnosť terénu (pozri nižšie), miesta pre výsadky a základný tábor. Z vrtuľníkov sa logicky aj filmuje, či už pre čisto odborné účely, alebo pre dokumentárnu tvorbu.

Skryť Vypnúť reklamu

Vrtuľník sa neraz pri vchode do jaskyne iba oprie lyžinou o skalné rebro či plošinu. Ľudia z neho vyskakujú, materiál sa vyhadzuje. Pre pilota i pasažierov je to povážlivé, keďže stroj sa náhle odľahčí. Pri doskoku treba dávať pozor a nenechať si ani škripnúť nohu dvojtonovým strojom.

venezuela_podzemie3.jpg

Manéver vrtuľníka priamo pri vchode do jaskyne Cueva Charles Brewer.

Foto: Charles Brewer-Carías

Spleťou vegetácie

Prístup ku vchodom do jaskýň na stolových horách často sťažuje hustá džungľa vo vstupnej priepasti. Pri novoobjavenej Cueva Colibri je táto priepasť hlboká 120 metrov a má rozmery asi 100 krát 300 metrov, a to na stolových horách zďaleka nie je najväčšia. Keď prieskumník zlaní dolu, musí sa prebíjať vegetáciou. Neraz vlastne ani nestojí „na zemi", ale na akejsi rastlinnej sieti desiatky metrov nad skutočnou pôdou. Preto sa bádatelia istia lanami aj pri horizontálnych presunoch. Kým prenikli k portálu Cueva Colibri, trvalo im to dva dni!

Skryť Vypnúť reklamu

Jaskyňu skúmali ďalšie dva. Bivakovali vnútri, aby ušetrili čas aj vyhli sa napríklad tarantulám, obývajúcim vstupnú priepasť. Tomuto prieskumu venovali osem dní, k jaskyni Cueo Colibri putovali na mieste Churí od vchodu Brewerovej jaskyne cez močiare. Na Churí strávili celkove takmer tri týždne. Satelitný telefón prestal fungovať, čo ich odrezalo od civilizácie. Vrtuľník našťastie prieskumníkov vyzdvihol presne v dohodnutý deň.

Posledná výprava sa nezaobišla bez zranení. Jeden z vedcov spadol a vykĺbil si rameno, ktoré mu druhovia vrátili späť - také čosi ale naozaj bolí! Po návrate navyše zistil, že má aj zlomenú ruku. Ďalší účastník spadol v jaskyni a stálo ho to dve zlomené rebrá a ľahší otras mozgu. V takých situáciách sa veru zíde speleozáchranárska kvalifikácia kolegov. Nijaká práca s takýmto priekopníckym charakterom a v takom teréne však nie je bez rizika.

Skryť Vypnúť reklamu

venezuela_podzemie4.jpg

Zostup do vstupnej priepasti jaskyne Cueva Colibri - dolu vidno portál jaskyne.
Foto: Branislav Šmída

venezuela_podzemie5.jpg

Zlaňovanie do jednej z novoobjavených jaskýň, Cueva Bautismi de Fuego (Jaskyňa krstu ohňom). V takých prípadoch ide aj o niekoľkodesaťmetrový skôr tunel ako chodník, lebo cesta sa presekáva mačetou a súčasne treba dávať pozor na pavúky a hady. Jeden bádateľ zhora naviguje toho dolu vysielačkou, kam postupovať. Postup býva aj intuitívny a dochádza k omylom, čo vedie k ostrejším slovám a kontroverziám a občas sa celkom uviazne.
Foto: Branislav Šmída

Najmohutnejšia

Najmohutnejšou kvarcitovou jaskyňou svet je Cueva Charles Brewer. Má chodby široké až 60 metrov, hlavnú galériu až 100 metrov, výška chodieb je až 30 metrov! Zahŕňa najväčšiu podzemnú dutinu v kvarcitoch - dóm či obrovskú chodbu Gran Galería Karen y Fanny (Veľká galéria Karen a Fanny) s objemom približne 400-tisíc kubických metrov.

Skryť Vypnúť reklamu

Jaskyňu objavil v roku 2002 pri prelete nad mesetou Churí Charles Brewer-Carías. Od roku 2004 prizval slovenských jaskyniarov a vedcov. Nasledujúci rok rozbehli multidisciplinárny výskum a pri tejto príležitosti vznikol aj dlhometrážny jaskyniarsko-dobrodružný dokument Pavla Barabáša nazvaný Tepuy. Slováci sa tam vrátili v roku 2007 a v januári 2009.

