BRATISLAVA. Najväčším úspechom poslednej výpravy slovenských vedcov a jaskyniarov do Venezuely je objav a prvotný prieskum jaskyne Cueva Colibri (Jaskyňa kolibríka).
Vo venezuelskom podzemí zažili pády a objavili nádheru - čítajte viac
Čísla z jaskýň
Vek niektorých venezuelských stolových hôr sa odhaduje až na 1,8 miliardy rokov.Prvá výprava s účasťou slovenských vedcov a jaskyniarov odhalila vstupnú časť vyše 16-kilometrovej Jaskyne krištáľových očí.V januári a februári Slováci skúmali náhornú plošinu Churí, ktorá patrí do masívu Chimantá s rozlohou 1470 kilometrov štvorcových.V Jaskyni kolibríka, ktorú objavili a preskúmali ako prví, zmapovali viac ako štyri kilometre chodieb vrátane riečnych korýt.
Výprava zmapovala vyše štyri kilometre chodieb (štvrtá najdlhšia jaskyňa na svete vo svojej kategórii). Zahŕňa to paralelné galérie široké až 50 metrov a spleť riek, ktoré z jaskyne vystupujú priamo cez kolmé steny hory.
Naši bádatelia sa sústreďujú na oblasť Guayanskej vysočiny južne od rieky Orinoko vo Venezuele, presnejšie na stále záhadné stolové hory Chimantá a Roraima, už od roku 2002.
Miestni Indiáni Pemónovia stolové hory volajú tepuy. Týčia sa nad okolitou džungľou a savanou, pričom výška skalných stien dosahuje stovky metrov. Prístupné sú de facto iba vrtuľníkom.
V januári a vo februári tohto roku uskutočnili výskumníci zo Slovenska už šiestu výpravu, tentoraz s venezuelskými a chorvátskymi kolegami. Viedli ju Branislav Šmída z Univerzity Komenského v Bratislave a Charles Brewer-Carías, bývalý venezuelský minister školstva, vedy a mládeže.
Začali v Jaskyni krištáľových očíTamojšie stolové hory sa skladajú z kvarcitu čiže kremenca, veľmi starého pieskovca, ktorý vznikol v proterozoiku, keď ešte na Zemi nežili veľké tvory. Vek niektorých sa odhaduje až na 1,8 miliardy rokov.
Prvá výprava v roku 2002 odhalila vstupné časti celosvetovo najdlhšej, vyše 16-kilometrovej pieskovcovej jaskyne Cueva Ojos de Cristal (Jaskyňa krištáľových očí).
Výprava z roku 2004 preskúmala v jaskyni Cueva Charles Brewer (Jaskyňa Charlesa Brewera) až sto metrov široké tunely a siene porovnateľné s najväčšími vo vápencoch.
Tohto roku patrila pozornosť najmä čiastkovej mesete (čo je po španielsky stolová hora respektíve náhorná plošina) Churí, ktorá patrí do spomenutého masívu Chimantá s celkovou rozlohou 1470 kilometrov štvorcových.
S jaskyňami objavujú aj neznáme druhy životaNa predchádzajúcich výpravách objavili slovenskí výskumníci mohutné jaskyne Cueva Juliana (tri kilometre), Cueva Zuna (2,5 kilometra) a Cueva el Diablo (Diablova jaskyňa), prepojená s Jaskyňou Charlesa Brewera - dokopy merajú vyše 7,5 kilometra).
Celkovo je to vo venezuelských stolových horách vyše 35 kilometrov zmapovaného podzemia.
V kvarcitových masívoch mimo tropickej oblasti, kde pôsobí intenzívne zvetrávanie, jaskyne nevznikajú. Výskum špecifických geologických prvkov vo vnútri týchto stolových hôr je preto veľmi prínosný.
Vystupovanie z helikoptéry – tu pri vchode do Cueva Charles Brewer – je náročné.
FOTO – CHARLES BREWER-CARÍAS
Týka sa to najmä foriem jaskynného života. Ich pestrá paleta je s ohľadom na večnú tmu až neuveriteľná: od mikróbov ako baktérie a sinice, ktoré tvoria biospeleotémy či mikrobiality, zhluky a kolónie, pripomínajúce huby či koraly, až po pavúky, stonôžky, pijavice a chrobáky zbavené pigmentu mnohomiliónročnou evolúciou bez svetla.
Predbežné poznatky naznačujú, že viaceré exempláre, ktoré bádatelia nazbierali počas výpravy v roku 2009, patria k neznámym druhom.
Špecifické prostredie vedie - popri spomenutom svetlom sfarbení tela - ku špecifickej anatómii. O to je výskum podobných organizmov cennejší, keďže skúma hranice premenlivosti a zoologicky možného.
Biologické výskumy dopĺňali geologické, geochemické a mineralogické. Všetky vzorky sa skúmajú alebo budú skúmať na Slovensku a inde v Európe.
O stolových horách vznikne filmÚčastníci výpravy si tretinu nákladov platili sami, tretinou prispeli priatelia - súkromní venezuelskí sponzori, tretinu pokryli granty slovenských agentúr VEGA a APVV. O výsledkoch napíšu monografiu.
Zďaleka pri tom nejde iba o pokroky v odborných disciplínach. Obrie jaskyne v stolových horách Venezuely sú natoľko geomorfologicky mimoriadne a zaujímavé tiež pre širokú verejnosť, že pravdepodobne budú zaradené do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Mnohých našich milovníkov divov prírody a dobrodružstiev v tom lepšom slova zmysle určite zaujme správa, že slovenský filmár Pavol Barabáš pripravuje o viacročnom výskume týchto jaskýň celovečerný dokument.
Večná robota
Prieskum stolových hôr je klasická jaskyniarska „večná robota" (parafrázujúc názov jaskyne v Nízkych Tatrách), ale ešte ťažšia.
Komplikujú ju trópy, prinášajúce riziko infekcií a stretu s nebezpečnými živočíchmi. Klíma neprekáža a dá sa chodiť v tričku; jaskyniari však pre pavúky a škorpióny a v snahe znížiť riziko poranení nosia overaly.
K horám nevedú cesty a pochod s nosičmi hustou džungľou by trval týždne. Takže sa letí súkromným lietadlom do najbližšej indiánskej osady, ktorá slúži ako základňa pre dopravu vrtuľníkom na mesetu.
Let tam zvyčajne trvá do 20 minút. S účastníkmi a výstrojom však vrtuľník lieta sem a tam celý deň a na konci výpravy ešte raz, čo tvorí veľkú položku nákladov.
V trópoch často prší, takže výpravy na stolové hory prebiehajú najmä počas venezuelského obdobia „sucha" (január až marec u nás).
Aj tak však jaskyniari rátajú s možnosťou, že ich stúpajúca hladina odreže od sveta. Kombinácia jaskyne s džungľou je nebezpečná a aj tento rok sa vyskytli úrazy.
(urb)