V jaskyni tečie podzemná rieka, pri nízkom stave vody je to do 600 litrov za sekundu, po daždi ale až desiatky metrov kubických za sekundu! Pobyt a výskum je v nej preto veľmi nebezpečný, lebo na viacerých miestach a dochádza k záplavám. V kaňonovitých úsekoch vznikajú mimoriadne prudké riavy, v dómovitých hlboké jazerá a polosifóny - v samotnej vchodovej časti sa vtedy vytvára stovky metrov dlhé jazero s hĺbkou niekoľko metrov.

Skryť Vypnúť reklamu

Cueva Charles Brewer zahŕňa rozsiahle blokoviská a závaly. Niektoré skalné bloky sú veľké ako rodinné domy. Ako sme už spomenuli, v rámci kvarcitových jaskýň jej patrí primát najmohutnejšieho priestoru, čo sa týka dĺžky je medzi nimi druhá v poradí.

venezuela_podzemie6.jpg

Obrovská sieň v Cueva Charles Brewer. Snímka bola urobená pomocou drobnej nálože (zmes magnézia a chloristanu draselného). Ide o ekologický, zvlášť v jaskyniarstve využívaný prístup - také priestory sa totiž nedajú
nasvietiť bežnými prostriedkami.
Foto: Jaroslav Stankovič (expozícia), v spolupráci s Branislavom Šmídom,
Darkom Bakšićom (nasvietenie) a Viliamom Guľom (postava).

Skrytá nádhera

venezuela_podzemie7.jpg

Tieto biospeleotémy (jaskynné útvary vytvorené organizmami) v jaskyni Cueva Charles Brewer sa označujú ako typ arañas čiže „pavúčie kvaple" - skutočne vznikli premenou sietí špecializovaných jaskynných pavúčikov, ktorí sa živia muškami, a všetkého, čo sa do nich zachytilo. Vlhkom sa táto hmota rozkladá a hromadí, prevažne na výstupkoch, ktoré pavúčiky uprednostňujú. Časom sa vytvoria akési kvaple, no v pozadí týchto určite nie sú kvapky, majú biologický základ. Zväčša bývajú sklonené v smere prievanu, dlhé až 1-meter, hrubé však môžu byť aj menej ako 1 milimeter. Sú to pružné útvary, avšak časom mineralizujú.
Foto: Branislav Šmída

Skryť Vypnúť reklamu

venezuela_podzemie8.jpg

Stĺpovité útvary v jaskyni Cueva Canon Verde. Jaskyne v kvarcite nevznikajú všade, iba v pomerne rozpustnejšej „medzivrstve". Preto aj bývajú koncentrované v jednom úseku toho či onoho masívu. Stĺpy odrážajú úvodné štádium vzniku jaskyne. Voda, ktorá ju vyhlbuje, je agresívna aj vďaka organickým látkam z vegetácie na plošinách stolových hôr, zrejme vrátane mäsožravých rastlín. Stĺpy ustúpia bublinovým dutinám a tie sa spoja do chodieb, ktoré sa po rozšírení zvyčajne zrútia. Celé sa to opakuje počas miliónov rokov trvajúceho vývoja.
Foto: Branislav Šmída

venezuela_podzemie9.jpg

„Barro rojo" (červené bahno) v novoobjavenej jaskyni Cueva Zuna. Prvý názor, že ide o nebiologické útvary typu kvapľov, vyvrátilo zistenie, že pod kôrkou majú mäkkú, až sliznatú hmotu, obsahujúcu špiráloidné mikróby, zrejme baktérie. Hmota je podľa všetkého produktom látkovej výmeny mikróbov a útvary majú mnoho miliónov rokov!
Foto: Jaroslav Stankovič

Skryť Vypnúť reklamu

venezuela_podzemie10.jpg

Biospeleotémy či mikrobiality typu „šampiňónov" v novoobjavenej jaskyni Cueva Colibri, ktoré mávajú priemer až 1 meter a občas vytvárajú plošné kolónie. Bývajú práškovo biele a podobajú sa hubám či koralom. Vznikli najmä pôsobením siníc a asi aj ešte menších mikróbov, vytvárajúcich symbiotické celky, ktoré dokážu pretrvať bez svetla, pričom živiny čerpajú z jaskynných aerosólov. Po odumretí stvrdnú na perleťovo mliečny opál.
Foto: Jaroslav Stankovič

venezuela_podzemie11.jpg

Praskliny v dávnych speleobiotémach v novoobjavenej jaskyni Cueva Juliana. Odumierajúce organizmy na plafónoch mineralizujú až na opál. Jaskyniari si najprv mysleli, že ide o stopy červov, no vzor vznikol mechanickým zvetrávaním, v trhlinkách sa vyzrážava sadrovec.
Foto: Branislav Šmída

Skryť Vypnúť reklamu

venezuela_podzemie12.jpg

„Slnečná sprcha" v jaskyni Cueva Charles Brewer. Takú snímku západu slnka „do" jej portálu možno spraviť iba počas asi 10 minút okolo 16.15 miestneho času. Slnečné lúče vtedy jaskyňu ožiaria do hĺbky niekoľko sto metrov.
Podľa slov očitého svedka - priam úžasné!
Foto: Branislav Šmída (postava patrí Viliamovi Guľovi)

Život všade navôkol - v tme i na svetle

V laboratóriách teraz prebieha spracovávanie množstva vzoriek odobratých v skúmaných jaskyniach. Vrátane biologických - od mikróbov a produktov ich látkovej výmeny až po živočíchy. Už z predbežných poznatkov vyplýva, že v celom rade prípadov, vrátane spomenutých pavúčikov, živiacich sa muškami, pôjde o druhy, ktoré sú pre vedu nové. To len ďalej zvyšuje odborný i všeobecný význam slovenských výprav do útrob stolových hôr.

Skryť Vypnúť reklamu

venezuela_podzemie13.jpg

Tento rovnokrídly hmyz zrejme patrí do čeľade Raphidophoridae. Dospelý jedinec meria až 1,5-centimetra. Možno predstavuje nielen dosiaľ neznámy druh, ale aj rod. Slovenskí vedci si ho predbežne nazvali
Alienulus pygmaeus („votrelčie dieťatko").
Foto: Branislav Šmída

venezuela_podzemie14.jpg

Záhadne pôsobia tieto tvory, zrejme potočníky. Vytvárajú si ale maskovacie schránky z pieskových zrniek,
ktoré majú slimačie zatočenie.
Foto: Branislav Šmída

venezuela_podzemie15.jpg

Okolie jaskýň sa hmýri síce už známymi, ale ostrú pozornosť vzbudzujúcimi tvormi. Na tomto zábere z výpravy do masívu Chimantá v roku 2004 si prezerá obrieho škorpióna venezuelský spoluvedúci aj tohtoročnej výpravy Charles Brewer-Carías.
Foto: M. Audy

venezuela_podzemie16.jpg

Herpetológ (špecialista na plazy) Cesar Barrio na zábere, ktorý ukazuje, že jeho odbor veru nie je prechádzka ružovým sadom. Odchytený had našťastie nebol jedovatý. Stolové hory vynikajú množstvom pôvodných druhov plazov a obojživelníkov i ďalších organizmov.
Foto: Branislav Šmída

Skryť Vypnúť reklamu

Autor ďakuje slovenskému spoluvedúcemu aj tohtoročnej výpravy Branislavovi Šmídovi z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave za poskytnutie podrobných informácií a fotodokumentácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jaroslav Haščák.
Dobré ráno

Dobré ráno: Po Haščákovi môže prísť na rad Fico

Haščákovi hrozí 20 rokov za mrežami.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

S Haščákom v pyžame

Keby zaspieval, zničí nielen milovníka koly, ale aj povesť bývalých reformných strán.

Peter Schutz
Petra Vlhová (vľavo) a Veronika Velez-Zuzulová.

Neprehliadnite tiež

Kuracie kúsky z pestovaného mäsa od firmy Eat Just. Predaj kultivovaného mäsa schválil ako prvý Singapur.

Najvýznamnejšia vedkyňa, o ktorej ste asi nikdy nepočuli

Spoluzaklada významnú oblasť matematiky.

Podcast Zoom

Zoom: Najkrajší rádioteleskop Arecibo sa už nedá opraviť

Podcastový prehľad noviniek z vedy.

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  2. Aj matematika sa dá skrotiť
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  5. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  6. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  7. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  8. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  9. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  10. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  1. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  2. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  3. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  4. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  5. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  6. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  7. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  8. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  9. Novinka medzi prefabrikátmi
  10. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 16 834
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 402
  3. Aká je chémia vôní 12 511
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 10 931
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 380
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 897
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 636
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 278
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 782
  10. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 6 361